No len zopár ľudí vie, že je rýchlejší ako býval a pretavil sa do svojho svižnejšieho, energickejšieho sesterského štýlu – rockabilly. Avšak ešte menej ľudí vie, že aj na Slovensku máme vlastnú rockabilly kapelu, ktorej sa v posledných rokoch veľmi darí - The Cellmates.
Keď vojdete do bytu mojich starých rodičov, prvé čo na vás s obrovským rachotom spadne je jedno z Elvisových LP platní z kopy, ktorá sa za výdatného, takmer polstoročného snaženia sa môjho dedka, nabrala priam monštruózne rozmery. Ak neutrpíte nejaké vážnejšie zranenie a rozhodnete sa vrátiť LPéčko na svoje pôvodné miesto, váš pohľad okamžite padne na také mená ako Jerry Lee Lewis, Little Richard, Bill Halley & His Comets, Johnny Cash, Ray Charles, či už spomínaný Elvis Presley.
Rock´n´rollová hudba značne ovplyvnila moje detstvo, no v puberte som z už mne neznámeho a našťastie zabudnutého dôvodu tieto putá spretrhal. Zvrat a moje znovuobjavovanie rock´n´rollu začalo 3 roky dozadu - v momente, keď som prvýkrát počul hrať bratislavskú rockabilly zostavu počas Bratislavského kultúrneho leta. Boli to The Cellmates!
Až doteraz sa mi nepodarilo dostať sa na žiadny ich koncert a teraz, rovno ako ich fotograf. Klub LOFT sa za rok, kedy som ho naposledy navštívil, neuveriteľne zmenil. Konečne majú poriadny stage pre kapely, šatne na zloženie si vecí a príjemné posedenie.
Akcia „Twist-it!“ začala niečo tesne po 20:30, kedy sa LOFT konečne začal zapĺňať ľuďmi ako vystrihnutými z fotiek zlatej rock´n´rollovej éry USA. Tanečná skupina Flame Dance Company otvorila program svojím tanečným workshopom. Behom ¾ hodiny naučili celý klub twistovať, čo sa hodilo, keďže repertoár DJ Tchichimana obsahoval len rock´n´rollové a rockabilly skladby. Okolo 11tej DJ prenechal stage The Cellmates.
Chalani, samozrejme tiež oblečení v štýle 50tych rokov a s pomádou vo vlasoch, dostali do varu celý klub. V živote som sa tak nezapotil pri predieraní sa tancujúcim davom. Nie je to ako na rockových koncertoch, kde verní fanúšikovia pogujú niekde v "kotli" pred stagom a ostatní, tí menej skalní, sa nanajvýš pohupujú v rytme. Tu tancovali všetci a nie hocijako – zdvíhačky, otočky a twist boli všade!
Kúsok po polnoci sa The Cellmates pomaly lúčili, no ľudia si ich len tak nedali. Chalani sa museli vrátiť a namiesto 1-2 skladieb zahrali ako prídavok rovných 6.
Moja práca sa už chýlila ku koncu a tak som konečne ochutnal skvelý americký hot-dog podávaný s nakladanými uhorkami a jemne orestovanou cibuľkou, zahral si Twistera, trochu si zatwistoval a unavený, ale spokojný, nesúc si podpísané CD Rockabilly Feeling, som vyrazil domov.
- veľká vďaka patrí Martinovi Červeňanskému za vypožičanie objektívu Tokina 11-16mm f2.8
Keď vojdete do bytu mojich starých rodičov, prvé čo na vás s obrovským rachotom spadne je jedno z Elvisových LP platní z kopy, ktorá sa za výdatného, takmer polstoročného snaženia sa môjho dedka, nabrala priam monštruózne rozmery. Ak neutrpíte nejaké vážnejšie zranenie a rozhodnete sa vrátiť LPéčko na svoje pôvodné miesto, váš pohľad okamžite padne na také mená ako Jerry Lee Lewis, Little Richard, Bill Halley & His Comets, Johnny Cash, Ray Charles, či už spomínaný Elvis Presley.
Rock´n´rollová hudba značne ovplyvnila moje detstvo, no v puberte som z už mne neznámeho a našťastie zabudnutého dôvodu tieto putá spretrhal. Zvrat a moje znovuobjavovanie rock´n´rollu začalo 3 roky dozadu - v momente, keď som prvýkrát počul hrať bratislavskú rockabilly zostavu počas Bratislavského kultúrneho leta. Boli to The Cellmates!
Až doteraz sa mi nepodarilo dostať sa na žiadny ich koncert a teraz, rovno ako ich fotograf. Klub LOFT sa za rok, kedy som ho naposledy navštívil, neuveriteľne zmenil. Konečne majú poriadny stage pre kapely, šatne na zloženie si vecí a príjemné posedenie.
Akcia „Twist-it!“ začala niečo tesne po 20:30, kedy sa LOFT konečne začal zapĺňať ľuďmi ako vystrihnutými z fotiek zlatej rock´n´rollovej éry USA. Tanečná skupina Flame Dance Company otvorila program svojím tanečným workshopom. Behom ¾ hodiny naučili celý klub twistovať, čo sa hodilo, keďže repertoár DJ Tchichimana obsahoval len rock´n´rollové a rockabilly skladby. Okolo 11tej DJ prenechal stage The Cellmates.
Chalani, samozrejme tiež oblečení v štýle 50tych rokov a s pomádou vo vlasoch, dostali do varu celý klub. V živote som sa tak nezapotil pri predieraní sa tancujúcim davom. Nie je to ako na rockových koncertoch, kde verní fanúšikovia pogujú niekde v "kotli" pred stagom a ostatní, tí menej skalní, sa nanajvýš pohupujú v rytme. Tu tancovali všetci a nie hocijako – zdvíhačky, otočky a twist boli všade!
Kúsok po polnoci sa The Cellmates pomaly lúčili, no ľudia si ich len tak nedali. Chalani sa museli vrátiť a namiesto 1-2 skladieb zahrali ako prídavok rovných 6.
Moja práca sa už chýlila ku koncu a tak som konečne ochutnal skvelý americký hot-dog podávaný s nakladanými uhorkami a jemne orestovanou cibuľkou, zahral si Twistera, trochu si zatwistoval a unavený, ale spokojný, nesúc si podpísané CD Rockabilly Feeling, som vyrazil domov.
- veľká vďaka patrí Martinovi Červeňanskému za vypožičanie objektívu Tokina 11-16mm f2.8
Pridaj komentár
nemyslim pocas posrtretovania na podiu ale tanecky pod podiom, trochu zdynamizovat
kebyze je udrzatelny tak idealny cas je 1/8 a blesk na ETTL -3EV do stropu cez difuzor 
