Hlavné mesto Slovenskej republiky. Napriek necitlivým zásahom socialistických ale aj tých porevolučných architektov a urbanistov je v Bratislave množstvo zaujímavých miest, kde si fotografi prídu na svoje. V úvodnej časti vás zoznámime s históriou mesta a stručne predstavíme najzaujímavejšie lokality.
Pripomeňme si základné údaje o nej:
Poloha: 17° 7´východnej dĺžky, 48° 9´severnej šírky
Rozloha: 367.5 km2
Nadmorská výška: 126 - 514 m nad morom
Počet obyvateľov: 429 tisíc (približne 8% celkovej slovenskej populácie).
BRATISLAVA, PREŠPOROK, PRESSBURG, POZSONY ...
História
Kto by sa chcel zoznámiť s prvými obyvateľmi mesta, musel by sa za nimi vybrať do staršej doby kamennej. Neskôr sa tu usadili keltské kmene - tzv. bójovia, ktorí si počas posledných storočí pred Kristom podmanili podstatnú časť severnej Európy. „Bratislavskí Kelti" mali čulý kontakt s južnou časťou starého kontinentu. Inšpirovali sa najmä susednými Rimanmi, podľa ktorých si vybudovali väčšie územné sídlo, tzv. oppidum. Podľa archeológov malo oppidum na základe územného rozsahu, množstva a povahy nálezov rozhodne mestský charakter. Môžeme preto hovoriť, že toto mesto patrí so svojou dvetisícročnou tradíciou medzi najstaršie v Európe.
Dominantou mesta je hrad, ktorý nedávno prešiel veľkou rekonštrukciou. Najatraktívnejšie bývajú
podvečerné a nočné zábery z druhe strany Dunaja, z priestoru medzi Starým mostom a Novým mostom.
Ďalšou významnou etapou v histórii mesta je germánsko-rímske obdobie. Keďže sa Rimanom nepodarilo posunúť hranice svojho impéria na karpatské hrebene, územie mesta sa stalo súčasťou nepokojnej zóny oddeľujúcej Rimanov sídliacich južne od Dunaja od Germánov ovládajúcich severné oblasti. Zadunajská časť Bratislavy sa stala súčasťou rímskej provincie Panónia, ktorá bola spravovaná rímskymi légiami sídliacimi v Carnunte (dnešný Bad Deutsch-Altenburg a Petronell v Rakúsku). Na území dnešných Rusoviec stála vojenská pevnosť Gerulata, pri ktorej vznikla väčšia civilná osada spolu s trhoviskom.
Po páde Rímskej ríše nastalo v celej Európe kultúrne, hospodárske a politické vákuum a nebolo tomu inak aj na území mesta. Cez jeho územie prešlo niekoľko migračných vĺn v rámci veľkého sťahovania národov v 4. až 6. storočí.
V 8. a 9. storočí nastala politická stabilizácia v Európe. Pre Bratislavu bolo dôležité ustálenie východnej hranice Franskej ríše zjednotenej Karolom Veľkým voči teritóriám obývaným zväčša slovanským etnikom. Mesto tak opäť získalo svoju tradičnú pohraničnú polohu. O ovládnutie jeho územia sa pokúšali rozhnevaní Karolovi potomkovia, bojujúci o korunu nástupníckej Západorímskej ríše. Narážali však na odpor slovanských kniežat Mojmíra I. a Pribinu. Po porážke Pribinu a jeho vyhnaní z krajiny, Mojmír I. položil základy mocnej ale iba krátkotrvajúcej Veľkomoravskej ríše. V tomto období vznikli na území Bratislavy dve opevnené hradiská - pod devínskym bralom a na bratislavskom hradnom kopci.
Z hradu je krásny výhľad na historické centrum, Dunaj, mosty a petržalskú stranu mesta.
Po rozpade Veľkomoravskej ríše Štefan I. zakladá uhorský štát. Prešporský hrad sa stáva okolo roku 1000 na určitý čas sídlom kráľa. 2. decembra 1291 sa Bratislava stáva slobodným kráľovským mestom, čo znamená samosprávu a vlastné súdnictvo. Dôležitá skupina výsad zameraná na podporu obchodu a remesiel, zabezpečovala ekonomický rozmach mesta. Ďalším dôležitým privilégiom bola obrana mesta. Mestské hradby ohraničili relatívne malý priestor stredovekého mesta.
Osobité miesto v histórii mesta zaberá kráľ Žigmund Luxemburský, ktorý nastúpil na uhorský trón v roku 1387 a zotrval na ňom až 50 rokov. V roku 1430 udelil Žigmund Prešporku právo razenia mincí v mestskej mincovni a v roku 1436 bolo mestu udelené právo erbu.
Po smrti Ladislava V. Pohrobka v roku 1457 nastupuje na trón v roku 1458 syn Jána Hunyadyho Matej I. Korvín. Počas jeho 30 ročného panovania pokračovala tradícia náklonnosti uhorských panovníkov k mestu, čoho dôkazom bolo potvrdenie jeho privilegovaného postavenia Zlatou bulou kráľa Mateja v roku 1464 a ďalšie rozšírenie privilégií o právo meča v roku 1468. Za vlády Mateja Korvína sa buduje podľa vzoru najstaršej európskej univerzity v Bologni vysoká škola so sídlom v Prešporku a jej meno znie Univerzitasis Istropolitana.
Porážka uhorských vojsk v roku 1526 v bitke pri Moháči mala pre Uhorsko katastrofálne následky. Vojaci osmanského sultána Sulleymana II. pripravili krajinu o kráľa a slobodu avšak Prešporok z tejto situácie paradoxne ťažil. Ferdinand I. Habsburský, ktorého rok po prešporskom sneme potvrdili na tróne opakovanou korunováciou v Stoličnom Belehrade, sa mestu za jeho priazeň odvďačuje jeho povýšením na základe zákona odhlasovaného Uhorským snemom v roku 1536 na hlavné mesto Uhorska. Zákon mal platiť do obdobia, kým sa celé územie nevymaní spod tureckej nadvlády. Po páde Stoličného Belehradu do rúk Turkov sa Prešporok stáva korunovačným mestom uhorských kráľov a ich manželiek až do roku 1830 a tento akt sa opakoval celkom 19 krát.
Hlavné námestie so svojou dominantou - Starou radnicou, je centrom kultúrneho diania v meste.
Je pravidelným miestom vystúpení rôznych umelcov.
V okolí Dómu sv. Martina je množstvo historických uličiek, k hradu je to len na skok.
Najväčší rozmach mesta nastal za 40 ročného pôsobenia Márie Terézie na uhorskom tróne. Jej korunovácia sa uskutočnila 25. júna 1741. Počas jej panovania sa život v Prešporku spestril rôznymi atraktívnymi podujatiami a slávnosťami. Vojny s Pruskom, ktoré panovníčka viedla počas svojho vládnutia sa Prešporku nedotkli. Prosperoval obchod, remeslá, rozvíjala sa vzdelanosť, umenie i duchovný život. Prešporok ovládol duch osvietenstva a tolerancie. Počet jeho obyvateľov sa v rokoch 1720 až 1780 viac ako strojnásobil. Mesto bolo domovom pre 33 tisíc ľudí, čo ho v tom čase radilo na 1. miesto v Uhorsku. Mestské opevnenie čoraz väčšmi brzdilo urbanistický rozvoj Prešporku a tak v roku 1775 povolila Mária Terézia zbúrať vnútorné hradby. Po prevzatí moci synom Márie Terézie Jozefom II. sa politické postavenie mesta výrazne oslabilo, avšak priaznivé podmienky na jeho hospodársky rozvoj naďalej pretrvávali.
Zmena nastala až začiatkom 19. storočia príchodom francúzskych vojsk. V roku 1805 sa do mesta dostalo 300 napoleonovských jazdcov a 9000 pešiakov. Po bitke pri Slavkove sa Napoleonovo víťazstvo potvrdilo 26. decembra 1805 podpísaním Prešporského mieru v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca. Táto dohoda priniesla monarchii veľké územné straty.
Druhá polovica 19. storočia sa nesie v znamení priemyselnej revolúcie. V roku 1869 pôsobí v meste 2392 podnikateľov, ktorí zamestnávali 5293 robotníkov. Najväčšie prešporské továrne vznikli medzi rokmi 1873 až 1911. Súčasne s priemyslom sa v Prešporku rozvíja aj doprava - v roku 1818 sa otvorila Dunajská paroplavba, v roku 1840 vyšla prvá súprava konskej železnice premávajúca najskôr do Svätého Jura a od roku 1846 do Trnavy. Prvý parný vlak prišiel do prešporskej železničnej stanice 5. augusta 1848. Pôvodná trať vedúca do Marcheggu bola neskôr predĺžená až do Viedne. Na tejto trati bol postavený najstarší železničný most a tunel v Uhorsku. Cestovanie na pravý breh Dunaja od roku 1890 umožňoval prešporský propeler. V roku 1891 bol otvorený prvý pevný most cez Dunaj, ktorý niesol meno cisára Františka Jozefa I. V roku 1895 vyšla na trať 1. električka a tento dátum sa považuje za zrod modernej mestskej hromadnej dopravy. Počas prvej svetovej vojny sa Prešporok vyhol priamym bojom, na obyvateľov dopadli len vedľajšie dôsledky vojny.
Dňa 28. októbra 1918 bola na troskách monarchie vyhlásená Československá republika, ktorú o dva dni neskôr potvrdila v Martine aj Slovenská národná rada. 2. februára 1919 sa slovenská vláda sťahuje zo Žiliny do Prešporka a meno hlavného mesta sa 6. marca 1919 mení z Prešporka na Bratislavu.
Dunaj je významnou dopravnou tepnou. V lodiach pristavených na oboch stranách rieky nájdete nielen
ubytovanie, či kaviarne, ale aj divadlo. Niekedy však býva pre mesto hrozbou.
14. marca 1939 bol vyhlásený samostatný Slovenský štát. Prezident Jozef Tiso sa usídlil v Grassalkovichovom paláci. Štát vytvorený z vôle fašistického Nemecka nemal dlhé trvanie. Zanikol v apríli 1945, keď Bratislavu oslobodila Červená Armáda spolu s rumunskou armádou.
Povojnový rozmach nemal v histórii mesta obdobu. Za štyri desaťročia sa počet obyvateľov mesta strojnásobuje - nastáva masové sťahovanie ľudí z celého Slovenska za prácou a možnosťou bývania. Dochádza k výstavbe nových obytných štvrtí - Petržalka, Karlova Ves, Dúbravka, Krasňany, Rača, Podunajské Biskupice, Vrakuňa, Ružinov.
Po revolúcii v novembri 1989 sa Bratislava stáva hlavným mestom samostatnej Slovenskej republiky.
Cyklistické trasy spájajú Bratislavu s Budapešťou a Viedňou.
V rámci Slovenska má Bratislava mimoriadne excentrickú polohu - leží na jeho juhozápadnom okraji. Pomerne dlhý úsek katastrálnych hraníc mesta je zároveň štátnou hranicou, ide o raritu medzi európskymi metropolami. Od Viedne je vzdialená 65 km, od Budapešti 180 km a vzdialenosť medzi ňou a Prahou je 330 km.
Mesto ponúka široké možnosti využitia voľného času nielen pre svojich obyvateľov, ale i jeho návštevníkov. Bratislava má porovnateľný počet mestských, kultúrnych, športových a rekreačných inštitúcií ako väčšina vyspelých európskych miest.
Početné športové zariadenia umožňujú aktívne využitie voľného času. Rekreačným i aktívnym športovcom slúžia futbalové a zimné štadióny, viaceré tenisové kurty, fitnesscentrá, ihriská, letné plavárne a kúpaliská, kryté plavárne a horolezecká stena. Unikátnou oddychovou zónou je lesopark. Náučné chodníky a turistické trasy poskytujú veľké množstvo rôznych foriem fyzickej relaxácie, možnosti pre terénny beh, turistiku, ale i cykloturistiku.
Okrem toho má Bratislava množstvo kultúrnych zariadení ako sú koncertné sály, divadlá, kiná, knižnice, sieť obchodných nákupných centier ale aj malých obchodíkov so svojskou atmosférou, množstvo kaviarní a reštaurácií.
Zdroj:
Ján Lacika - Bratislava STARÉ MESTO
Bratislava z pohľadu fotografa
Cieľom väčšiny turistov je historické centrum, to je rozlohou pomerne malé ale sústreďuje viacero zaujímavých lokalít. Na ich obehnutie stačí pár hodín pešej turistiky. Pri prechádzke bratislavským korzom sa určite pristavte pri Slovenskom národnom divadle, Maximiliánovej fontáne, Starej radnici, či Michalskej bráne. Medzi fotografmi sú obľúbené staré uličky.
Z centra stačí prejsť cez niektorý z mostov a ste na petržalskej strane Dunaja, kde nájdete Sad J. Kráľa, či dunajskú hrádzu.
V uličkách Starého mesta.
Bratislavské mosty sú kapitola sama o sebe a sú vďačným motívom fotografov. Najobľúbenejší je Most Apollo, ktorý získal už niekoľko architektonických ocenení.
Nový most (pôvodne Most SNP) s neprehliadnuteľnou reštauráciou UFO bol vyhlásený ako stavba storočia. Starý most je tretí najfotografovanejší a zároveň aj najstarší most.
Nový most je najrýchlejšou cestou, ako sa dostať z historického centra na petržalskú stranu Dunaja.
Most Apollo očaruje svojimi krivkami.
Dominantu Bratislavy, Bratislavský hrad, asi pozná každý. Z hradného vrchu je krásny výhľad do širokého okolia. Do historického centra je to z hradu len na skok.
Bratislavský hrad prešiel nedávno omladzovacou kúrou.
Centrom mesta preteká rieka Dunaj, doprava a život na nej je tiež fotogenický. Spája mesto s Budapešťou a Viedňou.
Sad Janka Kráľa sa nachádza na petržalskej strane Dunaja. Je obľúbeným oddychovým miestom a baštou svadobných fotografov. Počas sezóny pripadá takmer jeden svadobný fotograf na jeden strom. Park je zvlášť krásny na jeseň, keď opadáva lístie z mohutných platanov.
Jeseň v Sade J. Kráľa
Ďalej od centra, v Rusovciach, sa nachádza Rusovský park patriaci k zámočku (v dezolátnom stave), ktorý možno poznáte z hudobného filmu Rodná zem. Park plynule prechádza do lužného lesa. Možno pri návšteve objavíte aj zbytky židovského cintorína.
V Sade J. Kráľa sa každoročne koná rekonštrukcia napoleonskej bitky.
V širšom centre Bratislavy sa nachádza Medická záhrada, obľúbená hlavne medzi študentami. V tesnej blízkosti sa nachádza Ondrejský cintorín.
Z Medickej záhrady.
Zoologická záhrada nie je práve pýchou Bratislavy, ale niečo sa tam nafotiť dá a v poslednom období sa situácia zlepšuje.
Pri moste Lafranconi kúsok za PKO sa nachádza Botanická záhrada, ktorá utrpela výstavbou mosta a zjavne sa jej nedostáva peňazí na rekonštrukciu. Napriek tomu stojí za návštevu. Nachádzajú sa v nej aj skleníky a medzi atrakcie patrí najstarší stom na planéte.
Obľúbenými výletnými miestami sú lokality nachádzajúce sa v pohorí Karpaty. Sú to napr. Železná studnička, Koliba, Kačín, či Horský park.
Z televíznej veže na Kamzíku je úchvatný výhľad na celé mesto.
V neďalekej obci Devín je hrad, vypínajúci sa nad sútokom riek Moravy a Dunaja. Blízko sa nachádza lokalita Devínska kobyla, ktorá je zaujímavá svojim stredomorským charakterom, výskytom chránených rastlín, živočíchov a skamenelín (ePhoto.sk v tejto lokalite organizovalo workshop makro v exteriéri). Z Devína a Devínskej kobyly je krásny výhľad na rakúsku časť podunajskej nížiny. Za dobrej viditeľnosti môžete v diali pozorovať aj Alpy.
Pohľad na povodie rieky Moravy, ktorá sa vlieva do Dunaja priamo pod hradom Devín.
Snímané z Devínskej Kobyly.
Foto: Karol Srnec
Pridaj komentár
