Priestor medzi Devínom a Devínskou Novou Vsou bolo za socializmu prísne strážené pohraničníkmi. Dnes je voľne prístupné a len niekoľko málo objektov pripomína dobu neslobody. Táto oblasť je významná nielen z turistického a historického hľadiska. Na svoje si tu, počas celého roka, prídeme na aj my fotografi.
Devín a povodie Moravy
Nad sútokom riek Moravy a Dunaja sa týči hrad Devín. Ten tvoril oporný bod tzv. Devínskej brány už od staroveku. Devín tvoril aj súčasť rímskeho systému opevnení. Hrad Devín je, ale významnou pamiatkou najmä z hľadiska slovanského osídlenia a spája sa s takými menami ako knieža Mojmír I. a kráľ Svätopluk. Z novodobejšej histórie je Devín známy ako symbol slovanskej vzájomnosti a národného uvedomenia, reprezentovaného Ľudovítom Štúrom. Ruiny z hradu spravila francúzka napoleónska armáda, ktorá ho vyhodila do vzduchu. Devínsky hrad je dnes kultúrnou pamiatkou. Prebieha tu rekonštrukcia a konzervácia. Hrad je prístupný verejnosti. Organizujú sa tu zaujímavé podujatia a z hradieb je krásny výhľad na sútok riek Moravy a Dunaja, ako aj na neďaleký vrch Braunsberg.
Hrad Devín.
Pohľad na hrad Devín a povodie Moravy zo Sandbergu.
Ešte raz Devín, ale z rakúskej strany Moravy.
Hrad Devín je výbornou kulisou pre každoročné hradné hry.
Popod hrad vedie cykloturistický chodník, ktorý spája Bratislavu s povodím rieky Moravy. Nájdete tu aj záplavovú oblasť rieky Morava, po väčšine roka tvoriacu jazero. Popri Morave sa môžete vybrať do Devínskej Novej Vsi a ďalej až na Moravu. Priestor pod Devínskou Kobylou je bohatý na výskyt fauny. Okrem množstva motýľov, slimákov a vážiek tu bežne natrafíte na úžovky a žaby. Tie lákajú aj bociany, či volavky.
"Podhradie" pri rieke Dunaj. Fofografované z rakúskej strany Dunaja.
Detail na devínsky maják.
Časť zátopovej oblasti rieky Moravy.
Devínska Kobyla
Vrch pohoria Malých Karpát sa vypína nad riekou Moravou, medzi Devínom a Devínskou Novou Vsou. Severo-východnna časť zase nad Dúbravkou a Karlovou Vsou. Maximálna výška je 514 m n. m. Na vrchole sa nachádza objekt bývalých vojenských kasární. Devínska Kobyla je národnou prírodnou rezerváciou.
Sandberg
Ak sa na Devínsku Kobylu vyberiete z Devínskej Novej Vsi, hneď na začiatku vás privíta lokalita Sandberg. Ten je významným chráneným paleontologickým náleziskom. Sandberg tvoria zvyšky treťohorného mora. Našlo sa tu okolo 300 druhov skamenelín ulitníkov, lasturníkov, ježoviek, hubiek, dierkavcov, ale aj väčších morských a suchozemských živočíchov. Ak pri prechádzke budete pozorní, určite objavíte skameneliny aj stopy po nich. V piesku sa nachádzajú najmä zvyšky ulít. Ich odtlačky nájdete aj v kameňoch. Pozor, zber skamenelín je zakázaný!
Sandberg. Paleontologické nálezisko odhalené pri ťažbe piesku.
Detail pôsobiaci ako sedlo z nejakých veľhôr.
Pod Sandbergom sa turistický chodník rozdvojuje na modrý a zelený. Zelený je ťažší a vedie po hrebeni, obľúbenejší modrý je akosi magistrálou s minimálnym nárokom na kondíciu. Zo Sandbergu je nádherný výhľad na Rakúsko, rieku Moravu smerujúcu k sútoku s Dunajom, pod Devínskym hradom. Zhliadnuť môžete aj stavbu nového mosta pre chodcov a cyklistov ponad rieku Morava. Pod bývalým strážnym objektom je výborne miesto na piknik.
Zo Sandbergu je krásny výhľad na rieku Moravu.
400 mm objektív priblíži aj známy zámok Schloss Hof.
Rakúske polia na sklonku dňa.
Filmové kulisy
Ak ste na Devínskej kobyle nikdy neboli, aj tak ju asi poznáte. Nakrúcalo sa tu niekoľko známych filmov. Svoje si tu odkrepčila družina Pacha hybského zbojníka, Sebechlebský hudci, či Plavčík a Vratko.
Kameňolom a les
Pokračujúc po modrom chodníku sa dostanete k bývalému kameňolomu, tiež obľúbenému piknikovému miestu. Postupujúc po magistrále sa dostanete do lesa s občasným výhľadom na podunajskú nížinu a hrad Devín. Až v blízkosti Devína sa zmení charakter opäť na stredomorský.
Majestátna stena kameňolomu.
Kameňolom sa stal aj dejiskom nášho workshopu. Foto: Peter Praženka.
Časť rozkladajúca sa nad Dúbravkou je lesnatá a vhodná aj pre cykloturistiku. Tu môžete zazrieť aj väčšie zvieratá, akými sú srnec, jeleň diviak, či lýška.
Fauna a flóra
Juhozápadné svahy Devínskej Kobyly majú prevažne stredomorský charakter. Tým sa odlišuje od zvyšku Karpát. Podobný charakter má aj časť, ktorá pokračuje v Rakúsku, v okolí mesta Hainburg. Vyskytuje sa tu viac ako 25 chránených druhov. Medzi inými Kosatec nízky, Prvosienka Jarná, Hlaváčik jarný, Poniklec černastý a mnoho ďalších. Ba dokonca aj mäsožravý Hmyzovník pavúkovitý.
Poniklec černastý.
Kosatec.
Bohaté je aj zastúpenie hmyzu. Motýle, mory, modlivky, roháče, cikády, vážky a vzhľadom na povodňové pásmo Moravy aj komáre. Z plazov tu nájdete ropuchu, jaštericu zelenú a múrovú, úžovky, či skokana zeleného. V lesnatej časti výnimočne aj salamandra. Zhliadnuť môžete aj dravých vtákov a spevavcov.
Modlivka.
Úlovok z makroworkshopu.
Najatraktívnejšia časť Devínskej Kobyly je orientovaná na juhozápad. Prakticky po celý deň preto na svahy svieti slnko. Pozorovať z nich môžete západ slnka nad rakúskou nížinou. Pri dobrej viditeľnosti zazriete aj zasnežené končiare rakúskych Álp.
Devínska kobyla a jej okolie je ideálnym miestom pre makrofotgrafov, ale na svoje si tu prídu aj krajinkári a wildliferi. Najlepšie je dostupná zo strany Devínskej Novej Vsi alebo z Devína. Obtiažnejšie je dostupná z Dúbravky. Osobne mám najradšej modrý chodník. Z DNV do kopca k Sandbergu a po chodníku do Devína. Ak si chcem urobiť dlhšiu túru, tak najprv z Devína popri Morave do DNV a odtiaľ po Devínskej Kobyle naspäť do Devína. Ak chcete využiť mestskú hromadnú dopravu, najlepší spoj je spod Nového Mosta, autobus č. 28.
A na koniec dôkaz, že z Devínskej Kobyly je za dobrej vdiditeľnosti možné pozorovať aj Alpy.
Zdroj: Wikipédia, http://www.sazp.sk