Kde, ako a čo?
Kde začať tuto túru. Najlepšie je začať v Roháčskej doline. Tu nájdeme Zverovku, kde približne kilometer od nej smerom hore Roháčskou dolinou je parkovisko. Na jeseň a v zime nikto od vás peniaze nebude pýtať, cez leto sa pripravte na parkovné. Ak sa vydáte autobusom, počítajte s tým, že ten ide len do Zverovky a tiež s tým, že autobusy nechodia veľmi často... A kdeže je tá Zverovka? Samozrejme v Roháčoch, časti Západných Tatier. V okolí je väčšie mesto Dolný Kubín, odtiaľ sa treba vydať smerom na Zuberec, odkiaľ sa dostaneme do Zverovky. Zo Zverovky nás čaká zdĺhavá cesta po červenej značke až po Ťatliakovu chatu, kde sa už vydáme po zelenej značke do sedla Zabrať. Tu sa nám naskytnú krásne výhľady na celé Roháče, ktoré sa nám cestou viac a viac odhaľujú.. Jednoducho krása. Je vidieť aj do poľskej časti, vidieť Vysoké Tatry a tento výhľad nám zostane, len sa budeme dívať na všetko z čoraz väčšej výšky. V sedle meníme zase značku na žltú a nasleduje Rakoň. Ten je málo zaujímavý, pretože na nás už vykuká obrovská výzva menom Volovec. Jeden z najhorších kopcov celej túry v zmysle výstupu. Dlhá strmá lúka. Z Rakoňa na Volovec to trvá podľa mapy 40 minút a turistická značka zase mení farbu, teraz na modrú.
Ranné svitanie v Roháčskej doline.
Krásny výhľad zo sedla Zábrať na Roháče.
Romantika pri sedle Zábrať.
Krása Poľskej krajiny.
Cesta medzi Rakoňom a Volovcom.
Volovec je vrch, kde sa z celej túry zdržíte pravdepodobne najdlhšie. Treba sa vydýchať a sú z neho krásne výhľady. Čaká nás však ďalšia výzva, a to Ostrý Roháč. Jeden z najviac špecifických kopcov v Roháčoch. Tu príde aj ,,sranda" menom reťaze. Značka sa, ako doposiaľ, zase mení, teraz na červenú. Tá nás bude už sprevádzať až do Smutného sedla. Ostrý Roháč je najdrsnejší vrch, reťaze a nepríjemné skaly. Pokiaľ budete mať so sebou aj veľa fototechniky, poprípade veľký batoh, môže byť pre vás cesta aj nepríjemná. Tu sa naozaj oplatí mať dobrú brašňu. Ale sme predsa v Tatrách a pre toto pohorie sú reťaze samozrejmosťou. Zdolaním Ostrého Roháča nás čaká len cesta na najvyšší vrch túry Plačlivé s nadmorskou výškou 2125 m.n.m. Cesta je už pohodová a spestria nám ju kamenní trpaslíci. Ani sa nenazdáme a dorazíme do Smutného sedla. Zo Smutného sedla sa cesta už zváža späť k Ťatliakovej chate po modrej značke. Ak by ste mali ešte veľa energie, môžete sa vydať k Roháčskym plesám. Na tie sa odbočuje v polovici Smutnej doliny, ktorou prechádzame. Photopoint o Roháčskych plesách si môžete prečítať tu.
Na Volovci, pohľad na Ostrý Roháč.
Zaujímavá príroda do Poľska.
Krásny výhľad z Volovca na Roháčske Plesá a výstup na Ostrý Roháč.
Volovec spod Ostrého Roháča.
Klasický pohľad na celkom nepríjemný úsek na Ostrom Roháči.
V Kokavských záhradách.
Pod Plačlivým, skalní mužíčkovia.
Smutné sedlo a Tri kopy.
Smutná dolina.
Roháčska klasika očami fotografa
Krása, krása a krása. Najmä pre vyznávačov prírody. Samozrejme nielen krajiniek, ale aj detailov, zvierat (kamzíkov a svišťov je tu dosť). Netreba však zabudnúť statív. Kedy ísť na túto túru? Samozrejme každé obdobie má svoje plus a mínus. Leto by som asi vynechal kvôli počasiu. Opar je v letnom období štandard. Najfotogenickejšia je jeseň , ale keď tá nepraje, tak sa môžete aj pretrhnúť a bude to boj. Moje fotografie sú z jesene, je to vidieť, ale sú z obdobia akéhosi smogu, alebo niečoho, čo bolo vo vzduchu. Zima je v Roháčoch nezabudnuteľná, avšak pre neskúseného turistu, ktorý nemá aspoň základy horolezectva, zimné obdobie na túto túru neodporúčam.
Ostrý Roháč.
Smutná dolina a všetky vrchy, ktoré prejdeme.
Krása a rozmanitosť okolitých dolín.
Záver
Pekne strávený deň v krásnych, trošku drsných horách. Deti by som asi nebral. Ak ste zdatnejší, môžete sa vydať ďalej na Tri kopy a Baníkov, poprípade spojiť zostup s prechodom Roháčskych plies. Samozrejme je túru možné prejsť opačne. Pre turistov povinnosť!
Pridaj komentár
