Photopointy

Záver putovania Indonéziou je dobrodružnejší a začína nehodou, ktorá cestovateľov neosradí od preskúmania ostrova Flores.

Hmm. Tak som si pred začiatkom tohto photopointu kládol otázku: Ako začať? Ako upútať pozornosť ľudí... Viem, že muži nad zistením jeho obsahu, budú dúfam pokračovať v jeho čítaní. Bol by som však rád, keby si ho aspoň časť jemného zastupiteľstva tiež dočítala do konca... Nebudú v ňom žiadne fotografie so západom slnka. Nie je to ani iná lákavá destinácia, kde by ľudia híkali nad krásou Stredozemného, alebo inak vzdialeného ostrova.

Jedno z najstarších miest na svete, najposvätnejšie miesto pre hinduistov. Miesto, kde sa nachádza jedna z najznámejších riek nielen Indie ale aj sveta. Miesto, kde zažijete pravú Indiu a život ako málokde inde. Toto všetko je Váránasí.

Skoro ráno sa prebúdzame tesne nad Agoudalom. Prebúdza nás zima. Už našťastie nesneží, vykukuje nám slniečko a konečne vidíme, kde to sme a prírodu okolo. Je veľmi pekná, vyzerá to ako niekde v USA. Po rannej hygiene a raňajkách, ktoré pozostávajú z proteínovej tyčinky vyrážame cez kaňon Todra až do Tinghiru. Cesta ubieha rýchlo, zastavujeme menej, chceme byť už v púšti.

Kde bolo tam bolo, žil raz jeden obrovský drak. Volal sa pravaran Megalania a bol dlhý sedem metrov a vážil dve tony. Bol najväčším jedovatým jašterom aký kedy žil na našej planéte. Dnes, 100 miliónov rokov neskôr žije na Zemi už len jeho priamy následník Varan komodský (Varanus komodoensis).

Mount Rinjani – velikán Lomboku Ostrovček Lombok dlhý len 80km situovaný na východ od populárneho Bali dostáva oveľa menej pozornosti zo strany turistov. Tak ako Bali  aj Lombok ponúka krásne pláže, potápanie a pohodu. Čo má navyše je Mount Rinjani – krásny sopečný kopec týčiaci sa do výšky 3726 m.n.m, odkiaľ výhľady na okolité ostrovy obmývané morom sú nekonečné.

Je pred šiestou hodinou ráno. Pomaly sa zobúdzame. Štvrtý deň v Maroku. Rýchla hygiena v bojových podmienkach. Ja sa balím a odchádzam z izby ako prvý, mám za úlohu vonku zohnať jedlo. Všetko je zavreté, tak sa jedlo nekoná. Sme pobalení. Veci naskladáme do nášho auta. Ešte raz zháňame správcu ubytovne aby sme mu zaplatili, večer sme ho nezohnali, po rozhovore s miestnym človekom, ktorý tu tiež prespal, sa teda ubytujeme…

Fráza 'lepšie raz vidieť ako stokrát počuť' v žiadnom prípade neplatí, pokiaľ ide o polárnu žiaru. Pretože tú je TISÍCKRÁT lepšie RAZ vidieť ako MILIÓNKRÁT počuť a úplne najlepšie je vidieť ju aspoň STOKRÁT, lebo VŽDY sa budete mať na čo pozerať, a nepočúvať o nej vôbec.

V druhej časti cyklu o Cypre vám priblížim, ako sme sa vydali po stopách starovekej bohyne Afrodity. Spoznali sme aj známe letovisko, národný park a našu cestu sme ukončili pozorovaním západu slnka. Ráno sme vyrazili z Famagusty po ľavej strane cesty (áno, na Cypre sa jazdí vľavo, podobne ako to bolo u nás ešte do roku 1939), prešli sme cez hraničný prechod Pergamos a pokračovali pozdĺž pobrežia na západ. Cestou sme minuli mesto…

Sme 3 deň v Maroku. Ráno okolo 5-tej hodiny stávame Spíme pod horami – pod Atlasoma je dosť zima, teplota sa drží na 5-10tich stupňoch. Chatrné okná, cez ktoré stále fúka, moc nepomáhajú a veci nám  moc nevyschli, práve naopak. Budú sa sušiť v aute. Pobalíme sa. Kľúče odovzdávame správcovi/majiteľovi hotela, ale skôr by som to nazval nocľaháreň. Kým chalani balia veci do auta, ja idem zohnať pečivo do obce.

Rieka Okavango pramení vo vysočinách Angoly, ale na rozdiel od väčšiny riek sa jej vody nevlievajú do mora alebo oceánu, ale do pieskov púšte Kalahari, kde vytvára močaristú oblasť plnú života a ideálne miesto pre eko-turistiku.

Mnohí z vás určite navštívili Cyprus, ostrov, na ktorom sa podľa starovekej povesti zrodila z morskej peny bohyňa Afrodita. Známa je najmä jeho južná časť patriaca do Európskej únie. Vybudované letoviská, krásne pláže a pestrá paleta služieb sem lákajú dovolenkárov z celého sveta. Nie nadarmo sa letovisko Ayia Napa radí k najväčším v Európe.