Keď padá popísaná stránka života. A začneme písať na novú.

pekný , koľko ich bude ? prekonáš Sheherezádu ?

tiež ho väčšinou mávam - alebo sa aspoň o to snažím - taký zelenkavomodravkovo pokojný a viac menej farebne a pocitovo vyrovnaný...zo všetkým zmierený a uzrozumený...ale presne presne sa stáva, že ma občas niečo vnútorne škrie a ,,žerie,, ..a sa viem aj sám na seba napajediť- ako plameň žltooranžový sa rozhorím....alebo sa zrazu pre niečo vnútorne nadchnem a naplno zapálim....dôležité aby to išlo introvertne cca tak pol na pol ..tak uhlopriečne tým svetom ...nech sú veci v rovnováhe a život môže ďalej spokojne napredovať....a extrovertne sa radosťou naplno prejavovať....no a áno, mám aj ja - v zálohe....ešte jednu takú nepopísanú a nepočmáranú - svetlú stránku

aj táto je výborná jak už spomenuli na celú sériu sa dobré pozerá

...nemusí to byť nutne o hodnotení...táto stále sa rozrastajúca séria je skôr o vyjadrení nejakého pocitu, každý si tam môže hľadať to "svoje", myslím že toto sa ti veľmi dobre darí

dobre sa mi na ne pozerá : )

pekné , páči

Zaujimavé

aká kľudná

veľmi pekné pokračovanie série, teraz si poodkryla o trochu viac, prerušené čiary vpravo ma nútia premýšľať...

už som tu zas a prídem rada

Tvoje introvertné svety sa mi páčia .... sú úplne iné než tie moje .

Výborný nápad.. +++

všetky do kopy aj s tou kávou sa mi páčia , jak už spomenuli na stene by to vyniklo

kombinácia farebných pásov má vyvolať istú emóciu a rozhodne by som neočakával že majú byť inak exponované, ostrejšie...introvertný svet môže byť aj farebný

mne sa tie tvoje posledné fotky introvertného sveta veľmi páčia. super farebnosť, jednoduchosť, môj obľúbený štvorcový formát ..... prajem veľa podobných ponorov do sveta tajomstiev

plne suhlasim, na stenu jak vysite

aj ja mám taký svet fotka zaujala

...tu už mi to príde ako menej prienikové do sveta von, alebo stále sa viac uzatvárajúce (ak beriem do úvahy istú postupnosť že foto by mohlo byť v sérii s predchádzajúcou)...
...najskôr sa upínam na tú pravú stranu či stade ešte dáky kyslík prúdi, ale cítim sa stále byť viac uzavretý a nakoniec zostávam apatický kochajúc sa farebnými pásmi vrstiev v tomto svete...