Aj keď 11.9. bolo už v sobotu, predsa len chcem pripomenúť, že fotografia má okrem krásneho poslania (zachytávať šťastné a jedinečné chvíle, rodinné zážitky a slávnosti, krásu človeka i prírody...), taktiež nezastupiteľnú úlohu v dokumentovaní aj menej veselých a šťastných udalostí. Vďaka nej vieme, ako prebiehali obe svetové vojny, ale aj veľa väčších či menších vojen, miestnych nepokojov, hladomorov a iných tragédií. Často práve fotografia burcovala ľudí k činu, k pomoci druhým.
Dnes už vďaka televízii možno nie sme na ňu odkázaní až v takej miere, ako voľakedy, ale predsa len, statické obrazy často dokážu viac pohnúť k zamysleniu ako pohyblivé zábery podobné tým z akčných filmov. Statická fotka plná detailov, akoby zastaveného času, neustále opakuje: „Toto sa naozaj stalo.“
V tomto tipe dňa nechcem hodnotiť (necítim sa na to povolaný) samotnú udalosť a ďalšie, ktoré nasledovali po nej. Nechcem pitvať históriu a zisťovať, kto je za čo vinný. Chcem len pár nehybnými fotografiami z mesta, ktoré mi je aj ako fotografovi veľmi blízke, pripomenúť to, čo by sa už nemalo zopakovať. Nie sú to detailné drastické fotografie, sú to neuveriteľné fotografie zo vzduchu, ktoré však dosť napovedajú o tom, čo sa dialo v prachu smrti, ktorý sa šíril pri spadnutí dvojičiek Svetového obchodného centra ako z centra výbuchu bomby. Aj preto toto miesto nazvali Ground Zero.
|
Link: www.scribd.com
Pridaj komentár
