Alan Soon

Street fotograf, cestovateľ

"Vidieť srdcom, zachytiť dušou."

Alan Soon - 33 ročný fotograf a cestovateľ, ktorého fotografie sa od klasických cestovateľských obrázkov odlišujú. Iné sú najmä tým, že sú výlučne čiernobiele a na krajinu sa pozerajú hlavne cez ľudí v štýle tzv. street fotografie.

Alan žije v Singapúrskom Chinatown district a zdieľa svoj malý apartmán s viac ako tridsiatimi fotoaparátmi, z ktorých je väčšina staršia ako on sám. Najstarší z nich, Canon IIb z roku 1949, ktorý je označený štítkom "vyrobený v okupovanom Japonsku", stále spoľahlivo funguje.

Alan je aj producentom a jeho 13-ročná žurnalistická kariéra ho previedla televíziou, rádiom a tlačenými periodikami v Singapure, Hong Kongu a Tokiu. Vzdelával sa na kanadských a britských univerzitách.  

Kedy si začal s fotografiou a čo bolo hlavnou príčinou, že si sa "stal" fotografom?

Začal som skoro, keď som mal asi 10 rokov s fotoaparátom môjho otca. Bola to Minolta X-300 s objektívom Rokkor 50/1,7. Bol som tým fascinovaný, keď som videl otca, ako neustále fotografuje svet okolo seba. Časom, ako som dospieval, táto vášeň ešte rástla.  

Čo je na fotografii pre Teba najviac fascinujúce?

Ohromná sila stopnúť čas, dokumentovať ho. Šanca byť svedkom neopakovateľného.  

INDIA

Aký je tvoj obľúbený objekt?

Ľudia.  

Prečo uprednostňuješ fotografovanie ľudí?

Milujem rozdielnosť v tomto svete a každý človek je originál. Neexistuje pre mňa väčšia radosť a pôžitok vo fotografii, ako stretnúť niekoho, kto žije úplne odlišný život od toho môjho. Je to veľmi obohacujúce.  

LIBANON

Fotografuješ aj vo farbe, alebo iba čiernobielo?

Fotografujem iba čiernobielo. Používam výlučne Kodak Tri-X 400 TX a vyvolávam vo vývojke Kodak HC-110.  

Na svojej stránke píšeš, že piješ UMESHU a snažíš sa nepomýliť si ho s vývojkou :-). Čo je UMESHU?

Umeshu je japonské víno zo sliviek, je dosť silné a preto ho pijem zmiešané so sódou v pomere 1:1 :-).      

MYANMAR

Zamýšľal si sa už niekedy nad prechodom k digitálu?

Stále! A skúsil som to niekoľkokrát za posledné roky. Odhliadnuc však od pohodlnosti, nikdy som nepocítil, že by ma digitálna fotografia urobila lepším fotografom. Skôr naopak, urobila ma horším. Moje fotoaparáty sú teraz väčšinou manuálne, mnohé z nich dokonca nemajú vstavaný expozimeter. Zistil som, že sa jednoduchšie používajú a neodpútavajú moju pozornosť od objektu.  

SRÍ LANKA
TOKYO

Počas svojich ciest si navštívil Áziu, Severnú Ameriku, Východnú Európu. Kde v Európe si už bol?

Bol som v Kodani, navštívil som Brusel, Amsterdam, Budapešť, Viedeň, Belehrad, Istanbul a mnoho ďalších.  

Prídeš ešte niekedy do Európy? Ak áno, do ktorej krajiny by si rád zavítal?

Určite áno! Uprednostňujem však už Východnú Európu. Stále som chcel navštíviť Bosnu a Rumunsko. Západná Európa je pridrahá.  

Máš aj nejaké  miesto vo svete, ktoré by si rád navštívil?

Stredný východ.  

TURECKO

Prečo si si vybral priehľadové fotoaparáty (diaľkomery) pre svoje fotografovanie?

Sú malé, tiché, veľmi dobre spracované a čo je pre mňa najdôležitejšie, sú ľahšie ako zrkadlovky s objektívmi.  

Ale ťažšie sa s nimi fotografuje akcia kvôli absencii automatického ostrenia a aj ostrenie je u diaľkomerov špecifické.

Nefotím často akciu a ak áno, väčšinou ju aj tak zachytávam rozmazanú jej pohybom.  

VIETNAM - SAIGON

Ako by si nazval svoj štýl fotografovania? Je to street fotografia, reportáž alebo subjektívny dokument?

To je ťažká otázka. Ako dlhoročný žurnalista inštinktívne inklinujem k reportáži a dokumentu, ale snažím sa stále dokumentárnosť vyvážiť krásou nakoľko sa to len dá. Myslím si, že moja práca sa pohybuje niekde medzi dokumentom a street fotografiou.  

Na svojej stránke máš veľmi pekné citácie od H. C. Bressona a Yousuf Karscha. Máš aj Ty nejaké svoje heslo, ktorým sa riadiš a ktoré by si ponúkol našim čitateľom?

Vidieť srdcom ale zachytiť dušou.

Foto Alan Soon: www.monsoonphoto.net