Cultural night

Noc múzeí a galérií je celoeurópske podujatie realizované pod patronátom Rady Európy s cieľom v čo najväčšej miere prezentovať kultúrne dedičstvo, význam jeho záchrany a ochrany pri kultúrnej výmene, šírení informácií o kultúrnej rozmanitosti jednotlivých krajín i regiónov Európy, pri neformálnom vzdelávaní a kultivovanom oddychu.

Aktivity múzeí počas Noci múzeí a galérií sú orientované na také činnosti, ktoré počas celého roka zostávajú pred verejnosťou ukryté. V tom čase múzeá otvárajú verejnosti svoje „skryté" komnaty a odkrývajú tajomstvá, schovávané pred zrakmi verejnosti. Takto môže verejnosť preniknúť do tajov „múzejnej kuchyne".

„Odkrývanie tajomstiev" pomáha verejnosti aj prostredníctvom takto získaných poznatkov a informácií lepšie pochopiť význam múzeí pri ochrane súčasti kultúrneho a prírodného dedičstva, uchovávaných v múzeách.

Tak ako u nás, i v Dubline sa už druhý rok uskutočnila Culture night. V piatok 19. 9. 2008 od 17.00h ostali všetky múzeá,  výstavy, galérie, knižnice a podobne otvorené až do 23.00h pre širokú verejnosť. Súčasťou tohto bol samozrejme

aj sprievodný program po celom meste. Bolo potrebné vybrať si vopred, čo chce človek vidieť a kam chce ísť, lebo toho bolo skutočne veľmi veľa a nebola najmenšia šanca stihnúť viac ako štipku z celého koláča.

Veľká príležitosť to bola hlavne pre fotografov. Bolo možné sa dostať na miesta, ktoré nie sú inokedy počas roka vo večerných hodinách prístupné, tak ako aj možnosť fotiť tam, kde je to normálne zakázané. Takže som sa veľmi tešil,

že niečo zaujímavé konečne z Dublinu zase pocvakám. Inak, ak človek sleduje ich mestskú stránku, nemôže povedať,

že sa tu nič nedeje i keď v Bratislave sa Kultúrnemu letu a T-com Fieste asi ťažko bude konkurovať. Zase je tu možnosť po uliciach vidieť denne rôznych hudobníkov, artistov, zabávačov a podobne.

Ešte deň pred akciou som si dal námahu a tak ako vždy, keď sa niečo deje a idem fotiť, rozošlem informačné maily Ephotografom žijúcim v Dubline alebo v jeho okolí. Pokiaľ viem je nás tu osem, tak ak o niekom neviem, nech dá o sebe vedieť. Na moju smolu mali už všetci neodkladný program, takže som šiel fotiť len s priateľkou v dvojke. Neskôr sa

k nám pridal môj spolupracovník Dominik, ktorý je tiež zhodou okolností jedným z užívateľov Ephota.

Najprv sme prešli celou Grafton street, čo je jedna z najznámejších a najvyhľadávanejších ulíc Dublinu, kde sme si mohli vychutnať show dvoch černochov. Tí dvaja boli ako s gumy. Proste skákali, robili saltá, skandovali s publikom a robili parádnu show. Najlepšia bola hláška: "Diváci ak nemáte peniaze neodchádzajte ani teraz, ani po konci show! Za vami je bankomat, a nebojte sa, aj keď tam bude rad, peňazí je tam dosť."

Ešte sme na Grafton street "vymákli" chlapa čo sa pretiahne cez tenisovú raketu. Bol to trošku chorý druh umenia,

ale čo už. Skôr bol zábavný ako zaujímavý.

Asi o 17.30h sme vyrazili smer Temple Bar, kde sa nachádzala najväčšia koncentrácia atrakcií. Hneď na začiatku nás upútali traja chlapi na chodúľoch, ktorí tam "machrovali" celý večer. Boli veľmi veselí a snažili sa byť aj vtipní, čo sa im aj niekedy podarilo.

Na každom rohu stál už buď to spomínaný hudobník, skupina alebo niekto, čo len niečo vie. Takže aj Dublin má talent. Pánko, nastriekaný na šedo s nápadne podobnou tvárou Hitlera stál na drevenom boxe a snažil sa predstierať sochu.

Ak len prechádzate okolo, alebo ste niečím zaujatý alebo podobne, tak si nemáte šancu všimnúť, že je to živý chlap.

On presne na toto čaká. Ťukne vás s palicou po pleci, dupne na tú bedňu a každá osoba odskočí aspoň 1,5 metra

a samozrejme okolostojaci diváci majú z toho veľkú show a pri odchode vylovia z vrecka nejaký ten change (drobné). Inak, tie mince budú u nás čoskoro tvrdou menou a mešce nám budú krásne štrngotať.

Všade naokolo sa ozýva hudba, potlesk, smiech. Skupina chlapcou, ktorí sa snažia rockovým štýlom priblížiť írsku ľudovú hudbu, zaujmú aj nás a chvíľku postojíme v dave nadšených poslucháčov. Neskôr pokračujeme ďalej, kým je ešte ako tak svetlo, aby sme čo to stihli. 

Zaujme nás indická hudba z bočnej uličky, ktorá vedie na malé námestíčko. Okolie tu tvorí jedna budova, a to Galéria fotografie, ktorú samozrejme nemôžeme "misnúť" a druhá ešte zaujímavejšia, Národný archív fotografie. Sú tu staré B&W fotky Dublinu. Veľmi zaujímavé a poučné.

Takže sa vraciame späť na námestíčko, kde stoji hŕstka asi 300 ľudí a cez nich je vidieť tancujúce dve brušné tanečnice. Hneď som sa potešil. Ale pri bližšom priblížení ma to hneď prešlo. Boli to síce dámy, ktoré sa snažili tancovať a predvádzať to, čo sme poniektorí videli už na dovolenkách, ale toto malo od toho veľmi ďaleko. A to som ešte nespomenul, že jedna z nich mala asi 85kg odhadom a druhá 105kg a holé bruchá. Skoro som tam odpadol.

To keby som cvakol, tak mi praskne čočka na skle a foťák by odmietol otočiť zrkadlo spať. Tak som sa porozhliadol po okolitých divákoch a s úsmevom na tvári a s myšlienkou, či tam tí ľudia stáli z recesie sme odkráčali smerom preč.

Toto je jedna z nich. Názor si urobte sami. Nižšie som fakt radšej nešiel.

Ďalšia naša cesta viedla cez niekoľko malých galérii v Tempe Bar. Napríklad Sebastian Guinness Gallery, kde návštevník môže obdivovať kreativitu umelca, poskladať šachovnicu fakt z kade čoho. Celá galéria pozostáva z tridsiatich druhov rôznych šachovníc. Na jednej sú čierny a biely ľudia proti sebe, na druhej všetky domáce spotrebiče, na ďalšej sú trebárs známe filmové postavy, atď...

S príchodom večera prišla samozrejme aj tma, a tak sme sa pomaličky pobrali na miesta kde je to kvázi jedno, či je deň alebo noc. Za cieľ našej cesty sme si vybrali Dublin City Hall, čo je mestská radnica. Ale ešte po ceste do radnice sme "vymákli" predstavenie troch bábiek s malým zborom muzikantov, ktorí rozveseľovali ľudí naokolo. Bolo nepredstaviteľné prehliadnuť ich, nakoľko zabrali ulicu vždy od jednej strany k druhej. Tancovali s ľuďmi, strašili ich, zabávali, smiali sa s nimi a robili perfektnú street show.

Potom už naša cesta smerovala do spomínanej Dublin City Hall. Nachádza sa priamo v centre mesta. Teda respektíve všetky dublinské pamiatky a historické budovy mesta sú koncentrované okolo centra, a to hlavne v južnej časti.

Pred bránou City Hall stáli anglickí páni v dobových krojoch a bavili sa tak medzi sebou ako i s inými okoloidúcimi. Používali pravý nefalšovaný anglický prízvuk a rozprávali akoby sa  práve vrátili zo svojej doby. Jeden pán, čo išiel okolo mu hovorí: „Vyzeráš ako Elvis!" a on na to „Sorry, kto?" „Elvis". A on mu na to s tým jeho prízvukom odpovedal „Prepáč, ale netuším, kto to je". Veľmi sme sa tam na tom pobavili. Vtipne a trefne ako sa hovorí u nás. Asi po hodine ich vystriedala druhá skupinka, ktorá hrala na dve píšťalky a bubon klasické pochodové melódie.

Radnica je vlastne obrovská rotunda s podzemnými miestnosťami. Vrch a vstupná hala nie je nič iné. Má prekrásne zdobený strop. V podzemí je možné vidieť „Story of the capital", čo by v preklade znamenalo „Príbeh mesta". Je to tam veľmi pekne urobené a pre človeka, ktorý je zaujatý históriou a kultúrou, je to miesto srdcu lahodiace. Môžete tu nájsť multimediálne exhibície, veľké množstvo obrazov, originálne listy, poznámky ako i poklady ešte z dávnych čias starostu - prehistorický starostov kostým, meče a korunovačné predmety.

Ani toto sa nemohlo obísť bez vtipných poznámok a veľmi som sa pobavil na štyroch miestnych dievčatách prechádzajúcich okolo nás, z ktorých jedna "zakvasila" že : „V tomto múzeu som nikdy nebola."  Mala tak 25 rokov.

Mesto bolo naozaj veľmi rušné, alebo ako sa tu hovorí - busy. Všade kopec ľudí. Ale to je ako každý piatok, plus tento deň nešli ľudia von len do pubov, krčiem a diskoték, ale aj za kultúrou. Usporiadatelia očakávali návštevnosť zhruba

100 000 ľudí. A osobne môžem priznať, že za 2,5 roka v Dubline som také rušno naozaj ešte nevidel (nepočítam

Deň sv. Patrika).

Naša posledná cesta pred 23.00h smerovala priamo do Dublin Castle.  Miesto, kde sa celoročne konajú rôzne akcie.

Tak isto sa nachádza v centre mesta. Dublin je v podstate jedna veľká rovina, takže ani hrad sa nenachádza na žiadnom kopci, ako je to zvykom u nás. Jednoducho si leží v centre mesta a má viac ako vysoké múry, ktoré ho obkolesujú plus niekoľko veží.

Po šiestich hodinách pochodovania, fotenia a zábavy sme sa kultúrne vyžití zastavili ešte v jednom z miestnych fastfoodov a vydali sa na cestu domov s pocitom úspešne prežitého dňa.

S citátmi a s pozdravom sa lúči Izzino.

„Múzeá sú dôležitou zložkou pri kultúrnej výmene, obohacovaní kultúr a vývoji vzájomného porozumenia, spolupráce
a mieru medzi ľuďmi."

„Význam múzeí pre spoločnosť sa rozšíril z profesionálneho cez vzdelávací až po ich úlohy pri využívaní voľného času, turistiky a propagácii kultúrnej identity."

Zdroj: Etický kódex múzeí ICOM