Nápad vyraziť „na hory“ sme mali už dávno, no reálny návrh padol niekedy v zime, v našej obľúbenej krčme. Iniciátorom a teda aj organizátorom celého výletu bola Sese. Miesto konania: Donovaly. Termín padol na koniec marca, resp. začiatok apríla, teda v čase prebúdzania sa prírody. A ten je najkrajší práve na horách. Po príprave sme vo štvrtok postupne, posádka po posádke, opúšťali našu krásavicu na Dunaji, aby sme sa už podvečer spolu mohli nadýchať čerstvého vzduchu. Podaktorí z nás si aj užili posledné lúče tohto dňa, na svahu za našou chatou! Do tmy sa potom mohol rozhorieť náš prvý táborák a pri dobrom vínku, ktoré nám ako obchodník a znalec servíroval Singi, sme viedli družné debaty do neskorej noci.
Už prvé ráno nám dávalo tušiť, že počasie tu bude riadne vrtkavé. Dokonca aj spŕchlo, ale občasné lúče prenikajúce spoza mrakov nám dávali tušiť, že niečo dnes isto podnikneme. Strediská ako Donovaly majú v tomto čase pramálo turistov, lebo snehu už niet a na riadne vysokohorské túry je ešte priskoro. Takže aj reštaurácia, kam sme zašli na obed bola viac prázdna ako plná. Nám sa však zapáčila, stala sa našou dočasnou jedálňou. Po dobrom obede sme vyrazili spoznávať okolie. Rozpŕchli sme sa po lúke a myslím si, že pre nezainteresovaného pozorovateľa sme museli byt riadne smiešna zostava. Osmička fotomaniakov behala po poli, chvíľu bola v podrepe, chvíľu na kolenách, potom ležiac cvakala šafrany, poniklec, či snežienky a občas jeden druhého aj rozosmiala.
Ani neviem ako, ale dostali sme sa až takmer na vrchol jednej zo zjazdoviek, kde sme si na posledných zvyškoch snehu dopriali osvieženie a pohľad na krásnu, no stále ešte viac hnedosivú, ako farbami hrajúcu, podtatranskú prírodu. O večeroch písať hádam netreba, aj ten druhý sa niesol v znamení nekonečných rozhovorov nielen o fotografii, ale aj o bežných témach, ktoré človek otvorí v uvoľnenej spoločnosti…
Podstatné je však sobotné ráno, ktoré bolo, ako inak, opäť usmoklené. Dnes bol však program jasne stanovený, takže počasie ustúpilo. Našim cieľom bola Nová hoľa (1361m), kam sme sa vyviezli lanovkou, ktorej obsluha zvedavému Palcovi ozrejmila, že fialový kvet, ktorý bol objektom nášho záujmu už včera, nie je plesnivec, ale šafran.
Na vrchole Novej hole nás čakal iba studený vietor a mraky, ktoré zhoršovali viditeľnosť. Keďže lanovka premáva len každú hodinu, museli sme sa rozhodnúť. Buď vydržíme na vrchole, kde okrem budovy údržby lanovej dráhy nebolo miesto, kam sa pred nepríjemným vetrom skryť, alebo podnikneme túru, hoc počasie bolo značne nepredvídateľné. Rozdelili sme sa! Sese, Špagetka a Singi sa rozhodli počkať hodinu, zviesť sa dolu lanovkou a potom sa vydať na menší pochod, my ostatní sme pokračovali „po modrej“.
Jediné nepríjemné miesto pochodu po hrebeni, ktoré sme museli prekonať, bol zľadovatený úzky zráz dlhý pár metrov. Pokrytý snehom a blatom znamenal riziko pádu. Našťastie to bola jediná prekážka našej expedície v zložení Maťka, Katka, Peťa, Major, Onehalf, Palec a Leto. Ďalšou zástavkou bol vrch Zvolen (1402m), na ktorom sme pri kríži symbolicky zapálili sviečku, urobili zopár fotografií (ako inak) a posilnili sa pivkom (ako inak).
Toto však nebol koniec našej túry. Pokračovali sme na vrchol Malý Zvolen (1372m), vzdialený pár kilometrov. To nás už konečne sprevádzali príjemné slnečné lúče, takže aj fotenie na dobrom svetle malo iný rozmer. Na vrchu Malého Zvolena sme urobili opäť pár „fotečiek pouhých, pro rodinu“ a keďže nám už riadne vyhladlo, cesta späť k lanovke nám ubehla akosi rýchlejšie.
Večer našu zostavu doplnila ešte Anit. Znovu sme urobili klubový táborák a pri slaninke, špekáčikoch, dobrom vínku a veselom speve sme prežili náš posledný večer v horách. Nedá mi ešte nespomenúť, že pred chatkou si rozložil Palec svoj ateliér a pár hodín sme tam spolu s Majorom a Onehalfom, čoby vojakom v zálohe (a modelom), skúšali experiment, ktorého výsledok môžete posúdiť sami, a myslím, že si zaslúži aj samostatný report o vzniku jednej fotografie. Ale to je už iný príbeh...
Nobaf zvládol svoju prvú „chatu“ bez najmenšej ujmy, v skvelej nálade a s konštatovaním, že týmto kolotoč fotovýletov iba začína!
Autori fotografií: Pavol Obora (polal), Daniela Bartošová (Špagetka), Jana Sedláková (sese), Stanislav Zeman (Major1449), Igor Singhofer (singi)
Pridaj komentár
Na to leží príliš ďaleko od Vysokých Tatier 
...netreba počúvať rádio 
