Pravdupovediac, nevedel som presne, čo očakávať od dlho odkladaného letu balónom. Super zážitok, trochu strachu, pekné výhľady, adrenalín, príliš zima či teplo, zábava alebo pokľudná hodinka pár stoviek metrov nad zemou? Tak som to vyskúšal, samozrejme s foťákom vždy pripraveným...
Lietanie teplovzdušným balónom, ako som sa dozvedel počas letu od nášho pilota, si vraj prvýkrát užili už v roku 1783 ovca, sliepka a kačka. Na prieskumný let kvôli predpokladanému riedkemu vzduchu tam hore, ich vyslali bratia Montgolfiérovci, ktorí pracovali na francúzskom kráľovskom dvore Ľudovíta XVI. Kedže tieto odvážne tvory prežili, lietanie balónom sa rozšírilo. Balóny sa plnili rôznymi plynmi (vodíkom, svietiplynom, neskôr héliom). Koncom 19. storočia sa objavili aj vzducholode, ktorých éra sa však skončila tragédiou Hindenburgu 6. mája 1937.
Môj let sa začal celkom prozaicky v sobotu podvečer pri nákupnom stredisku v Trenčíne, kde sme sa stretli my letuchtiví ako aj naši piloti s balónmi ešte zabalenými na prívesných vozíkoch. Na základe smeru vetra sa rozhodlo, že budeme štartovať asi 10 km na severozápad od mesta. Po krátkej ceste mikrobusmi sme sa dostali na lúku. Tu sa začala príprava piatich balónov. Najskôr sme balóny rozbalili a roztiahli po lúke. Po zapálení horákov, ktoré efektnými plameňmi ohrievali vzduch, sa jeden po druhom pekne dvíhali. Bolo dosť času porobiť zopár cvičných záberov a zoznámiť sa s našim pilotom. Pri nafukovaní mi ušla možnosť odfotiť sa priamo vo vnútri balóna, ale ak sa vám to podarí, tak smelo do toho. Samotný let začal asi hodinu pred západom slnka, čo je veľmi dôležitý údaj, nakoľko svetlo bolo príjemne mäkké.
Vzrušenie zo vzletu po odlepení sa zo zeme vystriedala eufória. Obavy som nechal kdesi na zemi a užíval si super výhľady na krajinu podo mnou, ako aj na ďaľšie balóny, ktoré štartovali po nás. Môj strach z výšok som si ani nestihol uvedomiť a už som cvakal o stošesť.
Fotenia som sa mierne obával, keďže z balóna som pred tým nefotil. Kvôli rýchlosti ostrenia som použil digitálnu zrkadlovku. Pri výbere objektívu som sa najprv rozhodoval medzi pevným ohniskami (50, 100 mm). Výlet nakoniec vyhrala štandardná ohnisková vzdialenosť 17-85mm. Keďže mám fotoaparát s „crop" faktorom 1,6 po prerátaní na „full frame" to zodpovedá 27-136 mm. Podľa môjho názoru využijete najmä ultraširokouhlé (rybie oko) až širokouhlé ohniská, poprípade ohniská od 100 mm vyššie pre výrezy z krajiny. Dobre je mať vo výbave polarizačný, poprípade prechodový filter. Odporúčam ukladať do formátu RAW (ja som nanešťastie fotil iba do JPEG). Budete mať tým pádom viac možností editácie, napríklad, ak by ste v rýchlosti nesprávne exponovali. Statív som nepoužil. Dalo sa pekne fotiť aj z ruky, len treba byť pohotový a mať pevnú ruku. Použil som kratšie doby uzávierky v kombinácii s vyšším clonovým číslom. Počas letu som sa najviac zameral na okolitú krajinu a sledoval, ako svetlo modelovalo aj tie najmenšie rozdiely vo výške terénu. Nakoniec som bol s prvým balónovým fotením celkom spokojný, aj keď stále je čo zlepšovať.
Ani som si neuvedomil a hodina ubehla (alebo skôr uletela) ako voda (balón) a už sme pristávali na poli na juh od Trenčína. Po krátkom mierne adrenalínovom dosadnutí som bol pokrstený šampanským, posypaný hrudou hliny a pilot mi ošmahol so zapaľovačom aj zopár vlasov. Všetko v mene tradície. A aby som nezabudol, stal som sa majiteľom lukratívneho pozemku, ktorý mi ako prvoletcovi po úspešnom pristátí ževraj právom patrí. Takže ak sa chcete rýchlo dostať k pozemku a popritom si zafotiť z vtáčej perspektívy, odporúčam vyskúšať.
Použitá technika: Canon EOS 40D, Canon 17-85mm f/4-5,6 IS USM, Cokin polarizačný filter.