India sa v súčasnosti skloňuje najmä v súvislosti z najrýchlejším rastom HDP v južnej Ázii, majú jedných z najšikovnejších programátorov, medikov...atď.
Ja som mal možnosť vidieť veci z druhej strany, priamo z Indie. Počas celého pobytu som usilovne hľadal ten najrýchlejšie rastúci HDP, ale nenašiel som ho, asi ho dobre skryli.
Objavil som však oveľa zaujímavejšie veci. Indický vidiek - zlatistý a farebný, zvedavý aj otvorený, chudobný ale pokojný.
Západné brehy Indie obmýva Arabské more, tu a tam sa zarezáva do pevniny a vytvára plytčiny a zátoky. V ich pokojných vodách sa na svojich bárkach bezstarostne pohojdávajú miestny rybári. Arabské more je bohaté na rôzne druhy rýb a tak tamojší rybári deň čo deň vyťahujú z mora plné siete. V centrálnej časti západného pobrežia ústi rieka Thane do vôd Bombayského zálivu, ktorý delí dva svety. Na jednej strane dvadsaťmiliónový Bombaj na druhej strane maličký prístav Bodni. Obyvatelia tohto maličkého prístavu sú šikovní lodiari.
Lode tu pod šikovnými rukami remeselníkov naberajú druhý dych. Lodiari, pomocou primitívnych nástrojov opravujú drevené lode rôznych veľkosti. Tam kde je potrebné sa najprv mení opláštenie, stará prehnité kusy sa vyrežú a namiesto nich sa vkladajú na mieru opracované dosky. Styčné plochy sa natierajú smolou a pokrývajú vatou a systémom pero a drážka sa navzájom do seba zapasujú. Prakticky všetko sa uťahuje povrazmi, ktoré prechádzajú naskrz plášťom. Nasleduje prípadná výmena rebier, tie sa otesávajú do požadovaného tvaru priamo na pláži. Celý vnútrajšok sa kvôli vodotesnosti natiera smolou, ktorá vsakuje do dreva a zlepšuje jeho vlastnosti. Postupne sa montujú palubné dosky a kompletizujú všetky detaily. Naftový agregát, ktorým je plavidlo poháňané, si spokojne hudie. Oprava sa schyľuje ku koncu a loď je pripravená vyplávať na more.
Na vyvýšenom mieste pod úpätím kopca je situovaná budova školy, ktorú navštevuje okolo dvesto žiakov a žiačikov. Tesne pred začiatkom vyučovania sa okolo školy šíri riadny džavot, víria sa mračná prachu, to malý nespratníci nevedia obsedieť. Rázom sa ale všetko mení, začína sa vyučovanie a veľká spoločná miestnosť sa zapĺňa. Na jednej strane chlapci na druhej dievčatá, v strede ulička pre učiteľa s bambusovou palicou. Chlapec vpredu recituje, medzi deťmi to šumí a učiteľský zbor rezignovane sedí. Spieva sa hymna a ďalšie piesne s popevkom "I love India, I love India..."
V čase najväčšej horúčavy sa všetci utiekajú do tieňa, aj robotníci z prístavu, volajú aj mňa. Ideme na obed k majiteľovi pre ktorého sa práve opravuje loď. Domáci sú poctení mojou návštevou a usádzajú ma na zem. Jeme viacero druhov rýb a majiteľ mi na plagáte hrdo ukazuje ryby, ktoré máme na tácke. Všetci ma kútikom oka sledujú ako si poradím bez príboru, ale zvládam to bezchybne. Kosti sa vyhadzujú priamo na dlážku, z času na čas sa tu mihne mačka, odoženieme ju. Po obede sa usádzame na tienistú terasu a vychutnávame si chládok.
Zvečerilo sa, posledná loď do Bombaj mi odchádza o dve hodiny z vedľajšieho prístavu. Potulujem sa po prístave, ešte mám pár záberov. Už sa neponáhľam vychutnávam si príjemné večerné svetlo s vedomím, že som tu naposledy. Som riadne unavený, veď posledných pár nocí som strávil v spacáku na neďalekom kopci. Stúpam hore dedinou, žije to tu podvečerným životom, na trhu sa dopredávajú posledné kusy zeleniny, muži sa vracajú z práce, deti sa batolia po uliciach. Všetko je zaliate zlatistým slnkom, z diaľky zaznieva pár výkrikov a ja odchádzam.
bonus :)