Kamil Peteraj

Údajne ste na otázku: „Čo treba k napísaniu dobrej básne?" raz odpovedali: „Schopnosť ukradnúť chvíli to, čo chcela navždy uniesť do zabudnutia. Zastaviť chvíľu, ktorá je krásna..." Veľmi sa mi páči táto myšlienka a myslím, že minimálne tak je vhodná aj pre dobrú fotografiu. Aký máte vy postoj k fotografii? Aká je podľa vás dobrá fotografia?

Som fotomaniak a tým je povedané všetko. Zaujíma ma nielen fotografia, ale aj technika, pretože bez zvládnutia finesov, ktoré ponúkajú dnešné technicky sofistikované fotoaparáty, urobíte síce štandardne dobrú fotku (takzvane ,,Péčkovú" - to je to prednadstavenie), ale inak nič viac.  Dobrá fotka môže vzniknúť rôznym spôsobom - od sústredeného fotenia až po to, že v pravej chvíli na pravom mieste vystihnete fotkou niečo výnimočné. Fotografií je veľa, je nimi zasypaný prakticky celý svet, fotografujú už nielen fotoaparáty, ale aj mobily - ale dobrú fotku, ktorú za vás neurobila technika, poznáte na prvý pohľad. A čo je dobrá fotka? Geniálne zachytený neopakovateľný moment.

Dáma s tekvicou.

Dopĺňa fotografia niečo, čo u vás nevyslovia pery (nenapíše pero) alebo je to niečo úplne iné, iné médium na vyjadrenie pocitov či myšlienok alebo len relax?

Fotografovanie je niečo úplne iné ako písanie. Fotografovanie som objavil po päťdesiatke ako pre mňa nový svet a vniknutie do tohto sveta mi dalo veľmi veľa, hlavne makrofotografia.     

Akú fotografiu máte najradšej ako fotografujúci a akú ako konzument - pozorovateľ?

Neuprednostňujem niečo konkrétne a nemám svojich favoritov, resp. keby som ich mal vymenovať všetkých, zaplnil by som asi celú stránku. Ale priznám sa, veľmi pozorne sledujem aj amatérov, resp. amatérsku fotografiu a často tam nájdem skvelé fotky. Čo sa týka  profesionálnych fotografov, tam oceňujem najmä schopnosť komunikovať, pretože dobrý fotograf (ak nejde o makro, či krajinkára) potrebuje byť aj fantastickým komunikátorom! Toto mnohí podceňujú, ale veľká časť toho, čomu hovoríme fotografia, si komunikáciu priam nevyhnutne vyžaduje. Ale máte aj fotografov - lovcov (teraz nemyslím na odporných paparazzov), ktorí robia skvelé street fotografie, to sa mi tiež páči. Fotografovanie je vždy tak trocha aj o zvedavosti. Je to akési zvláštne spojenectvo medzi ľudským okom a okom optiky - niekedy sa stane, že fotkou aj nechtiac zachytíte nejaké zvláštne napätie, či niečo neopakovateľné.    

Ako vás vníma okolie, napríklad blízki pri spoločnom výlete či prechádzke? Všímajú si, že fotíte viac ako bežný človek, alebo sa foteniu venujete, keď ste sám?

Určite si to všímajú, napríklad vtedy, keď je pekné fotopočasie a ja takmer každú takúto sobotu, či nedeľu fotím bratislavské ulice. Je úplne neuveriteľné porovnávať, koľko vecí počas posledných rokov zmizlo a koľko, naopak, nových objektov vyrástlo. Ale rád fotím aj zátišia v lesoch, či v parkoch, často v Rakúsku, alebo aj skupinky rozbláznených turistov.

Svoje fotografie aj niekde vystavujete, alebo je to koníček pre vaše potešenie?

Mal som výstavy v Bratislave (v Pohode), v Banskej Štiavnici a v Holíči. A určite nejakú výstavu zasa pripravím.

Myslím, že vašim najobľúbenejším žánrom bola makro fotografia, je tomu tak aj dnes, alebo už dávate prednosť inému štýlu fotografie?

Máte pravdu, makro je makro. To je môj svet, cez ktorý takpovediac vnikám do vesmíru. Pri makrofotografii objavíte neskutočnú krásu sveta detailov, to božské, čo bežne oku uniká. Makrofotografia vás naučí pokore a hlbokému skloneniu sa pred Bohom, ktorý tento svet skonštruoval a vytvoril miliardy súvislostí, o ktorých sa nám len môže snívať.

Inšpirujete sa niekým pri fotografovaní? Máte nejaký vzor alebo nejakých fotografov „obľúbencov"?

Nie, nemám nejaký konkrétny vzor, skôr keď vidím nejakú peknú fotku, tak ma to vybudí a dostanem vždy nejaký dobrý impulz. Ja mám jednu výhodu - snažím sa robiť fotky na profesionálnej úrovni, ale najviac pre vlastné potešenie.

Ako ste sa k fotografii dostali, bolo to ešte v časoch, keď sa bežne používal film alebo až v modernej digitálnej dobe?

K fotografovaniu ma doviedol obdiv k architektúre starých fotoaparátov. Tak som ich začal zbierať a dával som si ich do knižnice ako "umelecké" kusy. A skutočne, niektoré fotoaparáty sú neuveriteľne krásne a prepracované. Neskôr som sa pokúšal (pre tú srandu) s nimi fotiť. To teda bola robota! Už len dostať do nich film, potom správne naexponovať... 
Veru, priznám sa, potešenie pekné, ale výsledky biedne. No a potom mi pán Braňo Mudrík, ktorý sa stal medzičasom mojim dobrým priateľom, ponúkol na skúšku Olympus Camediu 4040. Tak to bolo prekvapenie! Nuž a potom som sa postupne prepracoval k digitálnym zrkadlovkám a môžem povedať, že v mnohom som patril medzi prvolezcov, lebo kým moji priatelia tvrdohlavo fotili na film a tvrdili, že je neprekonateľný (možno v niečom aj áno), ja som fotil už iba digitálne, lebo kým nefotíte tak, že chcete mať vytlačené megaformáty, digitálna technika vám dáva k dispozícii skvelé možnosti. A to ani nehovorím o všetkých veciach týkajúcich sa úpravy fotiek vo ,,fotoshopoch".

Vážka.

Čo si myslíte o širokom rozšírení fotografie v súčasnosti? Aká je podľa vás jej hodnota či význam?

Ja si myslím, že fototechnika už dorazila prakticky ku každému a to je fajn. Ale dobrých fotografov ani nepribudlo, ani neubudlo. Lebo aj fotka si vyžaduje zvláštny talent, majstrovstvo a hlavne - nájsť si osobitú tému, teda fotiť s istou ideou. Napokon, aj písať vie každý. Aj kníh je ako maku. Ale tých skutočných, umelecky hodnotných, je oveľa menej.

Pyšná anjelica.

Máte nejaký sen, nejakú nesplnenú túžbu, kam by ste chceli ísť a fotografovať?

Oj, to mi ani nespomínajte! Všelikde by som chcel ísť, ale nie som na tom dobre s chrbticou a dlhé lety už neznášam. Rád by som fotil najmä makrá, napríklad na Novom Zélande, či Sumatre, ale zatiaľ je to v pozícii sna, ktorému v uskutočnení bráni moje zdravie. A rád by som sa ešte vrátil na Kubu - najmä Havana, ale aj celá Kuba je neskutočne fotogenická.

Spomínate si na nejakú zaujímavú príhodu, ktorá sa vám stala pri fotografovaní?

No, vzhľadom na môj primárny záujem o makro fotografiu mám veľa príhod so zvieratkami. Jedna z posledných je ilustrovaná nasledujúcou fotografiou. Ráno mi cez otvorené balkónové dvere vošla do izby malá žabka - rosnička. No, to by nebolo nič, keďže bývam v rodinnom dome, ale ona sa usadila priamo uprostred ozvučovacieho systému a čumela na okolie, akoby bola doma ona a nie ja. Tak som rýchlo utekal pre fotoaparát . Ruky sa mi triasli, ale podarilo sa mi ju nakoniec vyfotografovať. Nie je to svetová fotka, ale spája sa mi z krásnym a vtipným zážitkom. :)

Ďakujem vám za redakciu aj za našich čitateľov za povzbudivý rozhovor aj za myšlienku o básni, ktorú odteraz budem aplikovať aj na fotografiu: "Dobrá fotka má schopnosť ukradnúť chvíli to, čo chcela navždy uniesť do zabudnutia. Zastaviť chvíľu, ktorá je krásna..." 

A ešte doplním, že pán Peteraj mi dnes do telefónu povedal, že sa dal aj na street fotografiu, na ktorú sa tento citát hodí ešte viac. Tak možno časom doplníme rozhovor aj o úlovky bežných a krásnych chvíľ z ulice. :) Julo Kotus