Vietor vie byť nepríjemným protivníkom makrofotografa. Naučte sa zvládnuť tento živel.
Tí, ktorí fotografujú makro a detail, respektíve flóru, sa s vetrom stretávajú pravidelne. Prichádza zmena počasia, vyrovnávanie tlakov a s tým spojený snáď najobtiažnejšie zvládnuteľný živel – vietor. Ani dážď, ani sneženie, ani ostré svetlo nespôsobia také veľké problémy, ako je rozkolísaný objekt.
Prejavy vetra
Vietor je bežný meteorologický prejav na našej Zemi. Ak nepresiahne určitú silu, respektíve rýchlosť, ani si ho neuvedomíme. Nerovnaké ohrievanie atmosféry má za následok rôzne hladiny tlaku vzduchu. No a na základe fyzikálnych zákonitostí sa rôzne tlakové hodnoty snažia vyrovnať a vtedy nastáva pohyb. Vzduch s vyšším tlakom začne prúdiť do miesť s nižším tlakom. Tento pohyb vzduchu vyvolá vzhľadom na zemský povrch treciu silu. A preto začne fúkať.
Mierny a prerušovaný vietor či vánok fotografovanie nemusí nijako negatívne ovplyvniť. Medzi jednotlivými závanmi sú pokojové fázy, kedy sa dá úspešne fotografovať. Silnejšie prejavy vetra sa objavujú z pravidla najmä počas ranných hodín, keď teplota vzduchu v dolinách je nižšia, ale vyššie položené svahy sa už ohrievajú v prvých ranných lúčoch. To často môže pokaziť rannú fotografickú zlatú hodinku. Taktiež pri zmene počasia dochádza k citeľnému presunu vzduchových hmôt. Z môjho pohľadu práve tieto situácie ponúkajú často lukratívne a zaujímavé svetlo na fotografovanie a práve fyzika nám vtedy "nafúka" brvná pod nohy.
Problémy
Pri fotografovaní detailných či makrofotografických záberov počas intenzívneho fúkania sa musí fotograf vyrovnať s dvoma základnými problémami. Ak fotografujeme rastlinu, alebo objekt na rastline, vietor nám rozhojdá stonku a vzniká problém správneho zaostrenia. V hľadáčiku neviem nájsť ten správny bod, na ktorý by bolo najlepšie zaostriť. Pri statických námetoch často používam manuálne zaostrenie cez živý náhľad (live view). Bod, na ktorý idem naostriť si zväčším aj 10 x. Pri tomto spôsobe akékoľvek i nepatrné pohybovanie fotografovaného objektu je nočnou morou. Pri veľmi silnom vetre sa dokonca môže stať, že fotografovaný objekt alebo jeho časť nám zmizne z obrazu. Vietor nám tým pádom "fušuju" aj do kompozície. Druhým problémom je technická kvalita snímku. To, čo za bezveterného počasia dokážem ostro odfotografovať aj pri časoch 1/80 s, sa nám za stáleho vetra nepodarí. Snímky sú beznádejne rozmazané.
Fotograf vs. vietor
Nie vždy si môžeme načasovať fotovýlet podľa aktuálnych poveternostných podmienok. Navyše vietor dokáže byť často lokálnym prejavom počasia. Ak sme sa už predsa len rozhodli ísť von fotiť, môžeme si vôbec merať sily s týmto živlom? Môžem vás potešiť, dá sa to!
Jemnejšie závany vetra sa dajú zvládnuť aj bez špeciálnych pomôcok. Stačí zvýšiť ISO, znížiť clonové číslo, prípadne použiť sekvenčné fotenie a dúfať, že aspoň jeden záber bude ostrý. Dobrou pomôckou na zmrazenie pohybu je klasický pomocník – blesk.
Od vetra trasúcu sa hniezdovku hlístovú na okraji lesa sa podarilo "zmraziť" použitím externého blesku.
Extrémnejšie podmienky sa dajú tiež zvládnuť, no vyžadujú si nejaké tie pomôcky navyše.
Vo výbave floristických dokumentaristov by určite nemal chýbať stabilizátor stonky. Je to jednoduché zariadenie, ktoré sa ukotví k nejakému stabilne pevnému predmetu a následne sa s ním zafixuje stonka. S trochou zručnosti sa dá takéto zariadenie zostrojiť veľmi jednoducho doma z asi 40 cm dlhého hrubšieho hliníkového drôtu a štipcu na vešanie bielizne. Treba dať pri tom pozor, aby štipec nemal moc silné zovretie a nepoškodil rastlinu. Takéto zariadenie sa dá samozrejme kúpiť aj originál vyrobené. Vyrába ho napríklad firma Wimberley, no v pomere cena, kvalita a užitočnosť je výhodnejší ten podomácky vyrobený.
Jednoduchá a veľmi účinná pomôcka od frimy Wimberley - stabilizátor stonky, proti vplyvom vetra ukotvená o nožičku statívu.
Podomácky vyrobený stabilizátor stonky z drôtu a štipca. Koncovou stranou zapichnutý do zeme.
Kvalitne ostrý záver hmyzovníka mohol vzniknúť aj vďaka domácej výrobe stabilizátora.
Druhou možnosťou je bojovať proti vetru štítom. Opäť sa nejedná o žiaden sofistikovaný systém. Dá sa urobiť z reflexnej dosky alebo kusu bieleho igelitového obrusu. Štíty sa nainštalujú tak, aby zabraňovali vetru, podľa možnosti čo najmenej pohlcovali svetlo a, samozrejme, nerušili pozadie fotografovanému objektu.
Odrazová doska sa dá okrem svetelných výhod využiť aj ako štít proti vetru.
Aby protiveterný štít plnil svoj účel a aby ho neodfúklo, treba ho dobre upevniť. Pomôcť pri tom môže fotoruksak, stabilizátor stonky, konár či kameň.
Veterný štít sa dá skonštruovať aj z bieleho igelitového obrusu, ktorý sa pripevní pomocou stanových trubiek a kolíkov.
Poslednou fintou je použitie difúzneho stanu. Primárne je určený na lepši rozptyl ostrého svetla, ale dá sa využiť aj na obmedzenie vetra. Dôležité je, aby sa dal upevniť stabilne k zemi a aby sa dala odnímať zadná strana. V praxi sa moc nevyužíva práve kvôli jeho nie moc praktickým vlastnostiam.
Protiveterné zariadenie difúzny stan, zostavené z jedného kusu. Pre svoju nepraktickosť však často opomínaná pomôcka. foto: http://www.markoshea.info
Na záver vám okrem dobrého svetla prajem aj slabý vietor. Nebojte sa vydať v ústrety zúriacej víchrici, tento boj sa dá vyhrať. A ak nechcete s vetrom zápasiť, skúste ho využiť vo svoj prospech. Možno sa vám podarí nejaké zaujímavé abstraktné impresionistické zobrazenie našej flóry.