Hore

Mrcove príbehy fotografie III. - Indonézia

Marcel Rebro (Mrco) je na ephoto.sk takmer od začiatku. Spoznali sme sa na workshope a začali spolu s ďalšími chodiť spoločne na fotovýlety.

Aj sme spolu vystavovali. Jeho tvorba je užívateľom ephota dôverne známa. Každý fotograf sa vyvíja a tak je to aj s Marcelom. Dnes je z neho cestovateľ, ktorý sa nebojí vybočiť s komfortnej zóny. Miesto luxusu dáva prednosť objavovaniu, spoznávaniu, zážitkom na vlastnú kožu. Ak ste boli na Foto Slovakia 2019, mohli ste si vypočuť jeho prednášku o cestovaní za Nencami. Publikoval na ephote aj niekoľko článkov. Som rád, že sa s nami podelí o príbehy, skrývajúcimi sa za jeho fotografiami.

Karol Srnec, šéfredaktor

Children’s game (Indonézia, Bali, 2013)

Do Indonézskej Jakarty som vyrazil s družstvom karatistov, na podujatie svetovej série „Golden League K1“. Dostalo sa mi čestnej úlohy okrem fotografovania byť aj manažérom, kultúrnym referentom a (neskôr aj) zdravotníkom slovenskej výpravy zloženej z piatich karatistiek.

Na svojich cestách fotím. To je normálne. Tu sa ale všetko vyvíjalo inak. Jeden chlap a päť cudzokrajných fešánd. Zrazu si všetci fotili nás, resp. sa chceli fotiť s nami.  Po pravde – viac s kočkami ako so mnou. Fakt neviem prečo. Dievčatám pozornosť domácich spočiatku imponovala, ale časom toho mali dosť. Vrcholom bolo keď Janke došla žiadosť o priateľstvo na fb od chalana, ktorý mal profilovku, na ktorej bol s ňou odfotený.

Súťaž prebiehala bez problémov. Niektoré medailové ambície sa naplnili, iné nie. Žiaľ v semifinále domáca zápasníčka kopla Janku tak, že jej spôsobila nepríjemné zranenie. Janka nakoniec nejako dobojovala a dokonca získala bronzovú medailu. Ošetrenie v Jakarte nám domáci prudko neodporúčali a tak sme Janku „prepašovali“ na Bali, kam sme mali namierené po súťaži. V nemocnici pre turistov sa jej ujali, ale diagnóza bola vážna – zlomená a vykĺbená čeľusť. Hospitalizácia a chirurgický zákrok. Plánovaná dovolenka sa zmenila na riešenie problémov s miestnymi lekármi, poisťovňou ...

Jankin pooperačný stav neumožňoval prevoz na Slovensko bez lekárskeho sprievodu. Ostatné dievčatá odleteli domov, ja som ostal s Jankou čakať na lekára. Čakanie sme si spríjemňovali výletmi po okolí. Ciele som vyberal ja – moja nedobrovoľná zverenkyňa so zadrátovanými čeľusťami nemala veľa možností, ako protestovať. Po prílete sa k nám pridala aj pani doktorka. Ako sama konštatovala, s takýmito pacientmi (netuším prečo použila množné číslo, keď zranená bola len Janka) je radosť spolupracovať.

Pri jednom z výletov som spozoroval chalanov hrajúcich sa v rieke. Keď som za nimi vyrazil, spomínala doktorka niečo o kontaktnej dermatitíde. Tak som jej pre istotu nechal jeden foťák – nech sa nenakazí. Či mi „backstage“ spravila pani doktorka alebo Janka, si už nespomínam. Ale som za ňu vďačný.

Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok
Krtko fotografom
2020-02-07 08:19:52
Nadherné zážitky .
 
jozo99
2020-02-10 17:06:01
Vďaka za pekný článok.
A čím sú fotené tie farebné fotky?
 
JanoB
2020-02-11 21:25:55
Fajn článok a fotky
 

Ďalší článok z kategórie

Z kategórie

Inzercia