Musím povedať, že som ich počas toho roka ani trochu nešetril. Prežili so mnou viac ako mesiac na stále-zamrznutom jarnom a neskôr jesennom Islande, nespočetne veľa nočných a ranných fotení na vrcholoch Tatranských štítov a nejednu návštevu álp. Ako teda tieto rukavice obstáli v náročných priam až extrémnych podmienkach? O tom bude reč za chvíľu. Najskôr sa pozrime na pár vychytávok, ktoré ma na “Ipsootoch” už na prvý pohľad zaujali.
Funkcionalita a vychytávky
1) “Odklápací” palec a ukazovák - ide o funkciu, ktorá z Ipsootov, a celkovo z konceptu Vallerret robí rukavice pre fotografov. Sám som nespočetkrát zažil na horách situáciu, kedy som potreboval ovládať miniatúrne tlačítka na fotoaparáte pri silných mrazoch. V teplotách pod -10°C sa samozrejme nezaobídem bez poriadnych rukavíc (navyše, prsty na rukách mám nedokrvené aj v lete) a preto som pri každom pokuse meniť nastavenia fotoaparátu musel jednu z rukavíc stiahnuť, chytiť sa omrznutej “kovovej” techniky a zase rukavicu “nazúvať”.
Každý kto v podobných podmienkach fotil vie, že pri mínusových teplotách podporených horským vetríkom stačí niekoľko sekúnd bez rukavice na to, aby bolo prakticky nemožné znova ruku po natiahnutí rukavice zahriať. Preto ma možnosť “odklopiť” si na rukaviciach palec a ukazovák už na prvý pohľad mimoriadne zaujala. Ako je teda táto funkcia poriešená na spomínaných Ipsootoch?
Veľmi jednoducho. Z vnútornej strany palca a ukazováka je približne 3cm od konca urobený zárez, ktorý sa dá odklopiť. Odklápateľná časť pritom trochu presahuje cez zbytok rukavice, vďaka čomu nedochádza k prenikaniu chladu keď je palec a ukazovák “zaklopený”.
Potešila ma aj možnosť odklopenú časť zachytiť malými zabudovanými magnetmi o zadnú časť rukavice. Osobne si viem predstaviť, že by tieto magnety mohli byť väčšie alebo silnejšie. Pri “neohrabanom” používaní v horských podmienkach sa totiž stáva, že sa magnety rozpoja a odklopená časť trochu zavadzia.
2) Grip na vnútornej strane rukavíc - Aj keď na prvý pohľad vyzerá nevýrazne, svoju funkciu si spĺňa aj po roku nešetrného používania. Prvých pár mesiacov mi pripadal až “lepkavý”, čo niekomu vyhovuje, inému zas nemusí. Mne to ale nevadilo, pretože to zvyšovalo bezpečnosť úchopu niekoľkotisícovej techniky. Ako som už písal, po roku tvrdého používania plní grip naďalej svoju funkciu, čo je fajn.
3) Malé zipsovateľné vrecko na zadnej strane - Spočiatku som ho nevyužíval. Nebol na to dôvod. Po čase si ale našlo svoje využitie. Priestor v tomto vrecku nie je veľký, ale stačí na uloženie náhradnej SD-karty, alebo malej handričky na pretieranie objektívov. Kto už niekedy fotil pri vodopádoch, alebo v daždi vie, že handričiek nie je nikdy dosť. Preto mám v oboch rukaviciach nejakú vždy hodenú. Neraz mi to už v teréne pomohlo.
Ako si rukavice počínali v teréne?
Ako som už písal vyššie, rukavice som počas roka používania ani trochu nešetril. Som fotograf, ktorý sa väčšinu času pohybuje v ťažkých, často extrémnych podmienkach. Silný mráz a vietor mi niekedy dávajú poriadne zabrať, preto si myslím, že som za ten čas otestoval rukavice dostatočne na to, aby som mohol zhodnotiť ich hrejivosť, odolnosť a ďalšie dôležité vlastnosti. Poďme teda na to.
1) Hrejivosť a pohodlie - “Ipsooty” už na prvý pohľad pôsobia robustne a kvalitne. Je to samozrejme kvôli tomu, že sú určené do zimných podmienok. Je ťažké popisovať to, aké sú rukavice teplé, pretože sa jedná o individuálnu vec. Niekomu na ruky nebýva zima vôbec (čo v dobrom závidím), niekto je na zimu na rukách poriadne citlivý. Ja patrím práve do druhej spomenutej kategórie. Ruky mi v minulosti už viackrát omrzli, preto na nich chlad neznášam najlepšie.
Môžem ale povedať, že v Ipsootoch je naozaj teplo. Skúšal som ich v rozmedzí od +5°C do pocitových -32°C. Pri svojej citlivosti na chlad som našiel hranicu, ktorá mi je relatívne pohodlná. Tou hranicou je pocitových -15°C, čo je celkom slušné na to, že sa nejedná o expedičné rukavice. Keď ale pri dlhšom fotení teplota prekročila pocitových -15°C, musel som z času na čas ruky s rukavicami vopchať do vreciek páperovej bundy, aby ma ruky zimou nezačali “páliť”.
2) Ochránia ruky aj v sychravom počasí? - “Ipsooty” samozrejme nie sú nepremokavé rukavice. Nemajú membránu, ktorá by ich nepremokavými robila. Zo skúseností ale môžem povedať, že sneh im až tak nevadí. V zime som neprišiel do situácie, kedy by mi kvôli snehu premokli. Miernemu dažďu a mrholeniu tiež odolávajú celkom dobre.
Iné to je, ak je potrebné fotiť v poriadnom daždi. To sa mi samozrejme stáva, keďže dážď pre mňa pri fotení nie je prekážkou. Skôr naopak. Pri dlhšom státí na silnejšom daždi teda rukavice premoknú. Čo je ale zaujímavé, kvôli syntetickej izolácii udržiavajú ruky v teple aj keď sú kompletne premočené (Za predpokladu, že v nich nechám zohriate ruky. Ak by som ich vytiahol von a nechal rukavice “vychladnúť”, nemalo by význam naťahovať ich znova - mali by skôr opačný efekt).
Napríklad, začiatkom apríla som sa na Islande dostal do situácie, kedy som na foto-spote stál v potoku niekoľko hodín čakajúc na dobré podmienky. Počas tých približne troch hodín sa striedal lejak s malými krúpami a snehovými prehánkami. Teploty sa pritom pohybovali okolo 0°C a fúkal vietor o sile medzi 60-80km/h. Fakt divoké počasie. Celý čas som mal na rukách od začiatku premočené Ipsooty, no tým, že boli zohriate od rúk, nebola mi v nich počas celých troch hodín v takýchto podmienkach zima.
3) Odolnosť - Na materiáloch sa našťastie nešetrilo. Rukavice sú vyrobené kombináciou syntetiky a kozej kože, čo im dodáva na pevnosti. Vnútorná časť je vyrobená zo 100% merino vlny, čo pridáva na pohodlí počas nosenia. Výplň tvorí syntetika - Thinsulate. Rukaviciam som dával zabrať nielen podmienkami, v ktorých som sa často nachádzal ale aj tým, na čo všetko som ich používal. Pri štveraní po horách v technickejšom teréne sa treba často šplhať pridržiavajúc sa ostrých skál. Samozrejme, počas chladnejších dní a nocí (ktoré sú vo výškach takmer celý rok) by som to bez rukavíc nedal. A preto som používal “Ipsooty” aj ako technické rukavice v náročnejšom horskom teréne, v ktorom sa ocitám v priemere 3-4x do mesiaca. Po roku takéhoto používania rukavice stále držia pokope a nepôsobia príliš zodrato. Nebojím sa teda povedať, že vydržia ešte viac rokov podobného používania.
Spôsob a intenzita používania sa samozrejme trochu podpísala na hrejivosti. Prirodzene, po roku nešetrnosti pôsobia trochu menej “robustne”, čo im ubralo na mojej “komfortnej teplote” o 2 až 3°C. To ale nie je vada rukavíc - skôr, ako som písal, dôsledok toho, čo som s nimi dorábal.
Záver
Obstaral by som si rukavice Vallerret Ipsoot znova? Odpoveď znie: Určite áno!
Aj keď sa môže zdať ich cenovka na prvý pohľad vysoká, keď ich porovnám s podobnými “hardwear” rukavicami do hôr, cena je podobná. “Vallerrety” sú pritom funkcionalitou niekde úplne inde. Prezentujú sa ako rukavice pre fotografov a naozaj nimi sú. Ocenia ich nielen fotografi, ale aj “dronisti”, lebo držať v ruke ovládač v zime bez rukavíc sa naozaj nedá - aspoň ja to nedokážem. Jedinú drobnosť, ktorú im musím vytknúť sú slabšie magnety na zadnej strane odklápacej časti prstov. To je ale detail, ktorý zásadne neovplyvňuje ich používanie.
Kde sa aktuálne dajú rukavice kúpiť? :
https://www.prolaika.sk/e-shop/vallerret-ipsoot-cierne-vel-m/p-4884045.xhtml
https://www.fotoskoda.cz/vallerret-ipsoot-m-fotograficke-rukavice/
PS: Už onedlho sa na našom trhu objavia nové modely “Vallerretov”. Hneď ako to bude možné, prinesiem vám porovnanie týchto modelov s “Ipsootmi”, o ktorých som písal.
Pridaj komentár
.
