Sony A850 a Carl Zeiss 24-70/2,8

Na tento fotoaparát som sa veľmi tešil, Full Frame zrkadlovka s rozlíšením 24 MPx a v tejto cene nemá takmer konkurenciu. Jediný kandidát s podobnými parametrami a cenou je Canon EOS 5D Mk II. Na rozdiel od Canonu je okolo Sony skoro ticho a to sa teraz pokúsime zmeniť. Prečo sa vlastne neteší rovnakej priazni?

Prvý dojem

Aby som mohol odhaliť, čo sa dá zo snímača vydolovať, potreboval som špičkový objektív. Ten, ktorý prišiel s fotoaparátom má všetky predpoklady na to, aby ukázal čo fotoaparát dokáže. Modré logo Zeiss je synonymom kvality, s rozsahom 24-70 mm a svetelnosťou F2,8 je to ideálny základný zoom pre FF zrkadlovku tejto triedy.

Po jeho nasadení prichádza prvé prekvapenie, je to poriadne ťažké. To sa dalo čakať, keď len kovová slnečná clona ja ťažká pomaly ako menší kompakt.

Prvý pohľad na ovládacie prvky dáva tušiť, že fotoaparát nie je určený pre žiadneho začiatočníka ale skúseného užívateľa, ktorý potrebuje mať všetky funkcie rýchlo dostupné. Zároveň odhaľuje, že prístroj nemá vstavaný blesk. V kategórii poloprofesionálnych zrkadloviek to nebýva zvykom, naviac, keď má Sony prepracovaný systém diaľkového ovládania bleskov.

Beriem fotoaparát do ruky a na to aké je telo mohutné, je grip pomerne štíhly a moje prsty by prijali o niečo mohutnejší. Prepínačom na ľavej strane zapínam prístroj a pozerám do hľadáčika. Pre tých, ktorí su zvyknutí na hľadáčiky APS-C zrkadloviek, je tento veľký ako "domáce kino". Naviac čistý a jasný. Uprostred veľkej plochy sa však doslova krčia senzory automatického zaostrovania, ktoré zaberajú asi 1/9 celkovej plochy.

Základné parametre

Hlavným lákadlom tohto prístroja je Full Frame 24,6 MPx snímač CMOS Exmor, podporený dvojicou procesorov Bionz. Odstraňovanie šumu je dvojfázové, rozsah ISO je 100 až 6400 ASA. Hľadáčik zobrazuje 98% snímanej scény. Zabudovaná je stabilizácia obrazu (posuvom snímača) s účinnosťou až 4 EV. Jej funkcia je signalizovaná v hľadáčiku. Maximálna rýchlosť sekvenčného snímania je 3 obr./s., 3" LCD má rozlíšenie 921 000 bodov. Autofokusový systém využíva 9 hlavných a 10 pomocných senzorov. Telo je vyrobené z horčíka a hliníkovej zliatiny s ovládacími prvkami chránenými pred prachom a vodou.

Design a ergonómia

Masívny, solídny, profesionálny... ťažký. V angličtine majú pre takýto prístroj prívlastok "heavy duty". Tento prístroj si s inou značkou nepomýlite. Dedičstvo Minolty je patrné na prvý pohľad, k tomu nezameniteľný "špicatý" hranol.

Ale poďme na rozloženie jednotlivých prvkov. Na rukoväti sa okrem spúšte a otočného voliča nachádza čidlo IR ovládania. Rukoväť a aj väčšina prednej plochy je pogumovaná. Vedľa gripu sa nachádza ešte iluminátor pomocného prisvietenia automatického zaostrovania. Pod bajonetom sa nachádza tlačidlo kontroly hĺbky ostrosti a z druhej strany prepínač režimov zaostrovania. Okrem poistky bajonetu tu nájdeme už len PC konektor pre pripojenie externých bleskov.

Pod logom, zakrytý záslepkou, sa nachádza PC konektor pre pripojenie bleskov.

Prepínač zaostrovania.

Volič programov.

Ak sa pozrieme na prístroj zhora, nájdeme na ľavej strane volič expozičných režimov. Ten má okrem tradičnej fotografickej abecedy P/A/S/M aj automatiku a tri pamäte na vlastný užívateľský program. Po pravej strane sa nachádza malý podsvietený stavový displej (vrátim sa k nemu neskôr) a štvorica tlačidiel. Tlačidlá korekcie expozície, vyváženia bielej, nastavenia citlivosti a režimu záberov sú dobre tvarované. Medzi nimi sa krčí menšie tlačidlo podsvietenia displeja. Hornej časti hranola dominujú sánky pre systémový blesk, ktoré Sony prebralo po Minolte a tým pádom sú dosť odlišné od sánok ostatných značiek.

Okolo okulára je gumená očnica, za ktorou je nastavenie dioptrie a vstavaná krytka okulára. Pod okulárom je dvojica senzorov pre automatické vypnutie hlavného displeja v momente, keď sa oko priblíži k hľadáčiku.

Pomocný stavový displej.

Štandardne neštandardné sánky pre blesk.

Hľadáčik so zabudovanou clonou.

A sme na zadnej strane prístroja, ktorej dominuje výborný 3" LCD displej. Pripravené sú aj západky na krytku displeja. Škoda, že nie je v cene.

Zapínanie a vypínanie je umiestnené v ľavom hornom rohu, takže na zapnutie je potrebná aj druhá ruka. Po ľavej strane displeja je štvorica tlačidiel: menu, display, delete a play. Na pravej časti, pre ovládanie palcom je druhý otočný volič, tlačidlo AF/MF, volič režimov merania a pamäť nameranej hodnoty.

Pod nimi je joystick pre výber zaostrovacích bodov a pohyb v menu. Ešte nižšie sa nachádza prepínač stabilizátora, programovateľné tlačidlo C a tlačidlo Fn pre rýchly prístup k vybraným funkciám.

Ceľkový pohľad na zadnú stranu.

Detail ovládacích prvkov na zadnej strane prístroja.

Všetky konektory sú sústredené na ľavom boku (pri pohľade zozadu). Sú to konektory napájania, USB, HDMI, Video Out, a Remote. Na boku rukoväte je krytka priestoru pre karty CF alebo Memory Stick.

                              Všetky konektory sú pohromade.                                Priestor pre pamäťové karty.

Pomocný displej - nedostatočný, za čias filmu by postačoval, v digitálnej ére poskytuje málo informácií. Pritom na vrchnej strane majú tlačidlá veľkorysý priestor okolo seba, ktorý by mohli displeju prenechať.

Hlavný displej - perfektný. Veľmi jemný, živé a reálne farby. Sony robí vynikajúce displeje, čo som mal možnosť vidieť aj na nových modeloch NX-3 a NX-5.

Praktické fotografovanie

V ovládaní sú zrejme spomínané gény Minolty. Ako bývalý "minolťák" som s ovládacími prvkami nemal problém. A nebude ho mať asi nikto, ovládanie je minimalistické, ale nič podstatné mu nechýba. Menu je však pomerne sparťanské a u iných značiek nájdete viac užívateľských možností, ako si doladiť fotoaparát podľa svojich predstáv.

Zabudnite na video, zabudnite na živý náhľad. Toto je zrkadlovka, ktorá sa na nič iné nehrá. Ale živý náhľad by sa mi občas zišiel.

V praxi mi najviac chýbalo lepšie prekrytie scény AF senzormi. Musel som sa aj preorientovať na inak reagujúce meranie. Ak je napr. v obraze menší kus svetlejšej oblohy, má meranie tendenciu ju prepáliť. Ak je oblohy viac, má tendenciu zvyšok podexponovať. Nie je to chyba, jednoducho si na to treba zvyknúť, ak ste predtým použivali Canon alebo Nikon.

Nepríjemné je klepanie nedostatočne odtlmeného zrkadla, okrem hluku ho cítiť aj v rukách.

Pohľad do hľadáčiku je luxusný, radosť pozerať. Škoda, že nemá 100% pokrytie, full frameový snímač by si to zaslúžil. Výborný je displej, hlavne podanie farieb. To čo vidíte na displeji uvidíte aj v počítači.

Ak presne naexponujete, odmení sa vám fotoaparát takmer hotovými zábermi, s ktorými sa netreba ďalej piplať v počítači. Množstvo detailov je fantastické. Objektív od Carl Zeissu bez problémov kŕmi snímač informáciami. Naplno si to uvedomíte pri 100% zväčšení, kedy máte fotografiu cez niekoľko obrazoviek. Pri takomto množstve dát si môžete dovoliť robiť veľké výrezy, či drastickejšie pracovať s transformáciou obrazu a stále vám zostane dostatočný počet obrazových bodov aj pre tlač zväčšenín.

Obrazová kvalita ma dostala a nebudem spávať po nociach aj keď viem, že mojich 12 MPx mi doteraz vždy postačovalo.

Ako je to so šumom?

Značke Sony sa vyčíta hlavne vyšší šum oproti konkurencii. Áno, oproti Canon EOS 5D Mk.II či Nikonu D700, obsahujú fotografie viac šumu. Jeho miera je však prijateľná, určite nie je odstrašujúca a neprekračuje mieru zrkadloviek s APS-C snímačom. Pri rozlíšení 24 MPx je to prijateľná miera. Osobne mi vyhovuje kvalita aj pri ISO 1600, aj pri tejto hodnote nie je problém vyhotoviť výstavné zväčšeniny. Šum sa jednoducho stráca vo veľkom množstve detailov. Viditeľný je aj pri nižších citlivostiach. Pri maximálnej hodnote 6400 ASA je šum značný, ale vďaka vysokému rozlíšeniu je ešte stále možné tlačiť fotografie do formátu A4.

Každý má svoj vlastný názor na to, čo je málo alebo veľa šumu. Moju hranicu fotoaparát neprekročil a vy si môžete urobiť vlastný názor z fotografií v galérii. Fotografie sú vyvolané z RAW-u, bez korekcií alebo len malým dotiahnutím kontrastu, v programe Lightroom 2. Redukcia šumu bola nastavená na Luminance 0 a Color 25.

Carl Zeiss Vario Sonnar 24-70/2,8 ZA

Mechanické spracovanie je na najvyššej úrovni. Ostriaci aj zoomovací prstenec sú veľké a pohodlne sa ovládajú. Na boku je prepínač AF/MF, uprostred ktorého je tlačidlo pamäte zaostrenia a merania. Zaostrovanie zabezpečujú tichý ultrazvukový motorček a preto je možné kedykoľvek poopraviť automatické zaostrovanie otočením ostriaceho prstenca bez toho, aby sa objektív musel prepnúť z AF na MF.

Optická kvalita zodpovedá cene objektívu a je vynikajúca. Pochváliť môžem nadpriemernú ostrosť. V silnom protisvetle je badateľná menšia chromatická vada. Vďaka svetelnosti F2,8 je práca s hĺbkou ostrosti kreatívna. Jediné, čo možno objektívu vytknúť je, že pri nasadenom filtri, na najširšom konci vinetuje. Použil som slim polarizačný filter Hoya, kedže A850 nemá 100% pokrytie hľadáčika, nevšimol som si vinetáciu pri snímaní. Preto aj na niektorých priložených záberoch vinetáciu uvidíte.

Okienko so stupnicou zaostrenia.	Prepínač AF/MF a tlačidlo AFL/AEL.

Galéria

1/100s ; F 7,1 ; ISO 6400	1/80s ; F 5,6 ; ISO 3200	1/60s ; F 5 ; ISO 1600

1/50s ; F 4 ; ISO 1250	1/80s ; F 7,1 ; ISO 6400

Expozičné údaje nájdete v EXIFe jednotlivých fotografií po ich stiahnutí v plnom rozlíšení.

Sony A850 verzus Canon EOS 5D Mark II.

Väčšinou v redakcii nerobíme porovnávacie testy. Ani tento ním nie je, ale nedá mi podeliť sa s mojimi dojmami z užívania obidvoch prístrojov. Môj názor je, že obidva su výborné, ale každý na trochu iný účel. Ani jeden z nich nie je vyslovene univerzálny prístroj.

Zhrnutie

Sony A850 smelo konkuruje ľubovoľnému poloprofesionálnemu fotoaparátu. V spojení s kvalitnými objektívmi Sony, Carl Zeiss a dokonca aj Minolta, podáva vynikajúcu obrazovú kvalitu. Napriek niektorým nedostatkom som nenašiel žiadny závažnejší argument, pre ktorý by si tento fotoaparát nezaslúžil vašu pozornosť. Ak by som si teraz mal vybrať fotoaparát a na ňom postavený systém príslušenstva, určite by som zobral do úvahy aj tento model.

Ach, len tie ceny objektívov!

Technické parametre