Obdobie medzi dvomi svetovými vojnami prinieslo masívny rozmach fotografie nielen ako prostriedku dokumentárneho zaznamenania udalostí, ale aj ako umeleckého média. Avantgardní umelci objavili fotografiu ako pružné médium vypovedajúce o svete viac ako len to, čo je bezprostredne pred objektívom. S veľkou obľubou sa rozvíjali techniky ako fotogram, viacnásobná expozícia, solarizácia, fotomontáž, koláž, perspektíva, či nezvyčajné uhly záberu. Experimentálne prístupy k fotografii viedli k definovaniu vlastného vizuálneho jazyka, založeného na silnom expresívnom výraze a neobvyklej práci s formou zobrazenia. Medzi umelcami, ktorých netradičný prístup k fotografii pomohol vytvoriť koncept Nového videnia (Neues Sehen), bol výstredný bohém a fotograf samouk – a napriek tomu jeden z najvplyvnejších fotožurnalistov Weimarskej republiky – Otto Maximilian Umbehr (18. 1. 1902, Düsseldorf – 13. 5. 1980, Hannover).
Umbo: Autoportrét s Leicou, (Selbstportrait mit Leica, 1952).
Umbo, ako zvyčajne podpisoval svoje fotografie, začal študovať na Weimarskom Bauhause v roku 1921. Výrazný vplyv na jeho chápanie estetických kategórií mal László Moholy-Nagy a Johannes Itten. Avšak jeho pobyt na Bauhause bol nečakane krátky. V decembri 1922 bol zo štúdia vylúčený s trochu kurióznym odôvodnením – „pre nedostatok záujmu.“ Rozhodol sa teda zmeniť pôsobisko a v nasledujúcom roku sa presťahoval do Berlína. Ako asistent sa spolupodieľal na dokumentárnom filme Waltera Ruttmanna Berlín, symfónia veľkomesta (Berlin, Die Symphonie einer Grosstadt, 1927). V zámere naplno sa venovať fotografii ho podporoval jeho bývalý kolega z Bauhausu Paul Citroën. Od roku 1926 pracoval ako fotoreportér a portrétny fotograf.
Predchádzajúce skúsenosti s filmovou a reklamnou tvorbou sa zrejme najväčšou mierou podpísali pod jeho jedinečné fotografické videnie. Čoskoro sa preslávil výraznými portrétmi, ktorým dominuje expresívne zobrazený detail, malá hĺbka ostrosti a dramatické svetlo. Jeho reportážna tvorba je príkladom priekopníckej práce pri presadzovaní princípov moderného fotožurnalizmu a všeobecného rozšírenia progresívneho jazyka fotografie. V tomto novom fotografickom jazyku Umbo šikovne skĺbil experimentálne a umelecké trendy avantgardy s uznávanými pravidlami dokumentárnej fotografie.
Umbo si veľmi dobre uvedomoval, že médium fotografie otvorilo pred umelcami možnosť pracovať s víziami, ktoré menia skutočnosť. Ich potenciál spočíval v diametrálne odlišnom spôsobe reprezentácie a interpretácie dynamicky sa meniaceho moderného sveta. Nové videnie manifestačne skoncovalo s kánonom dovtedajšej fotografickej kompozície. Tento avantgardný štýl sa stal hlasom rozmáhajúceho sa priemyslu, rýchleho budovania veľkomiest a nového životného štýlu odrážajúceho kult strojov. Nové videnie malo ambíciu byť trvalou oslavou triumfu vedy a techniky.
Rozdiel medzi tradičnou fotografiou a novým videním je zrejmý najmä v spôsobe kompozície. Stará fotografia je komponovaná podľa princípov perspektívy renesančných majstrov. Línie sledujú pohľad človeka hľadiaceho priamo pred seba. Moderná fotografia zodpovedá pohľadu chodca vo veľkomeste, je to neustále sa meniaca perspektíva blúdiaceho zraku. Hlavnou líniou v kompozícii je teda diagonála. (Gräff, 1929) Obľúbeným uhlom sa tak stal podhľad a nadhľad. Umbo prostredníctvom fotografie tlmočí názor, že tieto uhly zjednodušujú komplexné vzťahy medzi človekom a mestom, a vlastne mu tak pomáhajú orientovať sa v neprehľadnom priestore. Abstrakcia krotí absurditu celistvosti. Impozantné, dominantné objekty sa stávajú len expresívnou hrou svetiel a tvarov, antagonizmy reálneho sveta sa zmývajú v priestore estetického spracovania vizuálnych podnetov. Nové videnie je vlastne manifestom rovnoprávnosti všetkých fotografických uhlov.
Umbo, Noc v malom meste (Der Nacht im kleinen Stadt, 1930)
Umbova fotomontáž Zúrivý reportér (1926) ukazuje ako moderné technológie menia naše vnímanie sveta a našu spôsobilosť za týchto zmenených podmienok komunikovať. Tento monštruózny pozorovateľ, vyzbrojený fotografickým okom, zdôrazňuje schopnosť fotografie rozširovať naše zmysly a tým manipulovať individuálne i kolektívne poznanie sveta. Umelé je náhradou prirodzeného, stroj je nasledovaniahodným vzorom. Banalita je povýšená na tajomstvo.
Umbo: Zúrivý reportér, (Der Rasende Reporter, fotomontáž, refotografia, 1926).
V roku 1928 Simon Guttmann a Alfred Marx založili fotografickú a tlačovú agentúru Dephot (Deutscher Photodienst). V nasledujúcom roku sa k nim pripojil aj Umbo. Zaslúženej pozornosti sa tešili najmä jeho „foto-typografie“ – spojenie reportážnej fotografie s textom. V tomto období boli Umbove práce uverejňované mnohými nemeckými časopismi, napr. Berliner Illustrierte Zeitung, Münchner Illustrierte Presse, Uhu, Neue Linie, Scherl´s Magazine, Koralle, Die Dame.
Charakteristickým znakom Umbovej fotografie z 20. – 30. rokov je dômyselná práca so svetlom. Svetlo mu pomáhalo zdôrazniť princípy nového fotografického tvaroslovia. V jeho prístupe dominuje silný, ale dobre vyvážený kontrast medzi svetlom a tieňom. Zároveň našiel spôsob, akým hravo začleniť do fotografie perspektívu a spojenie jednotlivých prvkov kompozície prostredníctvom tieňohry. Divákovi tak otvoril nové horizonty nielen v pohľadoch na ulice, ale aj v portrétnej fotografii.
Umbovo Mystérium ulice (1928) nie je obyčajným popisom toho, čo mohol vidieť cez okno svojho berlínskeho bytu. Ide skôr o záznam z objavovania zmeny perspektívy. V koncentrovanej forme predstavuje hlavné prvky expresionistického zobrazenia zasadené do myšlienkovej osnovy moderného fotografického jazyka. Jednoduchou inverziou zamieňa úlohy jednotlivých prvkov v kompozícii, v dôsledku čoho sa triviálne veci dôverne známeho sveta posúvajú do polohy záhady a predĺžené tiene postáv sa zdajú byť reálnejšie ako skutočné postavy ľudí. Tiene žijú plnohodnotným životom. Prelínanie skutočného s abstraktným, spolu s ironickou persiflážou čerstvo penzionovaného strašidla menom horror vacui, vytvára veľmi pôsobivý filozoficko-estetický dojem. Tento pocit je navyše umocnený hrou foriem a kontrastov podsúvajúcich zdanie, že poriadok vyplýva z nerovnováhy kompozičných prvkov, ktorým dominuje prázdny priestor v diagonále.
Umbo: Mystérium ulice (Mysterium der Strasse, 1928).
Rovnaké princípy ako vo fotožurnalizme uplatňoval Umbo aj v inscenovanej fotografii. V portrétnej tvorbe kombinuje realistické a abstraktné zobrazenie. Tvár pomocou tvrdých kontrastov a dôrazu na detail rozkladá na súbor abstraktných plôch, ktoré opätovne spája do jednoliateho celku pomocou takmer filmového prelínania týchto čiastkových prvkov. Krása je zredukovaná na základné články, pričom výsledný tvar je aj vďaka malej hĺbke ostrosti viac éterický ako skutočný.
Umbo: Portrét Ruth Landshoffovej (Klobúk), Porträt Ruth Landshoff (Der Hut)
Umbov vplyv na rozvoj modernej fotografie kulminoval v 30. rokoch v dôsledku jeho úspešnej prezentácie na medzinárodnej výstave Film a Foto (Film und Foto, Stuttgard 1929). Avšak z vrcholu viedla veľmi rýchla a strmá cesta do stratena. So zmenou politických pomerov v Nemecku v roku 1933 priamo súviselo ukončenie činnosti agentúry Dephot. V 30. – 40. rokoch Umbo pracoval ako nezávislý fotožurnalista, prevažne v severnej Afrike a Taliansku. Po vojne sa venoval dokumentárnej a reklamnej fotografii, avšak jeho povesť avantgardného umelca nadlho upadla do zabudnutia, keďže jeho rozsiahly archív padol za obeť bombardovaniu Berlína. Iným dôvodom však môže byť aj skutočnosť, že experimentovanie s formou sa vytratilo z centra záujmu nastupujúcej generácie fotografov. A tak sa dal Umbo do služieb magazínom Der Spiegel a Picture Post (1947 – 1951). V rokoch 1957 – 1974 viedol fotografické semináre na školách v Bad Pyrmonte, Hildesheime a Hanoveri, ktorý sa stal konečnou zastávkou nielen jeho pozoruhodnej a plodnej umeleckej kariéry, ale aj rušnej životnej dráhy.
Zoznam bibliografických odkazov:
COKE, V. D., ESKILDSEN, U., LOHSE, B.: Avant-Garde Photography in Germany 1919-1939. San Francisco : San Francisco Museum of Modern Art, 1980.
GRÄFF, W.: Es kommt der neue Fotograf! Berlin : Hermann Reckendorff, 1929 (reprint: Cologne, 1978).
HAMBOURG, M. M.: Photography Between the Wars: Selection from the Ford Motor Company Collection. In: The Metropolitan Museum of Art Bulletin, v. 45, No. 4, 1988.
MOLDERINGS, H.: Umbo – Vom Bauhaus zum Bildjournalismus. Berlin : Bauhaus Archiv, 1995.
UMBEHR, O.: Mystery of the Street. New York : Metropolitan Museum of Art, 2000.
Pridaj komentár
