Na napísanie tohto článku ma presvedčil jeden redakčný článok o tom, ako upravovať fotografiu. Na druhej strane sa na mojom stole stretlo zopár zaujímavých knih, Naomi Kleinová: Bez loga (Argo/Dokořán, 2005), antológia Jozef Kroutvora: fotografie jako mýtus (Pulchra, 2013), antológia Karel Císař ed.: Co je to fotografie(Herrmann & synové, 2004) a Alexander Solženicin: Súostrovie Gulag (Premedia.sk, 2012). A čo majú tieto knižky spoločné? Niektoré fotografiu, niektoré skoro nič a predsa na ich základe som sa dopracoval k názvu tohto článku, pridal som trocha heuristiky a tu je výsledok. Možno budú moje úvahy trocha povrchné, ale je to môj pocit a mám potrebu sa s ním podeliť.
Fotografia ako taká je niečo, čomu sa neviete ubrániť. Neuplynie jediný deň, kedy by ste nevideli žiadnu fotografiu. Stačí, že spolucestujúci v autobuse číta noviny, stačí, že šoférujete a nemôžete sa ubrániť pohľadu na fotografie na reklamných plochách. A možno aj preto má fotografia stále významné postavenie v komunikácii.
Ja osobne vnímam fotografiu ako niečo, čo spĺňa Heisenbergov princíp neurčitosti (kvantová mechanika), teda že nie je možné presne poznať hybnosť a polohu častice súčasne, pretože samo meranie ovplyvňuje výsledok. V našom každodennom svete dokážeme spraviť dostatočne citlivé merania, ale v kvantových systémoch to tak nie je. V prenesenom význame to znamená, že ako fotograf môžete ovplyvňovať scénu a následný dej, alebo budete len ako neviditeľný zaznamenávač udalostí. Pri fotografii vystupuje aj jej ďalšia stránka: buď bude výsledná fotografia mať dej, ktorý bude pokračovať alebo zaznamenaný dej na fotografii skončil, lebo ho fotograf zmenil.
Na prvý pohľad sa dá rozpoznať, že nasledujúci text je kus programu, ktorý vygeneruje nejaký farebný obrázok. A mohol by som to dať na ephoto ako fotografiu na kritiku, do kategórie experiment.
...
Randomize(time);
Obrazok:=TImage.Create(4826,3682);
For i:=1 to 4826 do
For j:=1 to 3682 do
Begin
Obrazok[i][j]:=colorRGB(256*random(),256*random(),256*random());
End;
...
Je však takýto obrázok fotografiou? Ak ste aspoň trocha triezvy, tak nie. Ale na druhej strane, ak používate na úpravu fotografie Adobe Photoshop alebo akýkoľvek iný grafický editor, tak podobných procedúr ako je uvedená vyššie aplikujete niekoľkokrát. Alebo aplikujete niečo podobné:
Obrazok[i][j]:=funkcia1( Obrazok1[i][j])+funkcia2(Obrazok2[i][j]); // montáž, koláž
Obrazok[i][j]:=funkcia3(Obrazok,i,j); // lokálne doostrenie
Ak sa na to potom pozeráte očami algoritmov, tak dostanete výsledok, ktorý môže, ale aj nemusí mať nič spoločné s pôvodným obrázkom. A opakovaním sa od pôvodného zdroja čoraz viac vzďaľujete. Určite budete namietať, že toto všetko sa dá spraviť aj v tmavej komore. Určite sa to dá, ale kto z vás to vie naozaj spraviť? Programy to umožňujú, a niet naozaj dôvod ich nevyužiť. Ale potom má zmysel hovoriť o tom, kedy sa fotografia stráca a vzniká z nej niečo iné. A to niečo iné by malo mať aj meno a označenie. A nemalo by byť hanbou sa k tomu priznať. Stačí pridať jedno písmeno, a máme fotografiku. Teda manipulovanú fotografiu.
alexander rodčenko: budovanie ZSSR, 1933, Karel Císař ed.: Co je to fotografie(Herrmann & synové, 2004)
Naomi Kleinová píše o tom, ako si privátny sektor (má na mysli korporácie) postupne prisvojuje verejný priestor, ako sa z takmer akejkoľvek aktivity stáva nosič reklamy. V druhej knihe som si so záujmom prečítal kapitolu o sovietskej medzivojnovej avantgarde. Na tom by nebolo nič zvláštne, ak by ste nepoznali Súostrovie, alebo kus histórie, týkajúcej sa totalitných režimov. A zrazu avantgarda, ktorá vo veľkom využívala montáž na vyjadrenie svojich predstáv, sa ocitla v službách režimu. A hlavne ho používala ako prostriedok propagandy. A dokonca aj po takom čase tie fotografie pôsobia na diváka. A to negatívne vnímanie koláže a manipulácie s fotografiou ešte viac zvyšuje, nehľadiac na to, že výsledky sovietskych techník prevzal fašistický režim v Nemecku (mimochodom aj systém občianskych preukazov má na svedomí komunistický režim). Jednou z ich téz je zmena umenia na výrobný proces, na niečo, čo vytvára a ovplyvňuje správanie spoločnosti a verejnú mienku. A súčasný svet po skoro sto rokoch im dáva za pravdu. A na druhej strane sveta sa podobné techniky využívali v prospech reklamy, čo tiež nie je veľmi pozitívne.
gustav klucis: fotomontážny plagát, 1930, Karel Císař ed.: Co je to fotografie(Herrmann & synové, 2004)
Tu si dovolím uviesť niekoľko citátov:
Jakmile se umění stane veřejným majetkem, bude pomocí organizace předmětů a myšlenek zajišťovat organizaci vědomí a psychiky mas.
Tradiční knihu jsme roztrhali na jednotlivé stránky, ty stokrát zvětšili .. a vylepili jako plakáty na ulicích.
Myslím si, že problém v koláži ako takej nie je. Ak vieme o nej. Ak ju autor nevydáva za niečo, čo nie je. Problém je v tom, že časom, ak sa tomu nebudeme brániť, nebudeme schopní rozpoznať skutočnosť od skutočnosti, ktorú nám prinášajú samotné fotografie. Vybudujeme krásny svet, ktorý však neexistuje.
Ale pozrime sa na to aj z druhej strany. Paranoik by Vám určite povedal, že Adobe Photoshop pridáva do fotografie informácie o použitých úpravách, a roboti prehľadávajú verejne prístupné fotografie, hľadajú fotografie, ktoré pôsobia na masy, analyzujú ich a možno hľadajú také fotografie, ktoré prenášajú do mozgu užívateľov nejaké informácie. Napríklad určité tvary histogramu pôsobia na diváka, a ak sú v súlade s firemným histogramom, tak sa môžu diať divy. A po absolvovaní výstavy fotografií máte zrazu chuť na Coca-Colu. Že takéto niečo nie je možné? Ale je. Už podobné pokusy boli a boli aj zakázané. Ale som ochotný veriť tomu, že sa niečo podobné deje.
A ak si všímate podobné detaily, tak vám určite neunikne, že aj na tomto serveri dochádza k manipulácii s fotografiou. Pri pohľade na mnoho fotografií sa tomu pocitu nedá ubrániť. Medzi fotografiami dňa sú často fotografie, o ktorých čistote by sa dalo diskutovať. A niektorí užívatelia manipulujú s fotkami a nabádajú k tomu aj iných. Stanovenie hranice medzi fotografiou a fotografikou je asi dosť ťažké a každý si ho môže stanoviť ináč.
Ak by si nejaký cudzinec vyberal miesto, kde chce stráviť dovolenku podľa top fotografií uverejnených tu na ephote, asi by si vybral Tatry. Krásne, farebné, plné svetla, pohody... A aké bude jeho sklamanie, keď okolie ciest bude obsypané bilboardami, lúky križované elektrickými vedeniami, čiernymi skládkami. Preto tu vyvstáva otázka, do akej miery sú prípustné zásahy do fotografie, aby zostala fotografiou a nestala sa fotografikou. Takže jedným z kritérií na to, či je obrázok je fotografiou a fotografikou je zhoda z realitou. To čo ma desí, je to, že z fotografie sa stane niečo, čo bude mať ďaleko od reality, ale všetci to budú považovať za realitu. A budeme žiť vo svete ilúzií, kde už skoro nikto nerozozná skutočnosť. A preto by fotografia mala byť pravdivá.
Preto si myslím, že tento portál by mal podobne ako je to pri reklamách umiestňovaných v seriáloch pri každom obrázku, ktorý nie je fotografiou uvádzať text „Toto nie je fotografia“, alebo aby to bolo pozitívnejšie, text „Toto je fotografia“. A ako si predstavujem, že bude autor pridávať text „Toto nie je fotografia“? Asi nebude. Ale v zásade sa to možno spraví jednoducho: bude stačiť v komentároch pridať komentár s týmto textom. A to môže spraviť ktokoľvek.