Hore

André Bazin - Miesto fotografie vo vnímaní človeka

André Bazin (1918-1958) bol jedným z najvýznamnejších filmových teoretikov a kritikov polovice 20. storočia. Bol ovplyvnený personalizmom a veril, že film by mal predstavovať režisérovu osobnú víziu a postoje. Bazin presadzoval konštruktívnu kritiku a tvrdil, že film by mal byť recenzovaný len takým kritikom, ktorý má voči filmu pozitívny postoj.

Pri svojich analytických úvahách o filme častokrát redukoval pohyblivé obrázky na ich esenciálne zložky – jednotlivé zábery, čím uchopil jasný a jednoznačný vzťah medzi filmom a fotografiou. V jednej zo svojich prvých esejí – The Ontology of the Photographic Image - sa pokúsil podať vysvetlenie miesta a vzťahu fotografie k ostatným zložkám výtvarného umenia.

Pri pátraní po pôvode myšlienky, ktorá doviedla človeka k potrebe, či túžbe zvečniť svoju tvár, resp. istú časť aktuálnej reality, sa Bazin dostáva ku staroegyptskej mumifikácii. Tvrdí, že spoločnou pohnútkou pre mumifikačný proces v staroveku a pre výtvarné umenie v ktoromkoľvek historickom období bolo uchrániť podobu človeka a zabrániť tak spirituálnej smrti. Podľa staroegyptskej viery duša súvisela so zosnulým človekom dovtedy, kým bola zachovaná jeho telesná schránka, v ktorej mohla prebývať. Umelé zachovanie telesnej schránky znamenalo jej vytrhnutie z toku času. Avšak ani mumifikácia a uloženie múmie v hrobke nebolo zárukou proti definitívnemu znehodnoteniu. Preto sa okolo sarkofágov umiestňovali terakotové sošky, ktoré mali zobrazovať zosnulého a nahrádzali prípadne časom zničenú múmiu vo víťaznom ťažení v čase. Podobné analógie Bazin hľadá v pravekom umení, v jaskynných maľbách zvierat.

Evolúcia a proces civilizácie postupne zbavili výtvarné umenie jeho magickej úlohy. Dnes už nikto nebude veriť v ontologickú jednotu modelu a jeho obrazu, ale všetci súhlasia s tým, že výtvarné umenie a fotografia pomáhajú rozpomenúť sa na osobu, predmet, či scénu a tak zabraňujú ich spirituálnej smrti. Konzervujú „to“, „vtedy“ a „tam“.

Moderný náhľad však už vôbec nepočíta s otázkou života po smrti, s otázkou spirituálneho bytia subjektu vo svojom obraze. Súčasnosť nahliada na výtvarné umenie ako na snahu vytvoriť ideálny svet podobný tomu skutočnému, vychádzajúci z toho skutočného.

Fotografia a film dávajú jednoznačné vysvetlenie krízy, ktorá zavládla v maľbe polovice 19. storočia. André Malraux (literát, politik a cestovateľ) označil film ako ďalší evolučný krok smerom k výtvarnému realizmu. Počiatkom tohto pohybu bola prítomnosť prvých funkčných systémov, ktoré umožňovali reprodukciu skutočnosti (Da Vinci, Niepce). Umelec získal schopnosť vytvoriť ilúziu trojrozmerného sveta, ktorého náležitosti a detaily boli skutočné, keďže ich naše skutočné oči videli v skutočnom svete.

Maľba bola rozorvaná dvoma ambíciami. Prvá, založená viac na estetickom princípe, sa vracala ku spirituálnej realite, v ktorej model bol zastúpený svojim obrazom a druhá, psychologizujúca, sa sústreďovala na reprodukciu skutočnosti. Zvyšujúca sa túžba po ilúzii, vystupujúcej z reality, postupne zostravovala výtvarné umenie. Len najväčší umelci boli schopní nakombinovať oba princípy a tak dynamizovať svoje diela. Od obdobia baroka trpela väčšina výtvarných diel nedostatkom iluzórnych vízií skutočnosti alebo na druhej strane nedostatkom dynamiky a hierarchie. Až príchod fotografie a filmu nasýtil všeobecný hlad po reálnej skutočnosti, od ktorej sa odvinulo iluzórno.

Bez ohľadu na zručnosť maliara jeho dielo odrážalo vždy a nevyhnutne autorov subjektívny náhľad. Dôvod prečo fotografia konzistentne nadväzuje na barokové umenie neleží v technickom zvládnutí umenia (fotografia bude ešte dlho zaostávať za maľbou ohľadne reprodukcie farieb), ale v psychologickom faktore naplnenia túžby po ilúzii mechanickou reprodukciou, v ktorej človek nezohráva žiadnu úlohu. A riešenie netkvie v dosiahnutom výsledku, ale v spôsobe jeho dosiahnutia.

Originalita fotografie sa odvíja od jej principiálnej objektivity (Bazin upozorňuje, že aj najzásadnejšia súčasť fotografickej sústavy – objektív – akoby upriamoval pozornosť na túto esenciálnu črtu). Po prvýkrát v umení je medzi originalitou objektu a jeho reprodukciou len neživý nástroj. Osobnosť fotografa vstupuje do procesu len výberom fotografovaného objektu a vyjadrením účelu zhotoveného snímku. Každý druh umenia je založený na prítomnosti svojho tvorcu a práve fotografia sa zakladá na jeho absencii.

Verná maľba môže podať hlbšiu informáciu o zobrazovanom modeli, ale stále jej bude chýbať tá iracionálna sila fotografie, ktorá tú vieru odstráni. Fotografia je verná sama o sebe. Objekt na fotografii nie je porovnávaný s ničím, je vyjadrením objektu samotného. Fotografovaný objekt je púho vytrhnutý z časových a priestorových súvislostí, ktoré ho inak smerujú a formujú. Na rozdiel od iných druhov výtvarného umenia, fotografia nevytvára večnosť, ale balzamuje čas, tkvie v okamihu a chráni ho pred očakávateľným zánikom.

Fotografia môže v otázkach kreativity dokonca prevýšiť ostaté oblasti výtvarného umenia. Nevýhodou maliara je, že ním zobrazovaný svet sa nekryje so svetom, v ktorom umelec reálne žije. Na druhej strane fotografia a fotografovaný objekt sú jednou entitou. Fotograf takto prispieva k objasneniu existujúceho poriadku a systému a nehľadá zjednodušené symboly, či náhrady.

Bazin považuje vynález fotografie za najdôležitejšiu udalosť v dejinách výtvarného umenia. Fotografia nám na jednej strane umožňuje obdivovať niečo, čo nás len oči nemohli naučiť milovať a na druhej strane môžeme obdivovať „maľbu“ ako súčasť fotografie, ktorej vzťah k prirodzenu prestal byť odôvodnením jej existencie.

Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok
majster333
2014-06-28 11:20:22
očividne podľahol ilúzii "objektívnej fotografie", ktorá kopíruje realitu, každý kto sa naučí fotiť zistí, že to tak zďaleka nie je. fotograf sa o vernosť môže snažiť, ale vôbec to nie je ľahké (možno ani dosiahnuteľné) ak už niekto riešil colormanagemet, reprodukčnú fotografiu tak mu je to jasné.
 
spektrum
2014-06-28 17:06:33
zaujalo ma...a človek si opäť viac uvedomí akým vývojom aj vnímanie fotografie prešlo..dnes asi málokto, okrem dokumentaristov fotí z dôvodu presného zachytenia objektívnej reality. Kreativita využíva fotografiu ďalej na mágiu, ktorú človek stále potrebuje..je magickejšia práve preto, že sa tak veľmi podobá realite
 
seifi
2014-06-29 22:33:26
príspevok od: spektrum
zaujalo ma...a človek si opäť viac uvedomí akým vývojom aj vnímanie fotografie prešlo..dnes asi málokto, okrem dokumentaristov fotí z dôvodu presného zachytenia objektívnej reality. Kreativita využíva fotografiu ďalej na mágiu, ktorú človek stále potrebuje..je magickejšia práve preto, že sa tak veľmi podobá realite
myslím si, že človek sa zbytočne vyhýba realite; bojí sa jej; pozorujem, že chlapík ide so slečnou na rande, a pritom ťuká palcom do škatule, tej plastovej; myslím si, že je to obava, aby nebol o niečo požiadaný...
 
DusanL
2014-06-30 12:07:13
príspevok od: majster333
očividne podľahol ilúzii "objektívnej fotografie", ktorá kopíruje realitu, každý kto sa naučí fotiť zistí, že to tak zďaleka nie je. fotograf sa o vernosť môže snažiť, ale vôbec to nie je ľahké (možno ani dosiahnuteľné) ak už niekto riešil colormanagemet, reprodukčnú fotografiu tak mu je to jasné.
Myslím, že Bazin sa to snažil riešiť v absolútnych kontúrach. A tiež by myslím bolo potrebné vnímať základný rozdiel medzi prístupom maliara-výtvarníka a fotografa. Kým ten prvý celú scénu buduje, ten druhý vydeľuje zo scény jednu jej súčasť - syntéza vs. analýza. Pri fotografii ale odpadá problematika reálneho stvárnenia scény (resp. jej súčasti), nakoľko táto je otlačená v negatíve a tvorca sa sústreďuje len na svoj osobnostný vklad. Maliar rieši výstavbu scény, aj svoje personálne "originálno". Samozrejme, táto otázka je podstatne komplexnejšia. Bazin je zjavne snažil riešiť ten esenciálny základ. A pochopiteľne nebral do úvahy fenomény modernej (našej) doby.
 
DusanL
2014-06-30 12:11:30
príspevok od: seifi
myslím si, že človek sa zbytočne vyhýba realite; bojí sa jej; pozorujem, že chlapík ide so slečnou na rande, a pritom ťuká palcom do škatule, tej plastovej; myslím si, že je to obava, aby nebol o niečo požiadaný...
Áno, nie každý cíti svoje opodstatnenie v tomto svete a žiaľ, mnohí sa snažia pôsobiť mimoriadne zaneprázdnene a prekryť tak svoju neschopnosť reagovať na elementárne podnety.
 

Ďalší článok z kategórie

Inzercia