Hore

Marocké dobrodružstvo 4/4

3.3 Casablanca, El Jadida


    Pár náročných dní, ktoré máme za sebou spôsobujú, že sa nám veľmi nechce vyliezť z postelí. Nakoniec nás k tomu doženie hlad a vyrážame unavení do ulíc Casablancy. Pár krokov od hotela nachádzame klasickú európsku raňajkáreň, kde dostaneme kávu, džús, croissant a omeletu. Vlastne, celé toto mesto je európskeho štýlu, obrovské a bohužial aj veľmi špinavé. Nenájdete tu veľmi tradičnú atmosféru Maroka. Zhodli sme sa, že sa tu nebudeme zbytočne zdržiavať a radšej sa ubytujeme v nejakom menšom a pokojnejšom mestečku. Vraciame sa teda do hotela, kde si dávame rýchlu sprchu a pozeráme si cestu k mešite Hasana II. Rýchlo sme sa zbalili a vyrazili k autu. Na parkovisku k nám okamžite dobehol strážca s tým, že mu máme zaplatiť. Hovoríme mu, že večer sme zaplatili a nech dá pokoj. Úplne ho odignorujeme, nasadneme do auta a začneme odchádzať na čo sa ozve iba buchot po kapote auta a zmiešanina arabsko-francúzskych nadávok, teda predpokladám. Cestu k mešite pozeral Kubo a odflákol to, netrafili sme :D. Musíme zapnúť GPS a po pár odbočkách v úzkych uličkách zastavujeme na parkovisku neďaleko od mešity.Mešita Hassana II.    Ako sme sa k nej blížili neverili sme vlastným očiam. Bola neskutočne obrovská, nie nadarmo je to najväčšia mešita v Maroku. Do mešity sme nechceli ísť, neboli sme na to vhodne oblečení a tak po pár fotkách sme sa s Dušanom vybrali k pobrežiu, kde sme obdivovali obrovské vlny atlantického oceánu. Po chvíľke sme zišli aj dole k vode, nebol to práve najlepší nápad lebo akurát prišla jedna väčšia vlna a skončili sme po kolená vo vode :D. Kubo sa na to celé divadlo pozeral zhora a smial sa, podobne reagovali aj okolostojací ľudia.Mešita Hassana II.    Sedieť pri oceáne a vegetiť bolo veľmi príjemné a chceli sme takto stráviť aspoň jeden večer. Bolo však potrebné nájsť nejaké ubytovanie a tak teda opúšťame mešitu Hassana II a taktiež aj Casablancu. Pokračujeme smerom na mestečko El Jadida lemujúc prekrásny, ale veľmi divoký Atlantik. Podobne ako pred Casablancou sa tu nachádzajú veľké a opustené hotelové štvrte. Obrovské množstvo luxusných izieb, ktoré by sme teraz tak radi využili. No bohužial nemáme takúto možnosť. Pomalým tempom sa nakoniec dostaneme až do El Jadidy, kde hneď na začiatku nachádzame pekný a lacný hotel a tak sa v ňom ubytujeme na dve noci. Po posledných akčných dňoch, 2 oddychové dni pri oceáne padnú veľmi vhod. Prechádzkou po okolí a poslednými kvapkami slivovice ukončujeme tento jednoduchý deň.

4.3 El Jadida

Atlantický oceán    Žiaden budík, žiadne ďalšie plány, nič nás tento deň neobmedzuje. Bolo už tesne okolo obeda, keď sme sa vyteperili z hotela na nejaké raňajky/obed. Popri pobreží sme prešli až do centra mesta, kde to žilo vo veľkom. Taký typický chaos. Zo všetkých strán výkriky, rôzne vône a plno ľudí. Usadili sme sa v jednej z reštaurácií na hamburger, hranolky a džús. Posledných pár dní obľúbená kombinácia, ale potrebovali sme niečo slané. Potom sme sa podobne, popri pláži, vrátili späť. Bolo tu chladnejšie ako vo vnútrozemí, ale stále veľmi príjemne. Jediný problém bol neustály vietor. Na hoteli sme si chvíľu oddýchli a potom prišľa chvíľa, na ktorú sme sa všetci traja veľmi tešili odkedy sme Atlantik videli prvýkrát. Ideme sa okúpať. Síce je marec a v Maroku je skorá jar pre nás to bolo celkom prijateľné počasie a voda mala okolo 14 stupňov. Prezliekli sme sa do plaviek, pridali šľapky a na to vetrovku, zobrali gopro a vydali sme sa na pláž. Okoloidúci ľudia na nás pozerali či sme v poriadku, kývali hlavami alebo sa smiali. Nám to bolo jedno, tešili sme sa. Vyzliekame sa a rozbiehame oproti vysokým a silným vlnám. Kúpeme sa    Plán bol, že si aj poplávame, ale po zistení aké silné vlny to sú, sa nikomu z nás nechcelo. Na vybláznenie to bolo ideálne, voda nás posúvala aj 5 metrov k brehu a potom nás tiahla naspäť do oceánu. Pozabávali sme sa vo vode asi 10-15 minút a potom už Kubovi a Dušanovi bola zima tak sme šli naspäť do hotela. Na izbe sme spravili celkom dobrý bordel. Všetko bolo od piesku. Deň sme uzavreli prechádzkou do obchodu, spoločenskou hrou a na záver sme skočili do McDonaldu. 

5.3 El Jadida, Cascades d´Ouzoud, Marrakech?


    Budíme sa oddýchnutí a plní energie na našu poslednú zastávku pred odchodom na Slovensko. Pár minút po 10. hodine ráno opúšťame hotel. Zastavujeme sa na menší nákup do obchodu a taktiež na raňajky. Boli tak trochu v "akčnejšom" štýle :D.Raňajky    Po výdatných raňajkách vyrážame na približne 300 kilometrový presun ku kaskádam Ouzoud. Cesta bola nezvyčajne pokojná. Čím viac sme sa vzďalovali od oceánu, tým bolo teplejšie. Biedne fungujúca klimatizácia tomu veľmi nepomáhala. Vonku sa vyšplhala teplota až na 27 stupňov. Po nejakom čase sme na pravej strane uvideli obrovské pohorie Atlas, ktoré sa tiahlo po celej dĺžke krajiny. Opäť sme sa dostali do úseku úzkych serpentín a veľmi krásnej kopcovitej krajiny a nakoniec sme dorazili k vodopádom. Vychystali sme sa, zaplatili parkovné, odbili pár turistických sprievodcov a vybrali sa na prechádzku k vodopádom. Mohlo to byť maximálne 10 minút chôdze popri malej rieke a boli sme na vrchole vodopádov. Ostali sme v nemom úžase. Chvíľku sme tam len tak stáli a pozorovali tú krásu. Z maličkej riečky sa vykľul obrovský vodopád. Kaskády Ouzoud    Z vrchu vodopádu sme si všimli, že na druhej strane dole pri rieke sa nachádzajú reštaurácie a loďky. Rozhodli sme sa teda spraviť si okruh a zísť dole k vodopádu. Pobrali sme sa po aktuálne stavanom chodníku smerom preč od vodopádu dúfajúc, že nájdeme cestu dole. Netrvalo to dlho a začali sme strmo klesať dole k rieke. Bola to príjemná prechádzka a okolo rieky nebolo tak teplo. Pár odvážlivcov sa v rieke aj kúpalo, ale my sme nemali veľmi chuť a vyzeralo to tak, že tá rieka tečie z dediny takže asi nebude ani najčistejšia. Na naše prekvapenie všade okolo rieky bolo plno malých reštaurácií/hotelov. Bolo však mimo sezóny a len málo ktoré boli otvorené. Pomaly sme postupovali späť k vodopádom, kde tu sme ho aj zahliadli, bol však ešte celkom ďaleko. V tom nás prekvapil ďalší unikát tejto oblasti, malé opičky makaky. MakakyMakaky    Pre túto príležitosť sme si so sebou zobrali aj pár kúskov bebe keksov. Trvalo to pár sekúnd čo Dušan prvej opičke dal kúsok a zrazu ich okolo nás bolo zo desať a niektoré teda neboli veľmi maličké :D. Tak nás to zaskočilo, že sme poriadne ani nestihli žiadne odfotiť, či natočiť. Jedna z tých veľkých vyskočila na Dušana a stále ich tam bolo viac a viac a chceli keksíky. To bolo znamenie pre nás, že radšej sa presuňme ďalej kým nás nezjedia. Boli sme už iba kúsok od vodopádov.Kubo uteká pred opicami    Z dola boli ešte krajšie ako na prvý pohľad, keď sme ich uvideli z vrchu. Ukazovali sa nám v celej svojej kráse a výške, ktorá bola niečo cez 100 metrov. Všimli sme si aj malé loďky. Slúžia na prepravu medzi dvoma brehmi, poprípade sa nimi viete odviesť až k vodopádu. Za tento maličký úsek medzi dvoma brehmi si pýtali približne 2,5eura. Samozrejme hneď vedľa bola ceduľa "Zákaz kúpania sa!" keby to niekto chcel skúsiť takto. Maročania vedia ako spraviť biznis z pár metrovej medzery medzi brehmi. Kaskády    Pred tým než sme sa prepravili na druhý breh sme išli najbližšie k vodopádom ako to len šlo. Stále sme boli od nich vzdialení dobrých 10 metrov, ale po pár minútach sme boli celí mokrí. Bolo neskoré poobedie a zhodli sme sa, že by sme si tu mohli oddýchnuť, uschnúť a sadnúť si na čaj. Tak sme zaplatili za loďku a prepravili sa na druhú stranu. KaskádyKaskádyHra farieb    Keď už sme sa bezpečne prepravili na druhú stranu, sadli sme si na čaj, trochu sa posilniť. Tá scenéria sa nedá ani opísať, človek by tu dokázal presedieť hodiny a sledovať padajúcu vodu. Fascinoval nás rybár, ktorý sedel na strmom kopci a lovil ryby vo vodopáde. Nad ním sa nachádzala pekná vyhliadka na vodopád a tak dopíjame čaj a poberáme sa tam. Po príchode sa nachádzame asi v polovičnej výške vodopádov. Napravo od tejto vyhliadky som si všimol vyšľapaný strmý chodník. Hneď mi bolo jasné, že bude smerovať za vodopád a aj napriek mojej nie práve najideálnejšej obuvy, sandálom, som sa rozhodol, že tam musím ísť. Kubovi sa veľmi nechcelo, ale Dušana som na to ukecal a tak sme sa začali štverať hore.    Ujo rybárPohľad na kaňon    Zdola to vyzeralo oveľa nebezpečnejšie ako tomu naozaj bolo, po pár minútach sme za vodopádom. Celí mokrí si užívame tento nezvyčajný pohľad, ktorý sa asi nenaskytol každému návštevníkovi. Naplno využívame GoPro, fotíme a točíme. Snáď z toho niečo dobré vznikne. Nabral som odvahu trošku sa nakloniť a pozrieť ako to vyzerá smerom dole. Proste bomba. Neviem ako inak by som to opísal. Ostali by sme tam aj dlhšie, ale začínala nám byť zima z tej všetkej vody a tak sme sa vybrali na zostup. Ten už nebol tak jednoduchý ako výstup, ale našťastie sme ho úspešne zvládli. Ešte pár krát sme sa pokochali touto krásou a pomaly sme sa vybrali na výstup preč od vodopádov. Vedeli sme, že toto je záver nášho výletu a myslím, že lepší záver sme si vybrať ani nemohli.Za vodopádomZa vodopádomZa vodopádomAlebo vo vodopáde?Alebo vo vodopáde?Posledný zostup    Cestou preč od kaňonu nám kde tu ešte prebehne opička popod nohy. Takmer na vrchole kaňonu je opäť menšia výhliadka. Rozhodli sme sa, že sa ešte raz pokocháme. Ako sme sa tak priblížili k múru vyhliadky dobehla ku nám opička. Táto nebola malá. Keď už nám tak pózovala, pár krát sme ju cvakli. Ja som si povedal, že si čupnem aby som mal lepší uhol pri fotení. V tom nastala pre nás všetkých veľmi nečakaná situácia. Opička si na mňa vyskočila. Samozrejme som sa zľakol a veľmi rýchlo postavil. Môjho prudkého pohybu sa musela zľaknúť aj opička a odutekala preč. Nemyslím, že by bola nejak agresívna, len to bol moment prekvapenia. Útočník    Dávame posledné zbohom vodopádom a poberáme sa k autu. Už včera sme sa rozhodli, že predposlednú noc nášho výletu prespíme v aute. Jedlo máme ešte z obchodu a tak sa nikam neponáhľame. Plán je ísť smerom na Marrakech a cestou hľadať nejaké miesto, kde by sme mohli zaparkovať a pospať si. Ako začalo zapadať Slnko dostali sme super nápad, že by sme takto na záver mohli natočiť posledný rozhovor do videa a pár iných zvukových nahrávok. Zastavili sme auto. Kubo vybral statív, mikrofón, všetko nastavil a Dušan si zatiaľ pripravoval čo povie. Z okolitých domov vyšlo pár Maročanov, ktorí sledovali čo to tam vystrájame. Samozrejme nemohla chýbať spoločná fotka troch výletníkov. Image title    Nahrávky a video sa vydarili úspešne a tak sme sa znova vydali ďalej. Pomaly sa zotmelo a všetci sme mali chuť niekde zastaviť. Poctivo sme hľadali nejaké miesto, ale boli sme na obrovskej rovine takže to bola celkom bieda. Nakoniec to vzdávame a bočíme na poľnú cestu, krytí veľmi malým kríkom sa prezliekame, večeriame. Nechcelo sa mi znova spať za volantom a tak sme sa vymenili. Za volant si sadol nevodič Kubo, ja som bol na mieste spolujazdca a vzadu bol Dušan. Zaspávame... Po asi hodine a pol sa budím na nepríjemné svetlo, ktoré mi raz za čas zasvietí priamo do tváre. Z ťažka rozlepím oči. Predomnou stojí muž a okolo trupu má prevesenú brokovnicu. Hovorím si "Do pekla, čo to je?!". Štuchnem do Kuba a Dušana nech sa zobudia. Okolo nás je asi 5 áut, nejaké motorky a zo 10 mužov. V tomto momente mi prestalo byť všetko jedno. Všimli si, že sme sa zobudili a začali nám niečo hovoriť po francúzsky. Ach, keby som ja dával viac pozor na tej francúzštine. Nejak som sa dovtípil čo mi chce naznačiť. Vraj to tu nie je bezpečné a máme ísť do nejaké mesta na ubytovanie. Nemotorne vystúpime z auta, furt s veľkým rešpektom. Všimol som si, že medzi mužmi boli aj policajti a vyzeralo to, že sa snažia ukľudniť situáciu. Bola to asi nejaká domáca obrana. Obujeme sa, rýchlo nasadáme a ideme preč. Fuh, bolo to nepríjemné. No je tu ďalší problém, kde teraz zastať. Vieme, že musíme ísť z tohto miesta ďalej aspoň pár kilometrov.     Možno 10 kilometrov od poľa nachádzame zatvorenú benzínku a parkujeme tu. Celkom dobré miestečko. Toto však tiež nebolo miesto, kde sme prespali tú noc. Doslova nás odtiaľ vyhnali 3 veľké psy. Dlho a neprestajne brechali. Tak sme sa radšej pobrali. Pokus číslo dva, neúspešný. Pokus číslo tri bol veľmi rýchlo neúspešný tiež. Ani nie pol minúty po zaparkovaní nás vyhnal domáci, že tu nesmieme stáť. Dušan a Kubo driemali a ja už som toho mal fakt dosť. Prešli asi dve hodiny od posledného incidentu. Odbočovali sme všade, kde sa len dalo a hľadali nejaké miesto. Nakoniec sa to podarilo. zaparkoval som na veľmi zaujímavom mieste medzi dvoma múrmi. Dokonca nám ten múr tienil pred veľmi silným mesiacom. Parádička. Zaspávame... Neubehli dve minúty a do auta začal vnikať nepríjemný zápach zo žumpy. To snáď nie je možné! Miesto číslo 5. Opäť opustená benzínka. Parkujem medzi dve nákladné autá. 10 minúť, nič. 20 minút, nič. Paráda! Po necelých 4 hodinách sme našli miesto, kde sme sa ako tak vyspali. 

6.3 Marrakech


    Budíme sa okolo 7 ráno, nie práve najlepšie vyspatí. Rýchlo sa balíme a vyrážame do Marrakechu. Vďaka tej našej nočnej show je to len 10 km a sme pekelne hladní. Zastavujeme v Carrefouri, kde si kupujeme raňajky a ja nachádzam oddelenie s alkoholom a prekvapujem chlapcov poriadným chladeným pivom. Dokonca marockým. Ubytovanie na poslednú noc sme zvolili v hosteli, kde sme aj začínali. Po príchode nám však vedúca povedala, že majú úplne plno, ale že môžme spať hore na streche. Jej ponuku neodmietame. Vonku bolo aj tak takmer 30 stupňov takže aj v noci to nebude nič strašné. Záverečný deň bol určený na nakúpenie suvenírov a nejakých drobností. Na rad prišlo zjednávanie. Takmer všetko sme zjednali o viac ako polovicu, ale mám pocit, že predavači na nás stále veľmi dobre zarobili. Na večeru si dávame poslednýkrát Tajin. Potom si na hosteli otvárame vínko, ktoré sme si kúpili v obchode a ukončujeme náš šialený výlet. 

7.3 Marrakech, Amsterdam, Bratislava, Košice


    Okolo pol 7 vyrážame z hotela na letisko. Samozrejme trošku poblúdime, tentokrát vďaka mne. Čerešnička na torte tohto výleta bolo stretnutie Snoop Dog-a na marrakešskom letisku. Presúval sa na ďalší koncert :D. Po prílete do Amsterdamu sme už nemali chuť, energiu a hlavne ani peniaze na to aby sme šli opäť do centra a tak sme si na pár hodín posedeli v reštauračnej časti pri burgroch a kedže som mal tie meniny tak aj pivku :D. Vo viedni sme sa samozrejme zdržali a nestihli posledný vlak do Košíc a tak sa presúvam na internáty, kde spíme asi 3 hodinky. To už je vlastne 8.3 a do Košíc prichádzame okolo obeda...

Koniec.Posádka Maroko2015
    Týmto by som sa chcel poďakovať všetkým, ktorí si našli čas a prečítali si o našom, podľa mňa, parádnom výlete a taktiež ďakujem Kubovi a Dušanovi, že sa na to so mnou dali! Na záver ešte jeden bonus od Kuba, zostrihal celý náš výlet do tohto neskutočne super videjka :)







Fototechnika:

Canon eos 550d + Canon EF 50mm f/1.8 + Canon EF-S 18-55mm f/3.5-5.6 + Canon EF-S 55-250mm f/4-5.6 II 
GoPro 3+ Black
iPhone 5
Nokia Lumia 920

Trasa:Image title


Predchádzajúca časť : http://www.ephoto.sk/komunita/clanky-uzivatelov/1969/marocke-dobrodruzstvo-3-4/


Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok
vdx
2015-07-22 22:58:46
Super, chlapi! Od mojej niekolkodnovej navstevy Tangieru mam chut spoznat Maroko hlbsie a dali ste mi par skvelych inspiracii! Ouzoud sice nas sprievodca nepoznal, ale vďaka vam vidim, ze tam musim ist.
 
ZacI
2015-07-23 21:13:47
príspevok od: vdx
Super, chlapi! Od mojej niekolkodnovej navstevy Tangieru mam chut spoznat Maroko hlbsie a dali ste mi par skvelych inspiracii! Ouzoud sice nas sprievodca nepoznal, ale vďaka vam vidim, ze tam musim ist.
Ďakujem, som rád, že sa páčilo mne tiež učarovalo, ale musím sa priznať, že po necelých 2 týždňoch mi aj stačilo ... príroda a hlavne hory sú tak však neskutočné a kvôli nim by som sa tam ešte vrátil. Ouzoud je fakt čerešnička na torte a netreba sa báť ísť za vodopád
 
vdx
2015-07-24 23:29:48
No po kratkej 4-dnovej navsteve a kamaratovych zazitkoch (ktory tam siel na svojom aute zo Slovenska az do Marakéša ) tiez tuzim spoznat hlavne atlas, pust a Ouzoud. Tak snad raz vyjde. Dakujem este raz za skvely clanok a dalsiu inspiracu. Nech sa dari!
 

Inzercia

ČLÁNKY - aktuálne diskutované

Newsletter

Chcete byť informovaný o novinkách portálu ePhoto.sk? Prihláste sa k odberu newslettera.