Ešte v máji tohto roku sa mi podarilo nafotiť malé líščatá pred ich norou. Po niekoľkých návštevách tejto nory som dospel k záveru, že moje sledovanie bolo odhalené a líška svojich potomkov presťahovala, ako to má zvykom pri akomkoľvek podozrení.Pred pár dňami mi známy dal typ na čerstvo pokosené pole, kde zazrel viacero mladých líšok, čistou náhodou vzdialené iba necelý kilometer od nory kam som chodil. Hneď na druhý deň som sa vybral na miesto v podvečerných hodinách, zakryl sa maskovačkou a čakal. Čakal som až tak dlho, až sa zotmelo a za svojim chrbtom som započul šuchot, pomaly som sa otočil a úprimne, skoro som sa posral, keď som zbadal že mi dva metre za chrbtom prechádza diviačia rodinka v závese s pekne veľkou maminou. V tej chvíli som ani nedýchal a v duchu sa modlil aby pokračovali ďalej bez toho aby si ma všimli. Po pár minútach som si vydýchol, hlasne zopár krát zapískal aby som mal istotu, že keď vojdem naspäť do tmavého lesa tak sa s nimi nestretnem zoči voči. Určite som nemal zrovna náladu šprintovať v noci lesom. :-) Napriek tomu mi to nedalo a na pole som sa vrátil aj druhý deň, tento krát som pre istotu zvolil opačnú stranu. Usadil som sa okolo 18-tej hodiny a čakal. Približne okolo pol ôsmej večer začalo zachádzať slnko za stromy a na pole padol tieň. Práve vtedy som započul šuchot trávy pár metrov odo mňa. V duchu som si hovoril : „Snáď to nebude zase tá rodinka úžasných, ale keby aj vyjdú mi rovno pred objektív.“ Na moje prekvapenie to bola mladá líška, ktorá sa pravdepodobne chystala na lov a dokonca nie je vylúčené, že to môže byť jedno z tých líšťat čo som fotil v máji, keďže v najbližšom okolí iná nora nie je. 
Liška vyšla na pole, ale bola na nej vidieť neistota, akoby tušila, že niečo nie je v poriadku. Myslím si, že vedela o mne hneď od začiatku, ale keď videla, že nič sa nedeje a nijako ju neohrozujem, vyšla na pole, obzrela sa a pomaly prešla na opačnú stranu poľa. Opäť som čakal do tmy, no už sa nevrátila. Nedalo mi to a ďalší deň som sa na ňu pripravil. Z domu som zobral konzervy domácej paštéty, jednu Majku (samozrejme, že originál tradičnú ) :D a tuniaka vo vlastnej šťave. Vyrazil som trochu skorej aby som všetko stihol pripraviť, obsah konzervy som rozhádzal do 10 metrového polkruhu predo mňa. Posadil som sa za foťák a dúfal, že ak to líšku nepriláka, tak ju to aspoň trochu zdrží namieste. Na moje prekvapenie vyšla do pár minút a bezhlavo sa pustila do návnady.
Vôbec neregistrovala cvakanie fotoaparátu a očividne jej najviac chutil tuniak, lebo plechovicu od neho sa snažila rozkúsať ako jedinú. 3 konzervy ju dokázali na mieste zabaviť približne trištvrte hodinu, čo mne bohato stačilo na myslím, že obstojne zábery. Na miesto sa vraciam každý večer dokonca už bez maskovania, líška si na mňa tak zvykla, že hneď ako prídem a hodím pred seba konzervu vyjde v kľude na pár metrov predo mňa, naje sa a opäť v kľude odíde, ktovie, možno po pár týždňoch budeme aj kamaráti. ;-)
Pridaj komentár
