Preteky
Preteky Invicta Epilog sú 6-hodinovým vytrvalostným pretekom, kde v princípe ide o najazdenie čo najväčšieho počtu kilometrov v danom časovom rozsahu. V podstate ide o taký LeMans/4, so všetkým čo k tomu patrí, teda striedanie jazdcov, jazda v tme a podobne. Pretek bol rozdelený do dvoch dní - piatková kvalifikácia a samotný závod v sobotu.
Tento ročník obohatili preteky v driftovaní, teda jazde šmykom, ktorých pravidlá sú mi síce nie celkom jasné, ale z toho čo som vyčítal z diania na trati, ide asi o to ako urobiť čo najbrutálnejší šmyk (čo najkolmejšie ku kraju trate) bez toho aby sa auto pretočilo o 180 stupňov. Jazdí sa vo dvojiciach, s tým, že druhý jazdec musí čo najpresnejšie kopírovať jazdu a byť mu v tesnom závese bez toho aby sa ťukli.
Moje športové znalosti v tomto bode asi končia, koho by zaujímali výsledky pretekov, nech si pekne prescrolluje na spodok článku :)
Fotenie
Tentokrát som sa rozhodol urobiť čo najkompletnejší fotoreport z udalosti, teda menej o technike fotenia a viac obrázkov, k čomu ma viedla skutočnosť, že sa mi podarilo vybaviť akreditáciu (týmto ďakujem pani Hanákovej z tlačového oddelenia automotodromu Brno) a mal som teda neobmedzený prístup. Fotky teda predstavujú všetko možné, od panningu, cez ostré zábery, detaily, zoomovanie, skrátka všetko, čo mi v ten deň napadlo.
Piatkova kvalifikácia
Jesenné farby spolu s ostrým, ale už podvečerným svetlom pomohli dotvoriť atmosféru
Ako prvé miesto na fotenie som vybral terasu boxov, odkiaľ sa dalo pekne zhora fotiť dianie v boxoch
Žlté Porsche slovenskeho tímu ARC Bratislava a slovenským jazdcom Miroslavom Konôpkom
Detail asi najpôsobivejšieho auta na okruhu - Pagani Zonda
Nasledoval presun ku strednej časti trate, kde po ukončení prvej časti kvalifikácie hlavného preteku natierali trať na čierno drifteri.
Podvečerné svetlo spolu so zamračenou oblohou vytváralo veľmi zaujímavé podmienky pre fotenie
Gumami sa teda naozaj nešetrilo
Kým sa drifteri dosýtosti vybláznili, na trati sa pomaly zošerilo, čím sa predovšetkým zdvihol počet nepodarených záberov, no z tých niekoľkých, ktoré ako-tak vyšli, sa mi snáď podarilo zachytiť atmosféru večerného preteku
Na ostré zachytenie rozpálených kotúčov som potreboval niekoľko desiatok pokusov, kým konečne jeden vyšiel
Tým mi skončili možnosti ako fotiť s mojimi fotografickými schopnosťami, nakoľko som nedokázal s bleskom odfotiť ani jeden podarený záber za tmy a úplne zmrznutý som sa nakoniec vybral domov pretriediť stovky záberov a dobre si naplánovať druhý, teda závodný deň.
Sobotné preteky
Ako prvú som zvolil zastávku v boxoch. Chcel som urobiť aj nejaké zábery hodné oficiálneho prezentovania sa ako "profesionálneho" športového fotografa (keď už som mal tú akreditáciu) a cítil som povinnosť zavďačiť sa organizátorom "povinnými" zábermi na jazdcov. Pridanie tohto ľudského rozmeru k záberom na brutálnu techniku malo pre mňa celkom osviežujúci efekt a dokonca niekoľkí jazdci a ostatní členovia tímov aj ochotne pózovali.
Potom sa už len snažil zachytiť detaily príprav na preteky.
Závod odštartoval o 14.00, čo pre mňa znamenalo pomalú, 3-hodinovú epickú výpravu okolo celého okruhu (5,7km) v snahe nájsť ten "naj" športovejší záber. Nasledujúce fotky zobrazujú priebeh samotných pretekov do cca 17tej hodiny, kedy som to už vzdal, keďže zatiaľ som sa s bleskom fotiť nenaučil. Snáď to o rok vyjde.
Koniec
No a teraz k výsledkom. Najviac kôl odkrúžil český tím K&K Racing z Českej republiky, nasledovaný tímom MENX, v ktorom jazdí aj slovenský jazdec Jirko Malchárek. Patriotov poteším, tento ročník si titul majstra ČR vo vytrvalostných pretekoch v Divízii 4 už po dvoch hodinách krúženia na brnenskom okruhu vydobil slovenský tím ARC Bratislava s jazdcami Mirom Konopkom a Poliakom Teodorom Myszkowskim.
Celkovo to boli veľmi príjemne strávené dva dni v znamení ustavičného chodenia, omŕzania rúk, hladu a smädu, no zároveň veľmi dobrého pocitu z fotenia a zodierania spúšte na mojom Nikone D5000. Na záver jeden záber na detail pri trati, ktorý ma zaujal svojou symbolikou.
Preteky Invicta Epilog sú 6-hodinovým vytrvalostným pretekom, kde v princípe ide o najazdenie čo najväčšieho počtu kilometrov v danom časovom rozsahu. V podstate ide o taký LeMans/4, so všetkým čo k tomu patrí, teda striedanie jazdcov, jazda v tme a podobne. Pretek bol rozdelený do dvoch dní - piatková kvalifikácia a samotný závod v sobotu.
Tento ročník obohatili preteky v driftovaní, teda jazde šmykom, ktorých pravidlá sú mi síce nie celkom jasné, ale z toho čo som vyčítal z diania na trati, ide asi o to ako urobiť čo najbrutálnejší šmyk (čo najkolmejšie ku kraju trate) bez toho aby sa auto pretočilo o 180 stupňov. Jazdí sa vo dvojiciach, s tým, že druhý jazdec musí čo najpresnejšie kopírovať jazdu a byť mu v tesnom závese bez toho aby sa ťukli.
Moje športové znalosti v tomto bode asi končia, koho by zaujímali výsledky pretekov, nech si pekne prescrolluje na spodok článku :)
Fotenie
Tentokrát som sa rozhodol urobiť čo najkompletnejší fotoreport z udalosti, teda menej o technike fotenia a viac obrázkov, k čomu ma viedla skutočnosť, že sa mi podarilo vybaviť akreditáciu (týmto ďakujem pani Hanákovej z tlačového oddelenia automotodromu Brno) a mal som teda neobmedzený prístup. Fotky teda predstavujú všetko možné, od panningu, cez ostré zábery, detaily, zoomovanie, skrátka všetko, čo mi v ten deň napadlo.
Piatkova kvalifikácia
Jesenné farby spolu s ostrým, ale už podvečerným svetlom pomohli dotvoriť atmosféru
Ako prvé miesto na fotenie som vybral terasu boxov, odkiaľ sa dalo pekne zhora fotiť dianie v boxoch
Žlté Porsche slovenskeho tímu ARC Bratislava a slovenským jazdcom Miroslavom Konôpkom
Detail asi najpôsobivejšieho auta na okruhu - Pagani Zonda
Nasledoval presun ku strednej časti trate, kde po ukončení prvej časti kvalifikácie hlavného preteku natierali trať na čierno drifteri.
Podvečerné svetlo spolu so zamračenou oblohou vytváralo veľmi zaujímavé podmienky pre fotenie
Gumami sa teda naozaj nešetrilo
Kým sa drifteri dosýtosti vybláznili, na trati sa pomaly zošerilo, čím sa predovšetkým zdvihol počet nepodarených záberov, no z tých niekoľkých, ktoré ako-tak vyšli, sa mi snáď podarilo zachytiť atmosféru večerného preteku
Na ostré zachytenie rozpálených kotúčov som potreboval niekoľko desiatok pokusov, kým konečne jeden vyšiel
Tým mi skončili možnosti ako fotiť s mojimi fotografickými schopnosťami, nakoľko som nedokázal s bleskom odfotiť ani jeden podarený záber za tmy a úplne zmrznutý som sa nakoniec vybral domov pretriediť stovky záberov a dobre si naplánovať druhý, teda závodný deň.
Sobotné preteky
Ako prvú som zvolil zastávku v boxoch. Chcel som urobiť aj nejaké zábery hodné oficiálneho prezentovania sa ako "profesionálneho" športového fotografa (keď už som mal tú akreditáciu) a cítil som povinnosť zavďačiť sa organizátorom "povinnými" zábermi na jazdcov. Pridanie tohto ľudského rozmeru k záberom na brutálnu techniku malo pre mňa celkom osviežujúci efekt a dokonca niekoľkí jazdci a ostatní členovia tímov aj ochotne pózovali.
Potom sa už len snažil zachytiť detaily príprav na preteky.
Závod odštartoval o 14.00, čo pre mňa znamenalo pomalú, 3-hodinovú epickú výpravu okolo celého okruhu (5,7km) v snahe nájsť ten "naj" športovejší záber. Nasledujúce fotky zobrazujú priebeh samotných pretekov do cca 17tej hodiny, kedy som to už vzdal, keďže zatiaľ som sa s bleskom fotiť nenaučil. Snáď to o rok vyjde.
Koniec
No a teraz k výsledkom. Najviac kôl odkrúžil český tím K&K Racing z Českej republiky, nasledovaný tímom MENX, v ktorom jazdí aj slovenský jazdec Jirko Malchárek. Patriotov poteším, tento ročník si titul majstra ČR vo vytrvalostných pretekoch v Divízii 4 už po dvoch hodinách krúženia na brnenskom okruhu vydobil slovenský tím ARC Bratislava s jazdcami Mirom Konopkom a Poliakom Teodorom Myszkowskim.
Celkovo to boli veľmi príjemne strávené dva dni v znamení ustavičného chodenia, omŕzania rúk, hladu a smädu, no zároveň veľmi dobrého pocitu z fotenia a zodierania spúšte na mojom Nikone D5000. Na záver jeden záber na detail pri trati, ktorý ma zaujal svojou symbolikou.
Pridaj komentár
.
