Philippe Halsman
(1906 Riga, Lotyšsko 1979 New York)
Keď som prvý krát narazil na túto fotografiu bola to láska na prvý pohľad. Základná kompozícia tretín kedy v priesečníku sa nachádzajú objekty (modelka a búrkové mraky) hrajúce hlavnú úlohu príbehu. Túto kompozíciu zároveň dopĺňa kompozícia lineárna. Tá zručne dynamizuje celý príbeh fotografie.
Horizontálne línie vytvárané tonálnym kontrastom svetlých a tmavých častí mrakov pôsobia ako chápadla, ktoré sa snažia zovrieť dievčinu vo svojich spároch.
1.) Línia vytváraná predĺžením osi tela hovorí o ďalšom mini príbehu – o snahe modelky uniknúť tomúto hroziacemu zlu. Tmavé búrkové mraky v nás určite tento pocit zlá vytvárajú. Navyše prítomnosť prírodných oblukovito-nepravidelných línií evokuje bohaté rytmy a špecifické emotívne naladenie.
2.) Nemenej zaujímavá je línia klesajúceho skaliska v pozadí + predĺženie ramena ruky a ďalej lahodne pokračuje s líniou okraja vlny, respektíve pobrežia. Jednak vytvára pre oko úžasný sklz pri čítaní fotografie a k tomu náklon tejto línie ešte viac prispieva k celkovému pohybom nabitému obrazu. Dokonca to ešte vyzerá, že modelka ťahá za sebou svetlý pás závoja v podobe morskej hladiny.
3.) Línia tvorená horizontom nerozdeluje fotografiu presne na tretiny(1/3 + 2/3). Určite je tu posun horizontu k spodnému okraju. To dáva vyniknút oblohe, ale zároveň by som povedal že Halsman až taký význam oblohe nechcel pripisovať.
Aby vynikla ešte viac modelka, tak fotografia ma okolo seba vinetáciu ktorá strháva pozornosť rovno na postavu. Vystrčená hlava nad horizontom je jasný signál o tom, že človek je aj napriek všetkému pánom živlov na Zemi. Ak by hlavu komponoval pod horizont, vynikla by naopak symbolika poddajnosti a nicotnosti. Škoda že sa mi nepodarilo nájsť väčšiu verziu fotografie. Rád by som sa pozrel aj na výraz v tváry modelky.
Rok vzniku fotografie 1947!
Čo bolo pre mňa dôležité je fakt, že som začal pátrať viac po autorovi fotografie. Nakoniec vysvitlo že to až taký neznámy fotograf nebude. Žasol som pri každej jeho ďalšej a ďalšej fotografii. Podrobnosťami z jeho života vás nebudem trápiť, tie si môžete prečítať aj na českej wiki (http://cs.wikipedia.org/wiki/Philippe_Halsman).
V skratke len spomeniem, že život nezačal zrovna najšťastnejšie. Narodil sa v Rige, žil v Rakúsku. V roku 1928 bol obvinený z otcovraždy a odsúdený na 4 roky. Bolo to obdobie antisemitizmu a on sám aj zo židovskej rodiny pochádzal. V jeho prepustení sa angažoval aj samotný Albert Einstein, dodám že bol rodinný priateľ. A tu už príde ta zaujímavá časť pre fotografov. Halsman je autorom jednej z najznámejších fotografií Einsteina.
V živote tohto fotografa sa dostalo pred fotoaparát mnoho známych osobností. Ja spomeniem pre mňa interesantného Salvadora Dalího. Títo dvaja maniaci začali spolu spolupracovať. Výsledkom sú veľmi zaujímavé fotografie.
Tu sa nachádza backstage zo vzniku fotografie Dali Atomicus, 1948
Dali Atomicus, 1948 finálna podoba
Halsman je aj autorom myšlienky skákania pri portréte. A dokonca to ma aj svôj názov – skokologia (jumpology). Túto techniku pri portréte vídame často aj v súčastnosti.
Dalí pri vzniku Skull of Nudes, 1950
Skull of Nudes, 1950, finálna podoba
Philippe Halsman, autoportrét
(1906 Riga, Lotyšsko 1979 New York)
Keď som prvý krát narazil na túto fotografiu bola to láska na prvý pohľad. Základná kompozícia tretín kedy v priesečníku sa nachádzajú objekty (modelka a búrkové mraky) hrajúce hlavnú úlohu príbehu. Túto kompozíciu zároveň dopĺňa kompozícia lineárna. Tá zručne dynamizuje celý príbeh fotografie.
Horizontálne línie vytvárané tonálnym kontrastom svetlých a tmavých častí mrakov pôsobia ako chápadla, ktoré sa snažia zovrieť dievčinu vo svojich spároch.
1.) Línia vytváraná predĺžením osi tela hovorí o ďalšom mini príbehu – o snahe modelky uniknúť tomúto hroziacemu zlu. Tmavé búrkové mraky v nás určite tento pocit zlá vytvárajú. Navyše prítomnosť prírodných oblukovito-nepravidelných línií evokuje bohaté rytmy a špecifické emotívne naladenie.
2.) Nemenej zaujímavá je línia klesajúceho skaliska v pozadí + predĺženie ramena ruky a ďalej lahodne pokračuje s líniou okraja vlny, respektíve pobrežia. Jednak vytvára pre oko úžasný sklz pri čítaní fotografie a k tomu náklon tejto línie ešte viac prispieva k celkovému pohybom nabitému obrazu. Dokonca to ešte vyzerá, že modelka ťahá za sebou svetlý pás závoja v podobe morskej hladiny.
3.) Línia tvorená horizontom nerozdeluje fotografiu presne na tretiny(1/3 + 2/3). Určite je tu posun horizontu k spodnému okraju. To dáva vyniknút oblohe, ale zároveň by som povedal že Halsman až taký význam oblohe nechcel pripisovať.
Aby vynikla ešte viac modelka, tak fotografia ma okolo seba vinetáciu ktorá strháva pozornosť rovno na postavu. Vystrčená hlava nad horizontom je jasný signál o tom, že človek je aj napriek všetkému pánom živlov na Zemi. Ak by hlavu komponoval pod horizont, vynikla by naopak symbolika poddajnosti a nicotnosti. Škoda že sa mi nepodarilo nájsť väčšiu verziu fotografie. Rád by som sa pozrel aj na výraz v tváry modelky.
Rok vzniku fotografie 1947!
Čo bolo pre mňa dôležité je fakt, že som začal pátrať viac po autorovi fotografie. Nakoniec vysvitlo že to až taký neznámy fotograf nebude. Žasol som pri každej jeho ďalšej a ďalšej fotografii. Podrobnosťami z jeho života vás nebudem trápiť, tie si môžete prečítať aj na českej wiki (http://cs.wikipedia.org/wiki/Philippe_Halsman).
V skratke len spomeniem, že život nezačal zrovna najšťastnejšie. Narodil sa v Rige, žil v Rakúsku. V roku 1928 bol obvinený z otcovraždy a odsúdený na 4 roky. Bolo to obdobie antisemitizmu a on sám aj zo židovskej rodiny pochádzal. V jeho prepustení sa angažoval aj samotný Albert Einstein, dodám že bol rodinný priateľ. A tu už príde ta zaujímavá časť pre fotografov. Halsman je autorom jednej z najznámejších fotografií Einsteina.
V živote tohto fotografa sa dostalo pred fotoaparát mnoho známych osobností. Ja spomeniem pre mňa interesantného Salvadora Dalího. Títo dvaja maniaci začali spolu spolupracovať. Výsledkom sú veľmi zaujímavé fotografie.
Tu sa nachádza backstage zo vzniku fotografie Dali Atomicus, 1948
Dali Atomicus, 1948 finálna podoba
Halsman je aj autorom myšlienky skákania pri portréte. A dokonca to ma aj svôj názov – skokologia (jumpology). Túto techniku pri portréte vídame často aj v súčastnosti.
Dalí pri vzniku Skull of Nudes, 1950
Skull of Nudes, 1950, finálna podoba
Philippe Halsman, autoportrét
Pridaj komentár
