Možno si poviete si, že je to málo času na tak zaujímavé mesto, ale niekedy je lepšie aj málo ako nič :-) Výlet do Zakopaného sme plánovali už dávno ale vždy ho predbehli iné ciele. Až nedávno prišlo spontánne rozhodnutie, že zajtra je ten deň "D". Krátko po prechode štátnej hranice v Lysej Poľane zastavujeme na vyhliadke pri ceste a fotíme si Tatry z opačnej strany, ako ich zvyčajne vidíme. Počasie nám sľubuje pekné zážitky.
Okolo 10-tej prichádzame do zimného "hlavného mesta" Poľska a po dvoch okruhoch okolo centra si vyberáme parkovisko pri vlakovej stanici. Poriešime malú hotovosť z prvého bankomatu a za 10 minút už kráčame hlavnou nákupnou tepnou - ulicou Krupowki. Obavy z davu ľudí sa našťastie nepotvrdili (poobede to už bola ale úplne iná káva) a tak si nerušene obzeráme drevené stavby a cez trhy mierime k pozemnej lanovke.
Našim cieľom je totiž Gubalowka, z ktorej tušíme nádherný výhľad na Tatry. Kupujeme si spiatočný lístok (17 PLN na dospelú osobu) a nastupujeme do lanovky podobnej na tú, aká chodí zo Smokovca na Hrebienok. Za pár minút už stojíme pri panoramatickej tabuli, kde si čítame čo všetko vlastne vidíme.
Začína pofukovať chladný vietor a tak sa rozhodneme zahriať ľahkou prechádzkou smerom na Butorov vrch. Ideme teda Pápežskou cestou a obdivujeme nádhernú panorámu Tatier. Cestou míňame rôzne atrakcie - nachádzajú sa tu letné horské boby, detské ihriská alebo prekážkové lezecké lanové dráhy. Navštívime aj malú drevenú kaplnku. Po 30 minútovej chôdzi sme pri vrcholovej stanici sedačky, kde si lyžiari ešte užívajú posledné zvyšky snehu.
Cestou späť k hornej stanici lanovky sa posilníme miestnou špecialitou a ochutnáme za 2 PLN serki z grillu (rozumej grilovaný syr). K tomu si dávame aj žuravinu, čo je vlastne brusnicový džem. Ak na niečo podobné narazíte aj vy, tak určite ochutnajte a nebudete ľutovať.
Po "obede" sa zvezieme dole, prepletieme sa medzi stánky trhovníkov (odnášame si pár syrových suvenírov) a smerujeme k ulici Kościeliska, na ktorej by mali byť tradičné stavby. Čoskoro narazíme na drevený kostolík, vedľa ktorého je starý cintorín na Peksovom Brzyzku. Ten sa stal časom miestom pochovávania najvýznamnejšich osobností poľského kultúrneho a spoločenského života, napríklad známych horolezcov, umelcov alebo spisovateľov. Cintorín bol roku 1931 vyhlásený krakovským guvernérom za národnú kultúrnu pamiatku.
A aby umenia nebolo málo, tak cestou späť k autu narazíme na ďalšie zaujímavé diela:
Ani sme sa nenazdali a bol koniec našej krátkej zastávky. Nestihli sme výstup na takmer dvojtisícový Kasprowy Wierch, túru na povestný vrch Gievont s obrovským krížom ani prechádzku na Morskie Oko. Neboli sme pod areálom známych skokanských mostíkov ani v niektorom z predmestí Zakopaného. Keď sa raz budeme vracať z návštevy Krakowa, tak sa ale v Zakopanom určite zastavíme a všetko dobehneme :-)
Okolo 10-tej prichádzame do zimného "hlavného mesta" Poľska a po dvoch okruhoch okolo centra si vyberáme parkovisko pri vlakovej stanici. Poriešime malú hotovosť z prvého bankomatu a za 10 minút už kráčame hlavnou nákupnou tepnou - ulicou Krupowki. Obavy z davu ľudí sa našťastie nepotvrdili (poobede to už bola ale úplne iná káva) a tak si nerušene obzeráme drevené stavby a cez trhy mierime k pozemnej lanovke.
Našim cieľom je totiž Gubalowka, z ktorej tušíme nádherný výhľad na Tatry. Kupujeme si spiatočný lístok (17 PLN na dospelú osobu) a nastupujeme do lanovky podobnej na tú, aká chodí zo Smokovca na Hrebienok. Za pár minút už stojíme pri panoramatickej tabuli, kde si čítame čo všetko vlastne vidíme.
Začína pofukovať chladný vietor a tak sa rozhodneme zahriať ľahkou prechádzkou smerom na Butorov vrch. Ideme teda Pápežskou cestou a obdivujeme nádhernú panorámu Tatier. Cestou míňame rôzne atrakcie - nachádzajú sa tu letné horské boby, detské ihriská alebo prekážkové lezecké lanové dráhy. Navštívime aj malú drevenú kaplnku. Po 30 minútovej chôdzi sme pri vrcholovej stanici sedačky, kde si lyžiari ešte užívajú posledné zvyšky snehu.
Cestou späť k hornej stanici lanovky sa posilníme miestnou špecialitou a ochutnáme za 2 PLN serki z grillu (rozumej grilovaný syr). K tomu si dávame aj žuravinu, čo je vlastne brusnicový džem. Ak na niečo podobné narazíte aj vy, tak určite ochutnajte a nebudete ľutovať.
Po "obede" sa zvezieme dole, prepletieme sa medzi stánky trhovníkov (odnášame si pár syrových suvenírov) a smerujeme k ulici Kościeliska, na ktorej by mali byť tradičné stavby. Čoskoro narazíme na drevený kostolík, vedľa ktorého je starý cintorín na Peksovom Brzyzku. Ten sa stal časom miestom pochovávania najvýznamnejšich osobností poľského kultúrneho a spoločenského života, napríklad známych horolezcov, umelcov alebo spisovateľov. Cintorín bol roku 1931 vyhlásený krakovským guvernérom za národnú kultúrnu pamiatku.
A aby umenia nebolo málo, tak cestou späť k autu narazíme na ďalšie zaujímavé diela:
Ani sme sa nenazdali a bol koniec našej krátkej zastávky. Nestihli sme výstup na takmer dvojtisícový Kasprowy Wierch, túru na povestný vrch Gievont s obrovským krížom ani prechádzku na Morskie Oko. Neboli sme pod areálom známych skokanských mostíkov ani v niektorom z predmestí Zakopaného. Keď sa raz budeme vracať z návštevy Krakowa, tak sa ale v Zakopanom určite zastavíme a všetko dobehneme :-)
Pridaj komentár
