Ak si ho obzeráte od Popradu, tak oproti okolitým vrchom a štítom pôsobí naozaj zavalito a možno až ťarbavo. Výstup naň početnými sutinovými svahmi sa zdá byť nudný a nekonečný. Počas teplého letného dňa vás slnko doslova spaľuje a vrchol stále nevidno. Skrátka, nič pekné a pozitívne z toho "nekuká".
Boli sme sa teda po dlhšom čase presvedčiť na vlastnej koži ako to s ním je naozaj. Z Hrebienku nám výstup trval necelé 3 hodiny. Po ceste nahor sme sa sem-tam občerstvili, pri fotografovaní oddýchli a trošku si aj poplakali (mamííííí, mňa už bolia nohy ... a načo tam vlastne ideme? ... a tradičné - kedy tam už budeme?). Hodinu pred obedom sme boli na najvyššom bode - huráááá! Stálo to vôbec za námahu ? Áno, áno a tri krát áno!
Vďaka vysunutej polohe Slavkovského štítu sa nám totiž naskytol čarokrásny pohľad na centrálnu časť Tatier. Neveríte ? Už v roku 1863 v jednom z prvých sprievodcov po Vysokých Tatrách Friedrich Fuchs napísal: "Kto chce spoznať vysokohorskú prírodu Centrálnych Karpát v jej celosti, teda získať prehľad aj o najvyšších štítoch, a kto sa chce s vtáčej perspektívy potešiť pohľadom na vnútornú stavbu týchto vrchov, kto chce byť účastný veľkolepého divadla, aké predstavuje širokánsky rozhľad a pútavý pohľad z nadoblačnej výšky na bezprostredne blízko ležiace dediny a mestá, ... urobí najlepšie, keď vystúpi na Slavkovský štít".
Po tomto náročnom citáte si už netrúfnem napísať ani riadok a radšej vám ponúkam pár obrázkov ako dôkaz, čo sme v ten takmer letný deň videli ... nech sa páči:
podvečerný Slavkovský štít (ten vpravo)
Slavkovská vyhliadka alias Maximiliánka
Maximiliánka trochu inak :-)
pohľad dole na podtatranské usadlosti
tam ďaleko hore ešte musíme ísť
krátka rovinka na vydýchanie
konečne vrchol - Gerlach čo by kameňom dohodil
Veľká Studená dolina - tam kdesi hlboko je učupená Zbojnícka chata
ešte čosi sa nám na chvíľu ukázalo
posledná vrcholová a potom sa už v divadle zatiahla biela opona :-)
Boli sme sa teda po dlhšom čase presvedčiť na vlastnej koži ako to s ním je naozaj. Z Hrebienku nám výstup trval necelé 3 hodiny. Po ceste nahor sme sa sem-tam občerstvili, pri fotografovaní oddýchli a trošku si aj poplakali (mamííííí, mňa už bolia nohy ... a načo tam vlastne ideme? ... a tradičné - kedy tam už budeme?). Hodinu pred obedom sme boli na najvyššom bode - huráááá! Stálo to vôbec za námahu ? Áno, áno a tri krát áno!
Vďaka vysunutej polohe Slavkovského štítu sa nám totiž naskytol čarokrásny pohľad na centrálnu časť Tatier. Neveríte ? Už v roku 1863 v jednom z prvých sprievodcov po Vysokých Tatrách Friedrich Fuchs napísal: "Kto chce spoznať vysokohorskú prírodu Centrálnych Karpát v jej celosti, teda získať prehľad aj o najvyšších štítoch, a kto sa chce s vtáčej perspektívy potešiť pohľadom na vnútornú stavbu týchto vrchov, kto chce byť účastný veľkolepého divadla, aké predstavuje širokánsky rozhľad a pútavý pohľad z nadoblačnej výšky na bezprostredne blízko ležiace dediny a mestá, ... urobí najlepšie, keď vystúpi na Slavkovský štít".
Po tomto náročnom citáte si už netrúfnem napísať ani riadok a radšej vám ponúkam pár obrázkov ako dôkaz, čo sme v ten takmer letný deň videli ... nech sa páči:
podvečerný Slavkovský štít (ten vpravo)
Slavkovská vyhliadka alias Maximiliánka
Maximiliánka trochu inak :-)
pohľad dole na podtatranské usadlosti
tam ďaleko hore ešte musíme ísť
krátka rovinka na vydýchanie
konečne vrchol - Gerlach čo by kameňom dohodil
Veľká Studená dolina - tam kdesi hlboko je učupená Zbojnícka chata
ešte čosi sa nám na chvíľu ukázalo
posledná vrcholová a potom sa už v divadle zatiahla biela opona :-)
Pridaj komentár
... uvidim dokedy to vydrzim ... dik za zastavenie aj koment
... treba tam nejaku tu vystroj či klasicka turisticka vybramky a kraťasy ? dik za odpoved .... 
