V sobotu skoro ráno sme sa s kamošom Paľom (Polal) opäť vybrali postávať popri trati a fotiť športovcov mihajúcich sa snáď nadzvukovou rýchlosťou. Niet sa čo čudovať, že fotografi oddýchnutí pobytom na čerstvom vzduchu majú potom dosť síl na svoju vytrvalostnú disciplínu – sedenie za počítačom. Každý, kto si už vyskúšal celodenné fotenie (ani nehovoriac o športe na veľkých okruhoch/tratiach), asi cíti jemnú iróniu v mojich slovách. Na prvý pohľad to vyzerá že nič nerobíš... môže ťa bolieť akurát tak pravý ukazovák. Nie je to tak. Práve po takýchto akciách si uvedomujem aká je medicína náročná. Preciťujem také svaly, o ktorých existencii som ani len netušil, nie to aby som ešte poznal ich funkciu, latinský názov a podobne. Ale odbieham od témy... Jednoducho chcem povedať, že je to poriadny výkon, kombinujúci nielen fyzickú aktivitu, ale aj intenzívnu duševnú prácu – hlavne vtedy keď sa treba popasovať s neštandartnými svetelnými podmienkami, novým prostredím, nahusteným programom kde pri zaváhaní prídete o možnosť urobiť dobrú fotku a samým sebou. Môžeme to nazývať absencia múzy, nedostatok inšpirácie alebo akokoľvek len chceme... Sú rôzne dlhé časové úseky, počas ktorých nevidíte žiaden dobrý námet a vašu pozornosť nedokáže upútať ani ten moment, ktorý by inému fotografovi vyniesol ocenenie na world press photo... Práve v takýchto momentoch je to psychická drina. Neviem či aj vám, ale mne sa to jednoducho stáva. Po návrate domov preto padám vyčerpaný do postele. Ak ale z toľkého dumania nakoniec niečo vyjde, osvojím si novú techniku alebo na niečo naučím, stojí to za to. Únava sa stratí, bolesť opadne, ale poznatky a fotky zostanú.
Čo som sa naučil teraz? V prvom rade niečo, čo som akosi tušil. Letný maratón je iný ako zimný. V zime trpí technika. V lete trpí ľudské telo. Teplota nad 30 °C, priame slnko a neustále presuny a striehnutie na ten správny záber riadne vyčerpáva. Aj preto u mňa vyhráva zimný cyklomaratón. Nie je to však jediný dôvod. Atmosféra cyklistických pretekov v zime je jedinečná. Menej účastníkov a sprievodný program odohrávajúci sa v uzavretom stane s umelým osvetlením, keďže vonku sa rýchlo stmieva, mňa láka viac. Tentoraz sme si vyskúšali letnú verziu, takže k nej...
Stupavský maratón postavil svoju maratónsku dedinku s rozlohou 20 000 m2 na konci Kalvárskej ulice. Tento rok zaradili organizátori do programu aj trať s dĺžkou, pri ktorej sa bežnému rekreačnému cyklistovi asi zakrúti hlava – 105 km s celkovým prevýšením 2950 m. Na najdlhšiu trať sa logicky štartovalo najskôr.
Prichádzam do areálu pred ôsmou hodinou. Víta ma prázdny stan a poloprázdne stánky... aaá v diaľke známe tváre organizátorov a fotografov. Pred deviatou sú obaja zástupcovia NOBAF na mieste a pripravení na štart. A je odštartované. Na trať neuveriteľnej 105-ky sa vydalo 81 cyklistov. Kolotoč sa začal. Každú hodinu nasledovali štarty 76 km; 42 a 25 km súťaží.
Pred štartom o desiatej sme sa rozdelili. Paľo odchádza k stanovisku helikoptéry nafotiť štart z nej. Ja si beriem za svoje nafotiť štart zo zeme. Management logistiky v súvislosti s fotografmi nefungoval tak, ako sme očakávali po skúsenostiach zo zimy. Zostali sme bez šoféra s autom. Zostávalo nám vydať sa peši na trať, vždy tam počkať cyklistov a potom prísť peši späť alebo vyviesť sa pohotovostným autom IRS a naspäť na vlastnú päsť. Jeden to aj využil. Nasadol do jeepa a najbližších 7 hodín sme ho nevideli. Potom nám vyrozprával čo zažil. Vyviezli ho na miesto, kde čakal 3 hodiny na prvého cyklistu a keď dofotil, musel ísť (ak si dobre pamätám) 8 km peši lesom späť k nám. Ak teda pôjdete fotiť, nespoliehajte sa na nikoho – najistejšie je ísť na miesto s predstihom na vlastnom bicykli.
Celý deň sme fotili v maratónskej dedinke. Akčné zábery pádu do ľadovej kaluže (ako napr. http://www.nobaf.sk/reporty/143-zimnymtbmaraton2012) teda v galérii nenájdete, ale snažili sme sa zachytiť atmosféru na štarte, v cieli a sprievodného programu, ktorý k takejto akcii neodmysliteľne patrí.
Okrem predajných a servisných stánkov s cyklovýbavou sa tu nachádzali samozrejme stánky s občerstvením, veľká 6x4 m LED obrazovka (aktuálne bežal prenos z Londýna kde pretekal Peter Sagan) a atrakcie pre deti.
Približne v hodinových intervaloch vystupovali v rámci sprievodného programu aj mladí akrobatickí bikeri z VSA Extreme. Podvečer, po vyhlásení výsledkov, sa na pódiu rozložila kapela a odpálila to skladbou Passanger od Iggy pop.Pomaly sa stmievalo. Po celom dni na slnku som si to vychutnával – dobrá hudba, mierny vánok a... áno začína pršať. Spočiatku len kde-tu mi drobná kvapka schladila stále rozhorúčenú pokožku. S každou kvapkou dážď silnel.
Rýchle presuny stanu nad zvukársky pult, ale hudba hrá ďalej. Zábava neprestáva, ani pod obrovským stanom, ani na trávnatom parkete mimo neho. Ohňová show naplánovaná na 21:00 asi nebude. Z ničoho nič dážď ustal a nezmaril tak program. Ich vystúpenie opäť nesklamalo. „To nie je možné.“, pomyslel som si. Akoby niekto z organizátorov mal konexie tam hore... Ohňová show končí. Balíme si veci a prekladajúc jednu nohu cez druhú odchádzame k parkovisku a smer Bratislava. Zajtra asi nebudem mať síl ísť aj na Markíza Run zo Záhorskej Bystrice do Stupavy. Ani sme poriadne nenastúpili do áut a Stupavu začala osvetľovať ďalšia ohňová show...nebeské divadlo za doprovodu zvukových efektov.
Teraz sedím za počítačom. Fotky sú už v dvoch kolách vytriedené. Dokončujem tento článok a chystám sa spracovať fotky. No ešte vám poviem nejaké (podľa mňa) zaujímavé čísla o jubilejnom 10. ročníku Stupavského maratónu.
Celkovo sa na štart postavilo: 869 cyklistov a z toho do cieľa došlo:
na 105 km trati: 68
na 76 km trati: 138
na 42 km trati: 477
na 25 km trati: 148
Okrem Slovákov sa na trati pohybovalo aj 98 Čechov, 21 Rakúšanov. Jeden až dvaja účastníci pochádzali aj z Anglicka, Nemecka, Holandska, Slovinska a USA.
Akcia v číslach:
Odjazdená vzdialenosť: 41.362 km Pre porovnanie – rovníkový obvod Zeme je 40.075 km a dĺžka Tour de France v roku 2012 bola 3479 km.
Odjazdené celkové prevýšenie: 1.018 km Pre porovnanie – Výška Mount Everestu je 8,848 km a jazdci spoločne prekonali jeho výšku 115 krát. Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) obieha okolo Zeme vo výške 330 km. Jazdci by spoločne prekonali výšku jej orbitu 3 krát.
Priemerná rýchlosť víťazov: 22,79 km/h Pre porovnanie – Keby jednotlivec chcel prejsť takouto rýchlosťou celkovú prejdenú vzdialenosť, a išiel by nepretržite 24 hodín denne, zabralo by mu to 75,6 dňa.
Celková spotrebovaná energia: 10.395.015 kJ = 10,4 GJ Pre porovnanie –Rovnaké množstvo energie obsahuje: 10.162 ks hamburgerov McDonald; 5.775 l Nápoja Coca Cola; 4.125 ks čokolády Milka; 3.465 kg zemiakovej kaše alebo 14.850 kg šalátových uhoriek.
Užitočné informácie: http://www.stupavskymaraton.sk/
Výsledky: http://www.stupavskymaraton.sk/vysledky-maratonov/
Viac článkov/reportov: http://www.nobaf.sk/reporty
Text: Peter (PaPi) Briatka
Foto: Pavol (Polal) Obora; Peter (PaPi) Briatka
Pridaj komentár
