Pozornosť turistov, horolezcov a nadšencov prírody upútali Súľovské skaly už dávno, najmä svojim tajomným tvarom, rozmanitými zákutiami a skalami, ktoré pripomínajú rôzne mystické postavy ľudí a zvierat. Najatraktívnejšia časť tohto územia má od roku 1973 štatút národnej prírodnej rezervácie.
Rôzne podoby Súľovských skál.
Náučný chodník so svojou okružnou trasou so 17 zastávkami a prevýšením približne 290 m možno absolvovať za približne 1,5 h. Oboznamuje návštevníkov s geológiou, reliéfom, rastlinstvom, živočíšstvom i históriou Súľovského hradu. Všetky dôležité informácie sa nachádzajú na tabuliach, ktoré sú súčasťou chodníka.
Z fauny a flóry tu môžeme vidieť a teda pri troche šťastia aj odfotografovať Horcokvet Clusiov, prvosienku holú, Klinček Lumnitzerov, Chudôbku drsnoplodú, Salamandru škvrnitú, Fúzača alpského, Sokola myšiara, či Výra skalného.
Fauna a flóra.
Hlavnou horninou, ktorá buduje masív skál je zlepenec. Skladá sa z okruhliakov vápnitých hornín - vápencov a dolomitov, ktoré pochádzajú z rozpadávajúcich sa druhohorných geologických vrstiev. Pri obci Súľov dosahuje súvrstvie zlepencov až hrúbku viac ako 500 m.
Zlepencové skaly.
Zvetrávanie zlepencových skál spôsobilo vznik puklín, ktoré sa pôsobením vonkajších činiteľov ako sú zrážky, zmeny teploty, činnosť organizmov zväčšujú, až postupne vznikajú otvory rôznych tvarov a veľkostí. Jednou z najnavštevovanejších je Gotická brána, vďaka svojmu charakteristickému tvaru, pripomínajúcemu gotické klenby. Dosahuje 13 m a je najvyššou bránou v Súľovských skalách. Okrem nej môžeme vidieť Obrovskú alebo Panskú bránu a Šarkaniu dieru - jaskyňu známu nálezmi kostí jaskynného medveďa a neolitickej keramiky.
Gotická brána.
Súľovský hrad, ktorý leží vo výške 660 m.n.m., patrí k najneprístupnejším hradom na Považí. Prvá spomienka o ňom je v listine vydanej 4. júna 1470 a v ktorej uhorský kráľ Matej Korvín dovoľuje Eliášovi Súľovskému rozšíriť a posilniť malú pevnôstku múrmi, hradbami, vežami a priekopami na spôsob hradu. Použitý bol súľovský zlepenec a tiež travertín z okolia Hlbockého vodopádu. V 16. storočí mala o tento hrad záujem rodina Podmanických z Bystrického hradu, avšak uhorský kráľ Ferdinand I. Neuznal ich vlastnícke nároky a po vymretí rodu Súľovských daroval hrad aj s obcou Súľov kráľovskému radcovi Sebastiánovi Sirmiensisovi. Počas slávnostného odovzdávania hradu novému majiteľovi však v roku 1550 bol na protest hrad napadnutý poddanými Rafaela Podmanického a z dvoch strán bol vypálený. Zo zachovaného súpisu majetku z roku 1752 vyplýva, že hrad mal okrem obytných a reprezentačných miestností aj klenotnicu, sklad obilia a múky a na najvyššom mieste hradu aj svoju pozorovateľňu.
V roku 1763 bol hrad značne poškodený zemetrasením a od roku 1780 je opustený. Z pôvodnej stavby sa zachovalo len niekoľko nesúvislých múrov a do skaly tesaných základov.
Súľovský hrad a cesta k nemu.
V okolí Súľova je možné vidieť Kosteleckú a Manínsku tiesňavu, vystúpiť na najvyšší vrch Súľovskej vrchoviny Žibrid (867 m.n.m.), či prejsť popod do zeme zapichnutý skalný útvar Budzogáň. Krajina je krásne zvlnená, treba si len počkať na správny čas a byť na správnom mieste. Okrem toho je neďaleko možnosť návštevy kúpeľov v Rajeckých Tepliciach, či dedinky Čičmany, známej svojou ľudovou architektúrou.
Kostelecká tiesňava.
Manínska tiesňava.
Budzogáň.
Krajina v okolí Súľovských skál.
Pridaj komentár
