Žiarska dolina

Na začiatku Žiarskej doliny, niekoľko 100 metrov za dedinou Žiar, sa nachádza parkovisko, na ktorom zanecháte svojho tátoša - či už štvorkolesového alebo dvojkolesového. Celodenné parkovné Vás vyjde na 3 € za auto.

Pásmom lesa sa vydáte starou cestou na Žiarsku chatu, čo trvá približne 1 hodinu 45 minút. V dôsledku dvojnásobnej lavíny sa ešte stále neodporúča chodiť asfaltkou. Vystúpite tak do nadmorskej výšky 1.289 m n.m. Cestou sa vám naskytne pohľad, ktorý ste pravdepodobne videli len vo filme. Následky lavíny je vidno na každom kroku a dolinou sa tiahne pás zmiešaného snehu, blata a stromov. Žiarska chata totiž leží priamo v kotli, cez ktorý sa lavína prehnala a skončila približne na treťom kilometri.

Aj keď od jej spadnutia uplynuli už viac ako 3 mesiace, vrstva snehu sa stále neroztopila a na odstraňovaní jej ničivej sily sa bude ešte veľmi dlho pracovať.

Napriek spomínanej katastrofe je už chata vďaka jej chatárovi a nadšencom, ktorí prispeli finančne alebo svojou prácou opravená, takže sa tu môžete občerstviť a na chvíľku si vydýchnuť.

Kúsok vyššie vás smerovník bude navigovať buď na trasu Baníkov - Baníkovské sedlo alebo na náš smer, kam vedie zelená a modrá značka, čiže smer Žiarske sedlo.

Pripravte sa na trochu strmšie stúpanie, avšak odmenou vám budú pohľady na hrebeň Baranca s jeho nádherným zeleným úbočím, ako aj fauna a flóra Západných Tatier.

Zhruba po hodine cesty dosiahnete bod, kde sa zelená a modrá značka rozchádzajú a je na vás, či sa vydáte okruhom do Smutného sedla a odtiaľ na Plačlivô a ďalej, alebo si ako my zvolíte zelenú značku vedúcu do Žiarskeho sedla (cca 35 min).

Pásmom kosodreviny sa dostanete priamo pod končiare horských krásavcov, kde sa stačí na chvíľku v tichosti zastaviť a pozerať vôkol seba. Nájdete tu množstvo krásnych kvetov a ak budete mať šťastie ako ja, možno aj párik svišťov. Môj tip - noru majú niekde vpravo od plieska, ktoré sme si pomenovali ako Žiarske (na turistickej mape vyznačené nie je), neďaleko prasknutej skaly.

Od plieska do sedla vám zostáva už len výstup trvajúci zhruba 7 až 10 minút.

A ste v druhom cieli dnešnej túry, v nadmorskej výške 1.919 m n.m., v sedle, z ktorého máte nádherný výhľad na Roháčsky kotol a jeho masív.

Krátkym, avšak strmým traverzom prídete po žltej značke k ďalšiemu smerovníku vedúcemu buď na Ostrý Roháč a Volovec alebo cez náš vrchol - Plačlivô (2.125 m n.m.) - až do Smutného sedla po červenej značke. Nenechajte sa zmiasť krátkym časom do Smutného sedla (30 min.), turistický zákusok vás ešte len čaká. Po asi piatich minútach dosiahnete vrchol Plačlivého - v našom prípade sa naozaj oblaky takmer rozplakali -  a vy si môžete vychutnať pohľad do celej Žiarskej doliny a na jej konci cez Liptovskú kotlinu uvidíte hrebeň Nízkych Tatier.

Ako som sľúbila, zlatý klinec túry máte priamo pod sebou. Z Plačlivého vedie červená značka cez skalnaté výbežky. Upozorňujem, že tu som pre istotu foťák schovala a sústredila sa na každý krok a úchyt za pomoci mojej navigátorky Hanky, takže slabšie povahy, majte sa na pozore! Ťažký úsek netrvá dlho, ale tých niekoľko minút adrenalínu po toľkých kilometroch šľapania vás dokonale preberú a dobijú hladinou endorfínov (za predpokladu, že nohy a ruky budete klásť tam, kam treba).

Po úspešnom zostupe sa na ľavo od vás otvorí Smutná dolina a v nej sa zrkadliace krásne Roháčske plesá.

A máme tu záver - zostup do Smutného sedla (1.686 m n.m.), odkiaľ sa vydáme po modrej značke späť na Žiarsku chatu (cca 1 hodina).

Celková doba trvania túry z parkoviska na parkovisko bola zhruba 9 hodín aj s prestávkami na fotenie, obed a záverečné pivo a naše tempo nebolo prehnane rýchle.

Prajem Vám zdravé nohy a priaznivé počasie!