Obchodník s veľkým srdcom
Hlavné mesto Leh ležiace vo výške 3500 m. n. m bolo medzinárodným obchodným centrom medzi pakistanským Pandžábom a čínskym Xinjiangom.
Ladacký párik v tradičnom odeve.
Hranice Tibetu boli pre cudzincov zavreté, kdežto Ladakh uvítal každého, kto chcel prísť. Tými boli hlavne obchodníci z Kašmíru, Pandžábu, strednej Ázie a Tibetu. Mnohí sa usadili v Lehu a prispeli svojimi génmi k rastu populácie. Zapáčil sa im tolerantný budhizmus a začali ho praktizovať. Mesto tak dostalo kozmopolitný vzhľad, ktorý vidíme aj dnes v zmiešanej rasovej populácii.
Budhistický mních patriaci pod školu ,,žltých čiapok“.
Obedujeme v tibetskej reštaurácii, večeriame v Ladackej pri sviečke ale na výber máme aj čínsku či indickú. V úzkych obchodíkoch idú na dračku šále z kašmíru, strieborné šperky so vzácnymi kameňmi z Tibetu ako aj oblečenie z ladackej vlny. Chodník sa ráno premení na trhovisko. Vyobliekaní ladačania z okolitých dedín majú na zemi rozložený tovar.
Šperkárka vyrába ozdoby na počkanie.
Pouličná klenotníčka mi urobila jednoduchý náhrdelník s tyrkysom. Nosím ho dodnes.
Predávajú koreniny, zeleninu, čarovné bylinky alebo vyrábajú šperky na počkanie. Jazyk, akým sa tu rozpráva, je derivát tibetštiny, obohatený zmesou cudzích slov a to najmä perzštiny a urdčiny. Tibetský vzor vidieť aj v architektúre. Palác v Lehu je miniatúrnou kópiou palácu Potala v Lhase v skromnejšom vydaní.
V pozadí je palác v Lehu podobný palácu Potala v Lhase.
Po ulici prechádza usmiaty starší pánko. V jednej ruke mihá modlitebnými korálkami a druhou sa podopiera o palicu. Má oblečený dlhý bordový kabát goncha, čierne vysoké čižmy a na hlave má klobúk s vyhnutými ušnicami potiahnutý saténom s tibetským vzorom.
Ladacký muž v tradičnom odeve a typickými šperkmi.
Ladačanka v tradičnom odeve a typickými šperkmi.
Ladacký muž v tradičnom odeve a typickými šperkmi.
Pozdraví nás typickým ladackým ,,Džuléj“! Pristaví sa a veselo na nás rozpráva. Aj keď nerozumiem jeho slovám, mám pocit akoby som sa stretla so starým známym, ktorého som roky nevidela. Ak si máte z Ladakhu odniesť jedno slovo, malo by to byť práve zvučné ,,džuléj“. Okrem pozdravu znamená aj ďakujem, prosím a dovidenia.
Pôvabná Ladačanka v slávnostnom klobúku.
Ladacký muž v tradičnom odeve a typickými šperkmi.
Ladacký muž v tradičnom odeve, typickými šperkmi a špecifickým klobúkom.
Záujem turistov zo západu o Ladackú kultúru napomáha tomu, že sú domáci hrdí na svoje tradície a dodáva im to sebavedomie a entuziazmus. Práve začína národný festival v Choglamsare.
Ladacký muž v tradičnom odeve hrá do tanca.
Ľudia sú vyobliekaní v tradičných krojoch, ktoré ma prekvapujú svojou rozmanitosťou. Každá dedina či osadlosť má svoj špecifický odev, vďaka ktorému sa medzi sebou vedia identifikovať. Ženy tancujú a spievajú, kým muži si merajú sily v jednom z najpopulárnejších tunajších športov lukostreľbe.
Ekosystém v ohrození
Ladakh je jedno z najsuchších území na svete. Himalájsky masív vytvára dažďovú zábranu a nepúšťa oblaky indického monzúnu za svoju hranicu.
Pohľad na hlavné mesto Ladakhu Leh.
Hlavným zdrojom vody je teda sneh napadnutý v zime, pokrývajúci vrcholky kopcov do skorého leta. Ladačania sa nemodlia aby prišiel dážď, ale aby svietilo slniečko. Pálivé lúče totiž roztopia sneh a ľad a nasýtia tak pramienky vedúce do zavlažovacích systémov k poliam.
Poľnohospodári závisia na vode z topiacich sa ľadovcov.
Otvorené korýtka kresliace kontúry po okrajoch kopcov od prameňa riek častokrát vedú aj niekoľko kilometrov k usadlosti. Avšak na začiatku 21. storočia je v Ladakhu oveľa viac zrážok ako o storočie dozadu. Je to vážny problém, keďže domy na dedinách sú postavené výlučne z blatových tehál. Ich štruktúra zabraňuje chladu avšak nie dažďu. To, že sa ľadovce zmenšujú, je ďalším alarmom ohrozujúcim poľnohospodárstvo v krajine.
Ladakh je jedno z najsuchších území na svete.
V auguste v roku 2010 sa nad Lehom pretrhli mračná a priniesli hromy a blesky, aké ani tí najstarší obyvatelia ešte nevideli. Záplavy pripravili o život skoro 200 ľudí, zapríčinili kolaps viac ako tisíc domov, a porušili dôležitý zavlažovací systém. Podľa starších obyvateľov to bol trest udelený prírodou za znečisťovanie a odpad produkovaný človekom.
Ladačania na zmenu klímy odpovedali v novembri minulého roka zápisom do Guinessovej knihy rekordov, keď 9814 dobrovoľníkov za hodinu vysadilo 99103 ladackých vŕb.