:-) a možno niekde k vode, pod cestu...pri kuchyňu...Zlatej Kotvy :-) Voľakedy dávno dávno tam babka po večeroch umývala riady v kuchyni a dedko predával lístky...cez deň na tú veľkú loď čo premávala od Kotvy až skoro po Považskú a po večeroch zase vstupenky do baru kotvového...každý deň tam hrala kapelka...a chodili domov obaja dosť neskoro...no paráda :-) Tak cca do 1980...som tam ,, trávil,, od mala celé prázdniny všetky, kým nezačali stavať hotel ..pamätám si ešte hlbokánsku jamu čo vykopali na jeho základy... a potom sa museli odsťahovať :(....bolo tam fakt perfektne, dokonca aj môj brácho je tam v Púchove narodený- naši to domov do Nitry už asi nestihli :-)...a tie tri kopčeky vedľa seba - hore nad Nimnicou ...Holíše sme ich volali....tak na tom strednom som bol nespočetne veľa krát, je od tade super výhľad dokolečka, aj na celú priehradu ako sa stáča okolo hory...sa tam už pekných pár rokov strojím znova kuknúť...len leto vždy nejako rýchlo kamsi uletí...takže vlastne aj ja...ako malý som tam – v Kúpeľoch bol stále :-)
P.s. Hentie rúrky na fotke ( 3 pod sebou ) čo tam spájajú betónové múriky v ,,zábradlí,,...vyzerjú tak , že ich nikto od 1977 asi ani nenatieral...vtedy bola v PX a v ČSSR po prvý krát svetová motocyklová súťaž šesťdňová...a celé kúpele museli byť vymaľované, a tiptop - nech vidia západniari kapitalistickí ako je u nás pekne :-)...dedo chodil domov celý od farby zababraný...väčšinou od žltej ak si dobre pamätám :-)) a jazdci- motorkári chodievali po večeroch aj do Kotvy...babka nosila všelijaké nálepky...mal som ich plný kufer :)
A ozaj a to aj pre pani autorku som zabudol...v tých časoch by táto fotka nemohla ani vzniknúť...tam pri priehrade( priehradnom múre) bolo kopec značiek – prečiarknutý foťák...+ Prísny zákaz fotografovať...a dávali nato dosť veľký pozor...fakt

veru poznam ho dobre :) ako mala som tam bola stale, teraz uz pomenej.. zeby az taky huncut bol z neho? :) aaa mozno isiel od Nosic kamsi do kupelov.. na veceru s nejakou svojou macaciou znamostou;)) na zalety

Tam úplne na konci vľavo je taký roh priehrady ( kukol som Ti do profilu...takže to miesto Ti je pravdepodobne aj dôverne známe a ho poznáš :)...a tam boli labute , sa tam len tak plahočili, člnkovali...a pani autorka im hodila nejaké ždíbky – už neviem či chlebíka...ale ten sme predsa nemali...tuším dáky keksík to bol ...a vždy keď jedna z labutí ten kúsok zobrala z hladiny do zobáka...tak zakývala radostne hore dole, hore dole – tak akože zo strany na stranu chvostom...fakt ako taký psík :) No ja mám pocit...že ten cicúšik malinký si tie labute tam bol obzerať...tak mlsne .... a teraz sa vracia domov..zaiste mu už hlad v brušku čvrliká..a sa rýchlo ide spýtať maminy...že či sa mu okrem zaťahovacích pazúrikov... nevyvinú náhodou kým úplne vyrastie a dospeje...aj plávacie blany medzi prstami ;)

sa cely den isto hral a ide neskoro domov :)

Taká príjemná atosféra sála z tejto fotky.

Sú to akoby také... také...neviditeľné vibrácie...také vzdialené premostenia, vzájomné väzby či čo...niečo také...ako keď tam vzadu – na konci priehradného múra popod betónovo-kamenný múr čo ,,podopiera,, horu....prechádza vlak ... keď je možno aj kilometer vzdialený krížom cez vodu, krížom cez priehradu...a pomaly sa blíži...aj keď ich nieje vidno..tie vzájomné premostenia a dotyky rôznych materiálov - sú tam...stačí položiť dlaň na vrch toho betónového zábradlia o ktorý sa postavy na fotečke opierajú, privrieť oči a sa sústrediť...a človek cíti vibrácie prichádzajúceho vlaku , až tak...že normálne môžeš rátať spoje na koľajniciach, tak pravidelne...ako taký vzdialený a postupne silnejúci tlkot srdca, no ...však Ty to už aj zaiste vieš, rátať koľajnice na diaľku ;)

Pre mňa osobne má tento moment...neopísateľnú atmosféru, priznám sa...že si jej čaro dlho budem nosiť vo svojom vnútri a slnko prichádzajúce zprava... čo všetko svojimi lúčmi v detailoch práve ,, líže,, a hľadí.... na svojej tvári. Taký ..taký.. akože ,,tok času,, . Ako tam pomaly zachádza za úbočie hory...a vytvára vpredu na konci priehrady...v hĺbke fotky ...už taký veľký tieň, takú hranicu ...svetla a tmy...chvílenka, pár pomalých prechádzkových krokov, naozaj len pár minút smerom tam...obzrieť sa a tá svetelná hranica čo priehradný múr delí sa posúva neuveriteľne rýchlo sem - dopredu... a tam akoby na fakt malú chvíľu zastane...vľavo , medzi rúrkami...tie jemné pavučinky spomienok – zachytia a zastavia na chvíľu čas...
Dedko tam bol majster v štrkárni čo triedila a pripravovala materiál na výrobu betónu...vtedy keď priehradu stavali a aj tam nakoniec zostal bývať...jeho posledná práca na priehrade bola: také úzke schodky čo vedú z hlavnej cesty dole na priehradný múr, také dve ,, polia ,, schodkov rozdelené malou rovinkou...keď som sa ako chalanisko malý od Váhu vracal hore, vždy som ich rátal a skákal hore na jednej nohe...od kedy si pamätám a roky rokúce vyplňujem nejaký tiket vždy tam ako prvé dám číslo 33, neviem sám prečo...nikdy som sa nad tým nezamýšľal, nedumal...vždy šup - toto číslo ako prvé muselo byť zaškrtnuté, moje šťastné číslo...ako som tam nedávno bol tak som schodíky musel znova zrátať, v tom spodnom poli ich je presne 33....bolo to naozaj šťastné detstvo...
P.s. Odhliadnuc od mojich osobných pocitov a spomienok na toto miesto...veľmi vydarená fotka, páči sa mi...svetelne, atmosférou, momentom , kompozične...možno by som skúsil retušnúť taký malý detailík...lampu - stĺpik v pozadí čo ,,vyrastá,, z ocina a bábätka, ale nevadí mi

;))

hmmm... :o)

Tak Ti veľmi pekne ďakujem , že si dala ten link sem... Tvoja vľavo a moja vpravo - myslím, že im to spolu veľmi pekne svedčí...a keď sa náhodou hmla nezdvihne a chlad noci neodíde...sklonia svoje hlávky bližšie k sebe...zohrejú sa, neviditeľným počítačovým vláknom spätí...už navždy spolu...
No.. pokiaľ sa stránka ,,nezbortí,, :-)...alebo jeden z nás nevymaže niekedy
v budúcnosti tú svoju...ja tak určite neurobím ;-)
P.s. Ty ju už poznáš...tak pre ostatných:

https://www.youtube.com/watch?v=iERil2Tz1Mg

super

no 83KB keď limit je 450kb na fotku mi príde ako dosť nevyužitý - preto tá otrasná TK. a s otrením hodne pribrzdi

IMHO je lepšie mať fotku mierne neostrú ako preostrenú. Čo sa týka kompresie - koľko kb mal súbor, keď si ho vkladala na ephoto?

je to preostrené a asi si použila príliš veľkú jpeg kompresiu

nebol to môj zámer sa Ťa dotknúť, dokonca ani nevyžadujem od fotky, aby bola ostrá. sry, že som sa vyjadril, zjavne Ti názory druhých ľudí vadia, len potom nechápem, načo to dávaš na verejný server

škoda tej TK, náhľad zaujal ale po rozkliku bleeee

perfektná

pekne

krásne!

:o)