Patríte do nejakej fotografickej skupiny? Boli ste už na nejakom plenéri alebo workshope? Ak nie a chceli by ste vedieť čo sa na takýchto podujatiach deje, aké sú ich výhody a nevýhody tak čítajte ďalej. V nasledujúcom článku si to všetko podrobnejšie priblížime.
Rastieme vďaka kritike a diskusii
Fotografické skupiny sa dajú jednoducho označiť za zoskupenia fotografov s rovnakými záujmami, rovnakým štýlom fotenia, vyznávačov určitého žánru fotografie alebo aspoň blízkym miestom pôsobenia. Či už ide o fotografov, ktorí stále vyznávajú analógovú fotografiu, wild-life fotografov, alebo napríklad obyvateľov Bratislavy, ktorí bez fotografie nemôžu žiť.
Môže sa samozrejme jednať o čisto imaginárne internetové zoskupenia, alebo o fotokluby s vlastnou prenajatou miestnosťou, pravidelnými stretnutiami členov, ich diskusie, kritika, nápady a spolupráca pri ich realizácii.
Hlavnou výhodou takýchto skupín je to, že ich členovia sa navzájom ženú vpred. Vďaka rôznorodosti názorov, iného umeleckého cítenia a rôznej úrovni fotografického „skillu“ si po kritike vašich fotografií môžete uvedomiť viacero vecí, ktoré vám môžu pomôcť v ďalšej tvorbe. Nemôžete sa totiž spoliehať na to, že všetko čo nafotíte bude dokonalé a bude sa to ostatným členom páčiť. V tejto chvíli môže niekto namietať, že predsa existujú fotografické portály, verejné internetové galérie alebo dokonca aj Facebook, kde každý môže vyjadriť svoj názor a teda takéto skupiny sú zbytočné. Opak je však pravdou a vždy je lepší osobný prístup, keď vám človek svojimi slovami povie, čo si myslí. V tomto internet môže často skresľovať, nemusíte kritiku pochopiť správne a hlavne to šetrí čas váš a čas kritika, ktorý by sa inak upísal k smrti.
Ďalšou devízou takýchto spolkov a toho, že ich členovia majú väčšinou relatívne spoločný pohľad na vec a že sa navzájom poznajú je jednoduchšie dohadovanie spoločných fotení, výletov a ochota navzájom si pomáhať pri náročnejších realizáciách, ktoré človek nezvládne sám.
Vždy ste si chceli vyskúšať jeden objektív no nikde v okolí ho nemajú vystavený na predajni a žiadny váš známy ho nevlastní – možno ale nejaký člen fotoklubu áno. Požičiavanie a skúšanie rôznej fototechniky medzi členmi skupín nie je ničím zvláštnym a tak si často môžete navzájom pomáhať a rozširovať si skúsenosti aj týmto smerom.
Nekopírujte sa navzájom...
Nájdu sa tu bohužiaľ ale aj úskalia. Od zakladateľa alebo vedúceho člena skupiny sa často môže odvíjať veľa vecí. Napríklad štýl fotografovania jej členov. Treba si dávať pozor na to, aby ste nespadli do šedého priemeru skupiny a nefotili všetci to isté a tým istým spôsobom, len preto, že vedúce osobnosti to tak fotia. Treba mať aj vlastný štýl a vlastný zdravý rozum. Plus ak patríte iba do jednej záujmovo vymedzenej skupiny, je ťažké rásť aj v iných fotografických disciplínach bez toho, aby ste venovali svoj čas aj ďalším skupinám. Ďalším rizikom sú samotní členovia. Vždy sa totiž v skupine môže nájsť nejaký diverzant alebo neprajník, ktorý nepracuje pre dobro skupiny a jej členov, ale iba ju využíva pre svoj osobný prospech.
Pozor, nech sa nenecháte v skupine uniesť a nedopadnete takto. Autor: Miro Kolesár
Pripojte sa!
Pokiaľ ešte do žiadnej skupiny nepatríte, skúste sa opýtať fotografov vo svojom meste, či u vás niečo také existuje a skúste sa zapojiť. Ak patríte medzi ostýchavejších, tak vám môže pomôcť napríklad sekcia skupiny tu na portáli ePhoto, ktorú nájdete na adrese http://www.ephoto.sk/komunita/skupiny/.
Výlety a plenéry
Myslím, že to, na čo sú dobré rôzne fotografické výlety nie je potrebné vysvetľovať. Občasná zmena prostredia môže iba pomôcť vaším nápadom a vašej tvorbe. Alebo tematické výlety napríklad za účelom nafotografovania špecifickej fauny a flóry, ktorá sa vo vašom okolí bežne nevyskytuje. Ak to aj nepatrí medzi vaše koníčky, tak na relaxáciu a rozšírenie si obzorov je to ideálne.
V nadpise tohto odstavca je spomenuté pomerne málo známe slovo - plenér. Pre ľudí, ktorí sa s týmto pojmom ešte nestretli sa ho pokúsim teda najprv vysvetliť. Zväčša sa plenéry organizujú pod záštitou škôl a ich umelecky ladených tried, nič však nebráni v tom spraviť si niečo také súkromne. V holej podstate ide o mierne natiahnutý výlet niekam do hôr, na chatu alebo proste mimo civilizáciu na jeden až dva týždne. Zíde sa tam skupina výtvarníkov alebo fotografov, na každý deň sa určí nejaká téma, ktorá sa bude maľovať alebo fotiť, vytvoria sa menšie skupinky alebo samostatné jednotky a ide sa na vec. Večer potom nasleduje prezentácia vytvorených prác a diskusia k nim. Nezáleží na tom, akí skúsení v danom smere ste. Je to určené ako pre nováčikov, tak pre expertov. Nováčikovia sa toho môžu veľmi veľa naučiť, experti si zasa oddýchnu alebo konečne majú čas nafotiť aj niečo iné ako každodenne fotia. Samozrejme nechýba voľný program a spoločné aktivity ako grilovanie, frisbee alebo posedenia pri pive a pri káve. Pre niekoho, ako napríklad posledné dva roky pre mňa to môže slúžiť aj ako dovolenka a občas tak potrebné vypadnutie z civilizácie, spoznanie nových ľudí a vyskúšanie si fotografických žánrov, na ktoré by som inak ani nepomyslel.
Krásny popis, čo to plenér je a čo to obnáša si môžete prečítať tu - http://www.zspetriny.cz/content/co-je-plener. Skúste budúci rok dovolenku pri mori s rodinou, ktorú vidíte každý deň, vymeniť za šialený výlet s neznámymi ľuďmi na hory a užite si svoj koníček dosýta. Môžem to jedine odporučiť. Na svojom prvom plenéri som sa stále iba zoznamoval s vlastnou výbavou, skúšal rôzne žánre a zisťoval, čo ma bude baviť fotiť. Zároveň som spoznal výborných ľudí, ktorí sa vďaka spoločným záujmom stali mojimi priateľmi a keď je to potrebné, tak aj ochotnými pomocníkmi. Pri druhej „rotácii“ som pre zmenu patril medzi tých najskúsenejších a bol som to ja, ktorý pomáhal a radil menej skúseným. Zároveň som už vďaka skúsenostiam z minulého roka vedel, čo sa bude zhruba fotografovať a tak som sa mohol venovať skôr voľnej tvorbe, ktorá má tiež nezastupiteľné miesto na neskoršej výstave prác v galérii.
Skupinový portrét účastníkov Výtvarného plenéru Ateliéru Grafického Designu a Multimédií na Fakulte Informatiky Masarykovej Univerzity, ktorý sa odohral v roku 2011 v Telči.
Workshopy
Workshop je vlastne formou vzdelávacej aktivity, ktorá je časovo obmedzená zväčša na jeden až dva dni a má nejakú vedúcu osobnosť – lektora. Lektor je spravidla expertom v danom obore alebo fotografickom žánri, ktorého sa workshop týka a je za svoje prednášky platený. Mal by byť schopný pripraviť program tak, aby sa čo najviac zapájali jednotliví jeho účastníci a aby si na základe svojich skúseností dokázali z neho odniesť to, čo budú môcť využiť neskôr pri svojej práci alebo tvorbe. Prosté vysvetlenie a ukázanie štýlom „aha takto to robím ja, tak to tak robte aj vy“ nie je práve vhodnou cestou ako ľudí niečo naučiť. Preto treba dávať pozor aj na to, kto daný workshop vedie. Pokiaľ má lektor povesť nepríjemného človeka, ktorý to robí iba pre peniaze, tak by som na vašom mieste radšej ušetril a počkal si na lektora, ktorý je známy svojím príjemným vystupovaním a ľudským prístupom. Ak aj nie je taký expert ako prvý spomínaný – môže vám workshop s ním dať omnoho viac.
Zvládnite najskôr základy
Pozor ale na jednu vec. Workshopy nezvyknú byť určené pre nováčikov – spravidla sa tu nebudú vysvetľovať úplné základy, ale predpokladá sa, že ľudia, ktorí sa zúčastnia a platia už o danej problematike niečo vedia. Preto ak ste si práve kúpili prvý fotoaparát a ešte ani neviete kde sa zapína, tak určite nebežte na workshop o wild-life fotografii – veľa vám to nedá. Vyberte si skôr workshop s témou začíname fotografovať so zrkadlovkou, pravidlá správnej expozície, kompozície a podobne.
Ak ste sa ešte žiadneho nezúčastnili a chceli by ste, stačí sledovať ePhoto, kde sa z času na čas informácia o pripravovanom workshope objaví, prípadne existuje veľké množstvo fotoškôl, ktoré takéto niečo pravidelne organizujú.
Pridaj komentár
