Môj pohľad na veľkosť snímača

To je však len jeden z prvkov techniky. Pri fotení nie je až tak dôležitý, ako by sa zdalo. Nebudem tu vyvracať, že väčší snímač má lepší dynamický rozsah, menší šum, atď. Ani, že u väčšieho snímača sa dá kreatívnejšie pracovať s malou hĺbkou ostrosti. Kto by niečo také tvrdil, toho tvrdenie by vyvrátili laboratórne testy. Ak by sme sa riadili len potenciálom snímača, mali by sme všetci fotiť na stredný formát. Samozrejme pre väčšinu je cenovo nedostupný. Menšie snímače tu však nie sú len kvôli cene. Fotoaparát a na ňom vystavaný systém nie je len o snímači. Fotografi majú rôzne požiadavky. Jednému vyhovuje to, inému ono. Ak by sme nemuseli riešiť peniaze a mohli si vyskúšať všetko, možno by to neskončilo víťazstvom plného a stredného formátu. To, že máme fotoaparáty s rôzne veľkými snímačmi, je dobré. Fotografi majú väčší výber. Nemali by sme zavrhovať menšie snímač len preto, že v niektorých parametroch nemôžu konkurovať tým väčším.

Veľkosť snímača dnes zohráva len malú úlohu pri tvorbe ceny fotoaparátu. Máme tu plný formát za necelých 700,-€ i 1" ultrazoomy v cene cez 1.700,-€. Dnes na cenu vplývajú viac ostatné technológie použité pri výrobe fotoaparátu, napr. procesory, pamäte, kvalita displeju a hľadáčika, celkové spracovanie a použité materiály. Samozrejme stále platí, že výrobcovia využívajú psychologický aspekt pri určovaní cien. Veď sa ním tak radi necháme unášať, väčší snímač je predsa zaručene lepší a tak fotoaparát s väčším snímačom musí byť logicky drahší.

Sony A7 je plnoformátová bezzrkadlovka, ktorá sa dopredáva v cene okolo 700€ za telo, s objektívom 28-70 mm je zhruba o 150€ drahšia.

Sony Cybershot RX10 IV je ultrazoom s 1" snímačom, oficiálna predajná cena je 1.799€. Možno vás prekvapí, ale ak by som si mal vybrať medzi Sony A7 s mizerným objektívom 28-70 a týmto ultrazoomom, vybral by som si  RX10 IV. Radšej rýchlu, perfektne vybavenú bezzrkadlovku s 1" snímačom a výborným objektívom, ako zastaralú, pomalú F bezzrkadlovku, ktorej objektív nevie využiť potenciál snímača.

Úžitkovú hodnotu fotoaparátu tvorí veľa prvkov, snímač je len jedným z nich. Obzvlášť dôležité sú objektívy. Ak máte systémový fotoaparát, musíte posudzovať komplexne celý systém. Sebe lepší snímač v zlom fotoaparáte je ako špičkový motor v mizernom aute.

Panuje názor, že väčší snímač je lepší. Vo väčšine prípadov platí, že je to pravda v určitých parametroch. I rovnako veľké snímače sa od seba môžu dosť líšiť. Často sa zabúda, že každá veľkosť snímača má svoje výhody aj nevýhody. Mať vo fotoaparáte najväčší a “najlepší” snímač nie je len výhodou. Naviac, nedostatky menších snímačov sa dajú do určitej miery kompenzovať.

1" snímače

1" snímač je na použitie v systémových fotoaparátoch skutočne už malý. Videli sme to na systéme Nikon 1. Naplno sa ale osvedčil v pokročilých kompaktoch a ultrazoomoch. 1" snímač v kompakte zaručuje obrazovú kvalitu, ktorá uspokojí aj náročnejšieho fotografa. Preto kompakt s 1" snímačom často slúži ako obrazový zápisník pre majiteľa zrkadlovky alebo bezzrkadlovky. Väčšia hĺbka ostrosti je u kompaktu výhodou. 1" snímač umožňuje navrhnúť dostatočne malý fotoaparát so zaujímavým rozsahom objektívu s prijateľnou svetelnosťou.

1" snímač sa ukázal ako ideálny do malých kompaktov pre náročnejších užívateľov.

Ani neviem, kde sa 1" snímač vzal, ale v kategórii kompaktov spôsobil revolúciu. Je ideálny do prístrojov s transfokátorom. Dúfam, že tu ešte dlho ostane. Jeho použitie v ultrazoomoch už tak dobre nevidím. Fotia kvalitne, ale je to kompromis oproti systémovým fotoaparátom, na ktorý sa ultrazoomy vlastne hrajú.

Micro 4/3 snímače

Myslím si, že 4/3 snímač je to najmenšie, čo je vhodné pre systémový fotoaparát. Poskytuje slušný obrazový potenciál, ktorý nedosahuje potenciál FF snímača a ani najlepších APS-C snímačov, ale fotografom poskytuje už dobrý štandard. Veľkostný hendikep je tu kompenzovaný špičkovou obrazovou stabilizáciou a výbornými objektívmi. Právom je Micro 4/3 systém vyzdvihovaný pre jeho kompaktnosť. Niekto bude namietať, že niektoré fotoaparáty i objektívy sú pomerne veľké. Stačí ich ale porovnať s FF ekvivalentom a hneď uvidíte, že wildlifer odľahčí výbavu o pekných pár kilogramov.

Olympus M.Zuiko 300/4 IS PRO nie je malý objektív. Ak ho ale porovnáme s FF ekvivalentným 600 mm objektívom, Olympus vyhrá na celej čiare, čo sa týka rozmerov a hmotnosti.

Menší snímač má menší potenciál pre fotenie za zlých svetelných podmienok, v niektorých situáciách to kompenzuje stabilizácia obrazu, ktoré je tu bezkonkurenčná. Je tu aj menší potenciál pre prácu s malou hĺbkou ostrosti. Pre fotenie za zlých svetelných podmienok a fotky, s čo najkrajším bokehom, sú vhodnejšie fotoaparáty s väčším snímačom. Amatéri si však musia uvedomiť, že ak si k fotoaparátu nekúpia správne objektívy, tak potenciál snímača nevyužijú.

Pekný bokeh nie je problémom ani u Micro 4/3 fotoaparátov, potrebujete ale svetelnejšie objektívy.

Olympus OM-D E-M5 Mark III, v malom tele sa nachádza funkčná výbava, za ktorú by sa nehanbila ani profesionálna zrkadlovka.

Veľkou výhodou je dvojnásobná hĺbka ostrosti v porovnaní s FF. Tam, kde s FF fotoaparátom musíte pricloniť na f/16, u Micro 4/3 stačí f/8. Ak k tomu pripočítate špičkovú stabilizáciu u Micro 4/3 systému, potrebujte menej často používať statív a nepotrebujete ani toľko dvíhať citlivosť ISO. Micro 4/3 systém je najmenej náročný na fotografa, odpustí najviac chýb. To využije amatér. Náročný fotograf ocení dostatočný obrazový potenciál v ľahkej a menšej technike.

Aj keď v mnohých Micro 4/3 fotoaparátoch nájdete funkciu Multishot, treba priznať, že ak potrebujete veľmi vysoké rozlíšenie, tento systém ho natívne nevie poskytnúť. APS-C je dne s na 33 MPx, FF na 60 Mpx a dostupnejší stredný formát na 100 Mpx. Micro 4/3 snímače dnes poskytujú najviac 21 Mpx, čo je súčasný štandard.

Micro 4/3 systém asi nikdy nebude mať ten obrovský obrazový potenciál FF a stredného formátu. A ani to nie je nutné. Ponúka kvalitný štandard a jeho prednosti sú v niečom inom. Určite je to perfektný vstupný systém pre začiatočníkov.  Z menších rozmerov a nižšej hmotnosti veľmi ťažia cestovatelia a wildliferi. Micro 4/3 fotoaparáty sú však vysoko univerzálne pre bežných amatérov, aj tých pokročilejších, či dokonca poloprofesionálov. Bola by škoda, keby z finančných dôvodov tento systém vymrel. Asi by sa po čase opäť objavil niekto, kto by ocenil výhody menšieho snímača.

APS-C snímače

APS-C snímač vzišiel z núdze. V začiatkoch digitalizácie bol plnoformátový snímač príliš drahý. Preto bol navrhnutý menší snímač, ktorý zužitkoval veci navrhnuté pre APS filmové fotoaparáty. Počas rokov sa stal vstupným formátom pre väčšinu fotografov. Aj ja som začínal u zrkadlovky s APS-C. Potajme som samozrejme pokukoval po FF, ktorý som si nemohol dovoliť.

U APS-C už vieme získať malú hĺbku ostrosti, pri použití svetelných objektívov. Bývajú to ale plnoformátové objektívy. Ak si kúpite drahý F1,4 objektív, hĺbka ostrosti bude zodpovedať clone f/2,1. Tým sa hodnota objektívu, z hľadiska bokehu, stráca. V tomto prípade je lepšie investovať do FF fotoaparátu.

Asi najlepšia APS-C zrkadlovka vôbec, Nikon D500. Maximálne využíva prednosť cropu pre fotenie športu a wildlife.

Nikon Z50 je pekná APS-C bezzrkadlovka. Stále si však kladiem otázku, či by nebolo lepšie miesto neho ponúknuť lacnú FF bezzrkadlovku.

APS-C formát mal pri digitalizácii obrovský význam, ktorý sa však stráca s tým, ako FF fotoaparáty zlacňujú. Crop 1,5x (1,6x u Canonu) je samozrejme niekedy výhodou, napr. vo wildlife fotografii. S príchodom FF snímačov s vysokým rozlíšením sa aj táto výhoda vytráca, pretože je u nich možné fotografovať v crop režime. APS-C fotoaparáty, ak potrebujete crop, sú ale cenovo dostupnejšie.

Osobne si myslím, že APS-C snímač postupne ustúpi z dominantnej pozície kvôli tomu, že je kompromisný. Fotoaparáty nie sú oveľa menšie a ľahšie ako FF a veľa objektívov k nim je navrhnutých pre FF. Pre výrobcov ako Canon a Nikon bude v budúcnosti zbytočne náročné udržiavať dva systémy, keď veľkosť snímača už nebude rozhodovať o cene. Inak je na tom Fujifilm. Táto značka si APS-C vybrala pre svoj hlavný systém. Všetky objektívy sú navrhnuté pre túto veľkosť snímača. Budúcnosť ukáže, či to bolo správne rozhodnutie. Ale ak Fujifilm pôjde aj ďalej svojou vlastnou cestou, tak odlišnou od konkurencie, má šancu na úspech.

Fujifilm ide svojou cestou a ako jediný má všetky objektívy navrhnuté pre APS-C formát.

APS-C má naďalej potenciál v kompaktných fotoaparátoch s prime objektívom. Takéto fotoaparáty obrazovo konkurujú zrkadlovkám i bezzrkadlovkám. Škoda, že ich nie je na trhu viac.

Ricoh GR III, populárny kompakt s APS-C snímačom.

APS-C vznikol z núdze, na dlhé roky sa však stal synonymom pre veľmi univerzálny systém, vhodný od začiatočníka po poloprofesionála. Dnes už ale prináša len málo výhod oproti FF, ktorý sa stal cenovo dostupnejší. Možno je to aj akousi rozpoltenosťou v podobe používania objektívov dvoch formátov. Dnes ma na tomto systéme láka už len crop, využiteľný pri fotení wildlife. Ja osobne by som si dnes vyberal medzi M43 a FF. V mojom prípade by asi zvíťazil FF, ak by som mohol používať len jeden systém, po M43 by som ale určite stále poškuľoval. Chvála bohu v tejto situácii nie som a môžem využívať obidva systémy. Ak by to musel byť APS-C systém, tak Fujifilm, pretože je bez kompromisov.

Plný formát

Plný formát je preceňovaný. Zároveň ale treba priznať, že je to cenovo najdostupnejší snímač s potencionálne vysokou obrazovou kvalitou. Rebríčky porovnaní snímačov vedú práve FF fotoaparáty, ako napr. Panasonic Lumix S1R alebo Nikon D850. Obrazový potenciál týchto fotoaparátov je nepopierateľný a navyše sú to jedny z najlepších fotoaparátov všetkých čias. O tom sa nemienim hádať. Ak sa pozrieme do minulosti, 35 mm film s rovnakou veľkosťou políčka zďaleka nebol považovaný za to najlepšie. Výhodou 35 mm filmu a na ňom postavených fotoaparátoch/systémoch bola vždy univerzálnosť a relatívna kompaktnosť.

U digitálnych fotoaparátov sa plnoformátový snímač ukázal ako najväčší, na ktorom sa dá postaviť relatívne cenovo dostupný systém. V začiatkoch digitalizácie bol obrovský rozdiel medzi kompaktom s malým CCD snímačom a zrkadlovkou s niekoľkonásobne väčším CMOS snímačom. Naviac FF nadväzoval na zaužívaný štandard 35 mm. Vyzeralo to, že menšie snímače sú tu dočasne, kým FF nebude cenovo dostupný. Neskôr sa ukázalo, že rôzna veľkosť snímačov je pre užívateľov výhodou. I teraz, keď cena FF fotoaparátov klesla, niekomu viac vyhovejú prístroje s menším snímačom.

Plnoformátové fotoaparáty boli donedávna doménou profesionálnych fotografov a veľmi pokročilých amatérov. Im je určená aj skvele vybavená bezzrkadlovka Panasonic Lumix S1R.

Na opačnom spektre začínajú pribúdať cenovo dostupnejšie FF fotoaparáty pre mierne pokročilých amatérov, ako tento Canon EOS RP.

Práve Canon EOS RP je dôkazom, že veľký snímač nezaručuje najlepšie parametre. Dynamický rozsah má horší, ako fotoaparáty s oveľa menším 4/3 snímačom. Väčšia plocha sa priaznivo prejavuje na citlivosti, produkuje menej šumu pri vyšších citlivostiach. Čo bežný amatér využije viac, dynamický rozsah, alebo menší šum pri vysokom ISO?

Plnoformátové snímače majú štandardne veľký obrazový potenciál i keď sú tu výnimky potvrdzujúce pravidlo. Potencionálne sú aj najvhodnejšie pre prácu s veľmi malou hĺbkou ostrosti. Keď chcete fotografovať za zlých svetelných podmienok, tiež je to asi najlepšia voľba. Plný formát je preto profesionálnym štandardom. Dnes je dostupný aj pre amatérov. Tí často vidia len jeho pozitíva. Nevšímajú si, že FF vyžaduje špičkové objektívy, aby sa skutočne využil jeho potenciál. Systém je väčší a ťažší, náročnejší na znalosti užívateľa. Vyžaduje aj poctivý prístup k fotografovaniu. Užívateľovi nič neodpustí. Nie je to systém pre začiatočníka, ktorý si ho môže dovoliť. Na druhú stranu začiatočník a priemerný amatér často nevyužíva potenciál ani fotoaparátov s menším snímačom, neinvestuje do kvalitných objektívov a ani nepracuje precízne. Je tak vlastne jedno, s akou zostavou produkuje priemerné alebo podpriemerné fotografie. S menším snímačom ale bude mať o niečo menej odpadu.

Plnoformátové fotoaparáty sú najuniverzálnejšie a poskytujú potencionálne najlepší cenovo dostupný obrazový výstup. Je to systém pre pokročilých amatérov, poloprofesionálov a profesionálov. Sú ale žánre a situácie, kedy je praktickejší systém postavený na menšom snímači.

Stredný formát

Ešte donedávna bol stredný formát vyhradený len profesionálom, berúcim za zákazky tisíce Eur. Zmena nastala so vstupom Fujifilmu do tejto kategórie fotoaparátov. Nielen že predstavili cenovo oveľa dostupnejší systém, ale naviac bezzrkadlový. Pridal sa aj Haselblad. Obidve značky predstavili moderné fotoaparáty, s ktorými sa dá pracovať prakticky rovnako, ako s DSLR alebo CSC s menším snímačom. Stále to nie sú lacné fotoaparáty a objektívy, ale už nestoja ako Mercedes radu E. Najlacnejší fotoaparát kúpite za 5.000€ a to sa dostávame do kategórie profesionálnych FF DSLR.

Kedysi mali stredoformátové snímače oveľa väčšie rozlíšenie ako FF alebo APS-C. Dnes FF snímače prekonávajú rozlíšenie 60 Mpx a v režime Multishot idú ďaleko cez 100 Mpx. Rozdiely sa stierajú. Obrazový potenciál stredoformátových snímačov je o niečo lepší ako plnoformátových. Fotoaparáty ale nie sú tak univerzálne využiteľné. Sú väčšia a ťažšie. Nie je k nim ani toľko objektívov. Potencionálne ani neposkytnú tak malú hĺbku ostrosti, aká je možná u FF fotoaparátov. Stredoformátové objektívy sú menej svetelné. Aké využitie majú potom cenovo dostupnejšie stredoformáty? Obrazová kvalita je prvotriedna. U Fujifilm GFX 100 je to aj vysoké rozlíšenie 100 Mpx, ktoré môže osloviť fotografa, napríklad krajinkára, ktorý pravidelne tlačí veľkoformátové fotografie. Ani pri portrétnej fotografii nutne nepotrebujete veľmi malú hĺbku ostrosti, typicky v ateliéri. Typický stredoformátový look však u týchto fotoaparátoch nehľadajte, to by museli mať ešte väčšie rozmery. Ak by som nebol redaktorom, ale začal seriózne fotografovať s cieľom publikovať a vystavovať, mal by som veľkú dilemu, či FF alebo stredný formát. FF je univerzálnejší a viem s ním nafotiť aj žánre, ktoré stredný formát nezvláda. Ale tá obrazová kvalita…

Obrazová kvalita bez kompromisu. Poctivých 100 Mpx na veľkej ploche. Na stredoformátový fotoaparát je Fujifilm GFX 100 vlastne lacný, ale 10 000€ za telo nie je málo.

Stredný formát je dnes oveľa dostupnejší. Ani keby ceny ešte výraznejšie klesli, nedokázal by konkurovať univerzálnosti a pohotovosti plného formátu. Už minulosť dokázala, že najuniverzálnejší systém sa dá postaviť na 35 mm filme a následne na snímači veľkosti kinofilmového políčka. Aj tak je ale stredný formát oveľa univerzálnejší ako v minulosti. Keby som bol profesionál, tak v určitých žánroch by som mu dal prednosť.

Záver

Vyskúšal som už cez 200 fotoaparátov. To je slušná vzorka, z ktorej sa dá urobiť pomerne komplexný prehľad o tom, čo aký snímač ponúka. Sám som sa hnal po fotoaparáte s najväčším snímačom, aký si môžem dovoliť, ktorý bude mať vysoké rozlíšenie, nízky šum a veľký dynamický rozsah. Napokon som sa k nemu dopracoval, pred pár rokmi som sa stal šťastným majiteľom Nikonu D800E, toho času asi najlepším fotoaparátom na trhu. Kúpil som si k nemu F2,8 transfokátory a F1,4 pevné sklá. Urobilo ma to šťastnejším, alebo lepším fotografom? Nie. Mohol som dosahovať potencionálne najlepšiu technickú kvalitu. Celá zostava stála nemalé peniaze, bola ťažká a veľká. Pracovať s takou zostavou nie je ľahké, ak máte využiť naplno jej potenciál. Nebudete to predsa flákať? Ak ste profesionálny fotograf, niekto vám za tú drinu zaplatí, je to vaša práca. Ak ste hobby fotograf ako ja, chcete, aby vás fotografovanie bavilo. Zistíte, že obrazový potenciál snímača nie je všetko. Spomeniete si na všetky tie fotoaparáty a objektívy, ktoré ste vyskúšali a zistíte, že ste si fotografovanie užili oveľa viac s technikou, ktorá nie je na čelných pozíciách porovnávacích laboratórnych testov. Ja som zistil, že k šťastiu mi stačí snímač štandardných parametrov s dostatočne veľkým dynamickým rozsahom a prijateľným šumom.

Sám som podceňoval menšie snímače a v minulosti to bolo právom, nespĺňali môj minimálny štandard. Dnes je situácia iná. Objavil som aj to, v čom sú lepšie od veľkých snímačov. Zároveň sa mi potvrdilo, že pre určité žánre je veľký snímač nutný. Zbytočné sú žabomyšie vojny o tom, ktorá značka, či veľkosť snímača, je lepšia. To určujú potreby konkrétneho fotografa. Dôležité je, aby ste pri posudzovaní nemali klapky na očiach a pochopili, že každý systém má svoj význam. Myslím, že by sme sa menej hašterili, keby sme si mohli kúpiť čokoľvek a čokoľvek vyskúšať. A keď už sme pri tom, tu je to, čo by som si vybral, keby som mal neobmedzený limit:

1. Fujifilm GFX 100 - najlepší snímač, aký som testoval. Naviac objektívy sú schopné ho nakŕmiť. Raz by som chcel fotografovať v štýle Ansela Adamsa na 100% a toto by bol môj vysnívaný fotoaparát.
2. Rád sa vyhrám s bokehom, aj keď viem, že je to možné aj u fotoaparátov s menším snímačom, pravdou je, že najväčší potenciál má plný formát. Ani stredoformát taký potenciál nemá, pretože tam nenájdete tak svetelné objektívy. Na trhu je niekoľko skvelých FF bezzrkadloviek (zrkadlovku už nechcem). Pri mojom výbere zohráva veľkú úlohu funkčná výbava, ale hlavne paleta dostupných objektívov. V najvyššej kategórii určite nechcem kompromis. V mojom výbere sa tak ocitli Panasonic Lumix S1R a Sony A7R IV. Z hľadiska ergonómie a výbavy uprednostňujem Panasonic. U Sony je väčší výber objektívov. Vráťme sa k bokehu. Mám Nikkor AF-S 200/2G VR s brutálnym bokehom. Ak mu má niečo konkurovať, tak to najskôr bude Sigma 105/1,4, v DX režime je to ekvivalent 157 mm a hĺbka ostrosti zodpovedá clone f/2,1. To je blízko spomínanej 200-ke. A keď už sme pri tom plnom formáte, do zoznamu mojich prianí by som pridal aj Leicu Q2.
3. APS-C snímač využíva hneď niekoľko značiek. Ja už by som sa do neho príliš nehrnul. Pre mňa nie je ani taký, ani onaký. Je tu ale jedna značka, ktorej volaniu by som pri neobmedzenom rozpočte podľahol a tou je Fujifilm. Je to kvôli ich jedinečnej filozofii navrhovania produktov. Idú k podstate fotografie a ich obrazové profily sú bezkonkurenčné. Produkty Fujifilmu majú dušu, čo sa o Canone a Nikone povedať nedá. Iste, vyrábajú skvelé prístroje a objektívy, ale akosi to nejde zo srdca. Ak pripravovaný Fujifilm X-T4 bude mať stabilizovaný snímač, bol by to model, ktorý by som si vybral a k nemu samé pevné sklíčka.
4. Micro 4/3 fotoaparáty mi vrátili chuť do fotografovania. Práve oni ma presvedčili, že veľkosť snímača nie je všetko. Už nejaký ten tok využívam to najlepšie od Olymusu a tak tu nemusím len snívať. Predsa ale mám jedno prianie, Olympus PEN-F Mark II.
5. Asi každý, kto má väčšiu výbavu, chce aj malý šikovný fotoaparát, ktorý môže mať stále pri sebe. Aj malá bezzrkadlovka môže byť pre tento účel priveľká. To je priestor pre kompakt. V mojom prípade niektorý z novších modelov Sony RX100.

Som realista a vyskakujem len do výšky svojho platu. Z toho, čo mám vysnívané, si môžem dovoliť len niečo. Po predaji Nikonu Z7 pomaly premýšľam nad nejakým plným formátom s väčšou ponukou objektívov a profesionálnym telom. Chcem využívať dva dosť odlišné systémy s ich rozdielnymi prednosťami. Plný formát s jeho obrovským obrazovým potenciálom a Micro 4/3 systém so stále veľmi dobrým obrazovým potenciálom, ale oveľa kompaktnejší, ľahší a zábavnejší. Pre mňa tieto systémy medzi sebou nekonkurujú, ale dopĺňajú sa. Môžem si zobrať FF a fotiť brutálne portréty s neprekonateľným bokehom za akýchkoľvek svetelných podmienok, alebo Micro 4/3 a naľahko fotografovať wildlife, makro. Jeden systém pre jeho ultimátnu technickú kvalitu, druhý pre jeho univerzálnosť, jednoduchšie použitie a cestovateľský potenciál.