Väčšina fotografov obľubuje manuálne režimy. Ale nie je nutné na nich príliš lipnúť. Kedysi dokázal fotoaparát iba cvaknúť závierkou. Neskôr tie drahšie začali poskytovať rôzne automatizované pomôcky. A ešte neskôr sa naopak lacný aparát stal synonymom pre plný automat a manuálne režimy sa presunuli do vyšších tried. Možno niekde vtedy sa začalo tradovať, že správny fotograf automatiku nepoužíva.
Nepravda. Pokročilý amatér či profesionál by samozrejme mal ovládať manuálne režimy, ale netreba ich používať vždy. Ak sa pracuje so statívom, alebo je dosť času na kompozíciu a nastavenia, alebo je to potrebné, tak dobre. Ale pri bežných potulkách po meste, na výlete alebo v situáciách, kde sa môže vyskytnúť potreba len nieco „cvaknúť", sa automatika ohromne hodí.
Dnešné fotoaparáty už v sebe majú dosť inteligencie nie len na to, aby vedeli, akú nastaviť expozíciu a kedy odpáliť blesk. Dokážu určiť vhodnú clonu podľa vlastností objektívu (ostrosť, difrakcia) alebo podľa vzájomnej vzdialenosti zaostrených objektov. Vstavaný stabilizátor informuje, či ešte stačí a či netreba skrátiť expozičný čas. Externý blesk sa prepne na rýchlu synchronizáciu, keď je treba. Ostriaci systém sa rozhodne, či treba použiť štandardný alebo kontinuálny autofokus. Procesor si podľa svetelných podmienok nastaví parametre obrazu.
Dokonca aj rôzne „scénické" režimy, hoci niekedy pôsobia naozaj smiešne, vedia byť užitočné. Stačí sekundová expozícia, alebo treba dve, na toto zátišie? Program to môže vedieť a môže sa to práve hodiť. Jasné, automat sa môže zameriať na niečo iné a spôsobiť nešťastie. Ale zároveň je rýchlejší, niekedy spoľahlivejší a nezabúda zmeniť parametre. Skrátka, zlý pán, ale dobrý pomocník.
Pri fotení podobných živlov nie je veľa času riešiť správnu clonu. Režim P (f/8, 1/250 s), Auto ISO (ISO 200)
Pridaj komentár
