Hore

Fórum » Právna poradňa
 

Právo fotiť a filmovať.

total empty
2014-11-12 11:32:55+01
Ako je to zo zákonmi a právami ak chcete niekoho fotiť alebo filmovať,ako je to z verejne činnými osobami, ako z fyzickými.
Ako sa brániť ,ktoré zákony je dôležité poznať.
A ešte oveľa viac na tomto linku plus príklady skutočných prípadov .

http://www.otvorenepravo.sk/m/clanok/197/mozno-filmovat-sudcov-bez-ich-suhlasu-k-trestnemu-stihaniu-za-film-z-piussi-nemoc-tretej-moci
 
JohnNewton
2014-11-12 11:42:11+01
Tož v susednom Maďarsku súdruh Orbán pritvrdil tak, že od každej osoby na zábere by si mal mať súhlas. Tak to vyzerá, keď niekto chodí po rozumy do ruska
 
total empty
2014-11-12 11:57:23+01
príspevok od: JohnNewton
Tož v susednom Maďarsku súdruh Orbán pritvrdil tak, že od každej osoby na zábere by si mal mať súhlas. Tak to vyzerá, keď niekto chodí po rozumy do ruska
Ale šak si prečítaj tú právnu poradňu a výklad zákonov, na konci sú príklady z EU súdu a odôvodnenie prečo fotograf môže,je to zo súdu pre ľud.práva.
Poznať tieto zákony je dôležité aj preto, že idú voľby a aby sa nezastrašovali fotografi, že nemôžu toto a hento, lebo podľa zákona môžu.
Je tam komplet výklad zákonov aj z vínimkami.
 
total empty
2014-11-15 09:32:28+01
Spravil som výňatok toho najdôležitejšie zo zákonov, pokiaľ ste sa rozhodli fotiť a filmovať kandidátov do verejných zastupiteľstiev,či strán.
Je dobré vedieť svoje práva a čo si môžem dovoliť.
Nedajte sa zastrašiť !

Podľa ustanovenia § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka „Písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.“

Ustanovenie § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka má však výnimku, ktorou je ustanovenie § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Podľa § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka „obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť“ „na umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo“.
Hoci Občiansky zákonník nevyžaduje pri umeleckom filme alebo filme vyhotovenom na účely filmového spravodajstva súhlas dotknutej osoby, stanovuje pre použitie takýchto filmov (zvukových a obrazových záznamov) jednu podmienku. Podľa § 12 ods. 3 posledná veta Občianskeho zákonníka použitie obrazového a zvukového záznamu na umelecké účely alebo na účely spravodajstva „nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby“.

Ústavný súd SR v náleze sp. zn. II. ÚS 44/00 zo dňa 5. januára 2001 uviedol, že „u osôb verejného záujmu dochádza k zúženiu priestoru ich súkromnej sféry, v dôsledku čoho sa primerane znižuje aj úroveň ochrany ich osobnostných práv. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy vo svojej rezolúcii 1165 z 26. júna 1998 venovanej právu na súkromie uvádza, že verejne činné osoby (public figures) ... musia rešpektovať, že osobitné postavenie, ktoré zastávajú v spoločnosti (a v mnohých prípadoch na základe svojho vlastného rozhodnutia), automaticky vyvoláva tlak na ich súkromie“. Každá osoba vystupujúca na verejnosti musí (a v dôsledku toho) strpieť zvýšenú kontrolu verejnosti nad takouto svojou činnosťou.“

Podobne v náleze sp. zn. PL. ÚS 1/09 zo dňa 19. januára 2011 Ústavný súd SR uviedol: „Z hľadiska rozhodovania ústavného súdu bol ďalej významný už zmienený záver, že osoby podieľajúce sa na výkone verejnej moci musia počítať s vyššou mierou obmedzenia ich základného práva na súkromie.“
Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/00 predmetom ochrany podľa § 11 Občianskeho zákonníka „sú len rýdzo osobné práva fyzickej osoby ovplyvňujúce rozvoj a uplatnenie osobnosti človeka... Toto hľadisko je potom rozhodujúce aj pri určení, ktoré práva fyzickej osoby a v akom rozsahu sú týmto ustanovením Občianskeho zákonníka chránené. Podľa právneho názoru ústavného súdu za súčasť základného práva na súkromie a ani za prejav osobnej povahy (v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka) nemožno u verejného činiteľa... považovať výkon jeho zákonom upravenej služobnej právomoci... Zatiaľ čo do súkromia osôb, a teda aj do predmetu ochrany osobnosti patria zásadne otázky týkajúce sa ich intímnej sféry (písomnosti osobnej povahy, zvukové záznamy prejavov osobnej povahy), v prípade výkonu ústavnej alebo zákonnej právomoci verejných činiteľov na verejnosti ide o diametrálne odlišné otázky verejnej, a nie súkromnej sféry, ktoré nemožno v žiadnom prípade považovať za súčasť ich základného práva na súkromie. ... Otázkou verejného záujmu je (a v dôsledku uvedeného) preto slobodné získavanie informácií o spôsoboch, akým verejní činitelia vykonávajú na verejnosti svoje ústavné alebo zákonné právomoci. Verejní činitelia si musia byť vedomí toho, že budú vystavení pozornosti verejnosti a budú musieť akceptovať výkon práva na informácie zo strany verejnosti minimálne v tom rozsahu, v akom svoje ústavné alebo zákonné právomoci vykonávajú na verejnosti, resp. v styku s verejnosťou.“
„Ustanovení § 11 a § 12 obč. zák. totiž poskytují ochranu jen těm projevům fyzických osob, jež mají osobní povahu. Osobní povahu proto jak z logiky věci plyne zpravidla nemají projevy, ke kterým dochází při výkonu povolání, při obchodní či veřejné činnosti.
Zákon nahrávanie skrytou kamerou výslovne nezakazuje a použitie skrytej kamery je všeobecne považované za legitímny nástroj investigatívnej žurnalistiky v mimoriadnych prípadoch, v ktorých je na použití skrytej kamery verejný záujem. Použitie skrytej kamery pripúšťa aj Etický kódex novinára vydaný Slovenským syndikátom novinárov (dostupný na webe.)
“ podľa § 377 Trestného zákona. Podľa § 377 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí trestného činu ten, kto „poruší dôvernosť neverejne prednesených slov alebo iného prejavu osobnej povahy tým, že ho neoprávnene zachytí záznamovým zariadením a takto zhotovený záznam sprístupní tretej osobe alebo ho iným spôsobom použije a inému tým spôsobí vážnu ujmu na právach“.
Aj zo samotného znenia § 377 ods. 1 Trestného zákona a z vetnej skladby (syntaxe) tohto ustanovenia (konkrétne zo slov „alebo iného prejavu osobnej povahy“) jednoznačne vyplýva, že ustanovenie § 377 ods. 1 sa vzťahuje iba na také neverejne prednesené slová, ktoré majú zároveň aj „osobnú povahu“ (resp. ktoré sú zároveň „prejavom osobnej povahy), a nie na akékoľvek neverejne prednesené slová (napr. na neverejne prednesené slová, ktoré sa vôbec netýkajú súkromia a nemajú osobnú povahu).
„Trestným však bude takéto konanie len v prípade, ak páchateľ zachytí záznamovým zariadením prednesené slová alebo iný prejav osobnej povahy na mieste neprístupnom verejnosti.“
zvukový záznam vyhotovený bez súhlasu fyzickej osoby zachytávajúci prejav týkajúci sa verejnej činnosti nie je „prejavom osobnej povahy“ (a preto ani nespadá pod ochranu § 11 a 12 Občianskeho zákonníka). Ako už bolo uvedené vyššie, Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. 30 Cdo 64/2004 uviedol: „Ustanovení § 11 a § 12 obč. zák. totiž poskytují ochranu jen těm projevům fyzických osob, jež mají osobní povahu. Osobní povahu proto jak z logiky věci plyne zpravidla nemají projevy, ke kterým dochází při výkonu povolání, při obchodní či veřejné činnosti.
Komentár k Trestnému zákonu k ustanoveniu § 377 uvádza: „Zároveň však treba uviesť, že napríklad ak zo strany novinára pôjde o konanie v súlade s ustanoveniami tlačového zákona, resp. v súlade s ustanoveniami § 12 ods. 3 OZ na spravodajské účely, toto konanie bude možné posúdiť ako okolnosť vylučujúcu protiprávnosť, lebo pôjde o výkon práva a povinnosti v zmysle § 28.“
Z uvedeného zjavne vyplýva, že nebol splnený ani jeden z vyššie spomínaných znakov trestného činu podľa § 377 Trestného zákona – záznam rozhovoru nebol vyhotovený „neoprávnene“,
hrozba trestního postihu by měla negativní efekt na sféru politických zpráv a investigativního žurnalismu, kdyby se novináři obávali zveřejňovat i informace, na ktorých může být veřejný zájem...“ Podľa odbornej literatúry trestná sankcia za zásah do súkromia môže byť udelená „zcela výjimečně, pokud půjde o zvlášť závažný zásah a oběť bude navíc nějak zvlášť zranitelná.“
...“ Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí ďalej uviedol: „Investigatívni novinári sú náchylní k tomu byť brzdení od informovania o záležitostiach všeobecného verejného záujmu – napríklad o podozrivých nezrovnalostiach pri udeľovaní verejných zákaziek komerčným subjektom – ak im hrozí ... odsúdenie na trest odňatia slobody alebo zákaz výkonu ich povolania. Je evidentné, že strach z takýchto sankcií má na výkon novinárskej slobody prejavu tlmiaci účinok [„chilling effect“].“
 
nihilphoto
2016-08-03 09:29:24+02
mna by zaujimalo, ako to je s fotenim ludi pri street fotografii, napriklad chcem spravit fotografiu ludi, ktori piju kavu alebo sedia na lavicke a relaxuju (vidno im tvare) - musim ist za kazdym a opytat sa ich na zvolenie? popripade nechcem ich vyrusit, aby fotka bola spontanna, tak ich budem fotit tele objektivom z vacsej dialky - je to trestne, povazuje sa to za akysi druh spehovania alebo voyerizmu? a hlavne - da sa taka fotka nasledne aj zverejnit?
 
petrmolnar29
2016-11-05 00:58:32+01
to nihilphoto: tvoje odpověď je celkem složitá, jelikož je těžké obecně odpověďět, zejm. pokud vím, že spoustu lidí nezná hranici, co je přijatelné a co nikoliv, a zvláště když někteří, pokud vědí, že na něco májí právo, tak to nadužívájí, co jen nejvíc, to jde. A v tom se skrývá i část odpovědi - vždy je nutné respektovat práva ostatních a selským rozumem hledat hranici, a zkusit se zamyslet, kdy fotografování a zveřejnění fotografie může dotyčnému vadit nebo mu zpusobit ujmu, a kdy nikoliv. Obecně totiž platí ochrana osobnosti daného jedince, tedy měl by dotyčný souhlasit s zveřejněním jeho portretu, samozřejmě existují vyjímky např. zpravodajská licence. To již však zabředávám do autorského práva, avšak nejduležitější je selský rozum a přiměřený respekt k druhé fotografované osobě z hlediska jeho soukromí a důstojnosti. To co zmiňuješ - formy voyerství, stalkerství a špehování jsou právě takové nepřiměřené extrémy!
 
Strana 1 z 1
 





Inzercia
  • ()
     
  • ()
     
  • ()
     
  • ()
     
  • ()