Cez víkend sa uskutočnila na okruhu Slovakia ring v Orechovej Potôni Veľká cena Slovenskej republiky cestných motocyklov (Alpe Adria Championchip). Bola to pre mňa vlastne posledná veľká príprava pred budúco týždenným fotením. Ešte posledné techniky na vyskúšanie, posledný krát prejdenie okruhu, jeho zákrut a zákutí. WTCC a ETCC je za dverami a nedá sa na takéto podujatie prísť len tak, ak si chcem odniesť pekné zaujímavé fotky. (O ktoré sa rád podelím). Samozrejmosťou bude obrovská konkurencia fotografov, ale to ma príliš netrápi. Na tom sa vždy bavím. Všetci si porovnávajú kto čím fotí, ako mali chlapci v prezliekarňach. Každý vieme aká technika existuje a ak je niekto natoľko dobrý, že si na ňu zarobí, alebo mu zaplatia tu 500mm f4, 400m f2.8 (alebo nejaké iné delo napríklad 200-400mm), tak potom mu gratulujem a držím mu palce nech sa mu darí. Veď ide o zábery a radosť z fotenia, ni eo techniku.
So Sony na okruhu
Ako všetci vedia ja používam techniku SONY. A tí čo nevedeli tak už teraz vedia. Neprajné, nadradené či posmešné pohľady už nie sú tým, čo by ma nejako rozhádzalo, či nahnevalo. Z toho som už vyrástol. Otázky “čo to je za playstation?” sa už z bežného stretu s fotografmi vytratili. A ďalšou a veľmi dôležitou vecou je, že ja to robím pre potešenie a preto, že ma to baví. Nemusím nikomu nič odovzdávať, ani nemám nijaký „deadline“. Na to sú tu profesionálni fotografi, reportéri, žurnalisti. Ja ako externý redaktor ePhota sa buď o tom s vami podelím, alebo uznám, že to nie je zaujímavé a nepodelím sa. Niekedy si potom pripadám ako na obhajobe svojej diplomovej práce.
Nabalil som svoju A900 a A700 s objektívmi 400mm f4.5, 80-200mm f2.8, 24-105mm, 8mm fish eye a 80-400mm G a s brašnou som sa hneď ráno o 7.00 vydal na cestu, lebo tréningy na okruhu začínali o 8.00. Tento krát som išiel sám, lebo Karolovi konečne pricestovala jeho nová „japonská láska“, tak jej sľúbil, že s ňou strávi celý celučičký víkend osamote. Čo keby mu náhodou hneď v pondelok povedala, že odchádza? (Láskou bol samozrejme Nikon D800E, to len aby ste mu náhodou nezávideli nejakú šikmoočku:-) pozn. redakcie)
Týmto pádom bola cesta tichá a ja nie som ranné vtáča, takže som musel dávať veľký pozor aby som nezaspal. Ale po ceste som stretol asi 5 aut, takže aspoň nejaká spoločnosť. V budove hotela v Orechovej Potôni som sa akreditoval, občerstvil v press roome (to ma veľmi prekvapilo, že boli nachystané minerálky a bagety ( touto cestou by som rád pochválil usporiadateľov) a hneď som sa presunul do areálu, aby som si pofotil rôzne detaily a veci takpovediac zo “zázemia”. Život ešte samozrejme nebol v plnom prúde, pretože niektoré testovacie jazdy boli naplánované až na 10.00, ale aj tak sa bolo na čo pozerať. Najväčší frmol mali asi chalani v servise kde prezúvali gumy. Tam stála rada ako na teplé rožky.
Neskôr som sa presunul na okruh, aby som využil ešte ranné slnko a tiene. Nie však všetky miesta sú fotogenické celý deň. Niekde je protisvetlo na príťaž, niekde ho zase využijete vo svoj prospech. Je dôležité si naplánovať fotenie v zákrutách práve podľa slnka.
Keď je zamračené dá sa fotiť v podstate v všade, ale dá sa využiť na niektorých kompozíciách aj obloha. Na okruhu sa jazdilo takmer bez prestávky, takže stále bolo čo fotiť. Nakoľko som vedel, že preteky začínajú o 10.20, tak som si svoju “prechádzku” naplánoval tak, aby som bol pri štartovacom rošte trošku skôr. Svoje čaro má aj samotná príprava a pohyb ľudí. Aj všetko okolo toho, ale hlavná pointa pre nás čo nemajú na okruhu skúter, či iný „presúvací“ prostriedok, je že môžu prejsť cez trať a tak sa rozhodnú, či zostanú na vonkajšom okruhu, alebo sa presunú do stredu, kde je väčšia flexibilita a dá sa fotiť na rôznych miestach. Je to jediný moment mimo obedňajšej prestávky, kedy je vôbec možné vstúpiť na trať. Kto na okruhu bol, vie že cesta naokolo je to teda riadna štreka. Na veľkých podujatiach je to zabezpečené shuttle bussom, ale pri takýchto menších pretekoch si človek musí pomôcť sám.
Nový telkonvertor 1,4x
Mojim cieľom bolo odskúšať si môj nový 1.4x telecoverter (ktorý mi pri 400 milimetrovom skle urobí 560mm pri clone f6.3). Chcel som vedieť, či je vôbec použiteľný na tento šport a aká bude kresba na plnú dieru. Na fotení vonku pri slnečnom osvetlení vás clona f6.3 nijako neobmedzuje a časy uzávierky sú dostačujúce. S mojim kamarátom Bearom som ho už otestoval pri fotení vtáctva a veľmi sa osvedčil. Bol som zvedavý, ako bude fungovať pri fotení rýchleho motoristického športu. Rýchlosť ostrenia objektívu sa pri nasadení telekonvertora samozrejme znížila, ale to mi nebráni pri fotografovaní vzdialených predmetov, ktoré sa pohybujú v rovnomernej vzdialenosti. V proti pohybe je to ťažšie (aj bez neho), ale nakoniec mi zopár fotiek vyšlo dosť dobre. Je to jednoducho vec zvyku. Fotoaparát je vynikajúca veľmi sofistikovaná mašina, ale neurobí všetko za vás. Snaží sa ako najviac vie, ale jednoducho to nefunguje tak, že stlačím spúšť a mám to. Tak to proste nie je. Už sa teším na moju novú A77 a jej ostrenie, aby som ju otestoval a porovnal s jej staršou sestrou.
Priorita clony a manuál
Celý deň som fotil na A (prioritu clony) alebo na manuál, kde som sa hral hlavne s časom. Síce na niektorých fotografiách jazdci vyzerajú akoby stáli, ale nie všetko sa dá fotiť panningom. Zvolená rýchlosť uzávierky pri panningu sa veľmi líši pri tom o aký šport ide. Niekde sa dá fotiť na 1/30, niekde až na 1/200 podľa rýchlosti fotografovaného objektu. Ja som sa počas dňa pohyboval niekde medzi 1/80, v pomalších zákrutách až po 1/320, kde si to fakt pálili vysokou rýchlosťou.
Veselé je na tom to, že jazdec sa rúti viac ako 200km rýchlosťou, začne brzdiť do zákruty na nejakých 50-80km za hodinu a ešte sa stačí pozrieť na mňa. Vyzerá to potom na fotke fakt, ako keby mi tam pózoval. Pri fotoaparáte opretom aspoň na monopode, sa mu dá zamávať na poďakovanie, ale ak držím v rukách 400ku, tak nie je šanca. Jedine, že sa obzrie, keď ja už zložím fotoaparát. Zase na druhej strane, ak obetujete nejakú fotku pri takýchto testovacích jazdách, mávnete jazdcovi naspäť, tak o kolo neskôr väčšinou urobí on niečo pre Vás. A možno sa Vám podarí zachytiť fotografiu, ktorá vás potom odlíši od ostatných. Toto sa mi stalo na Motokrosových pretekoch, kde mi jazdec v preteku jazdiaci na 4 mieste kývol v jednom kole a v druhom točiac a klopiac zákrutu, držiac jednou rukou riadidlá, mi druhou rukou ukázal zdvihnutý palec do hora. Neuveriteľné!
Pár zodvihnutých palcov sa mi podarilo zachytiť aj včera, ale samozrejme až po závode. V takpovediac výjazdovom či ďakovnom kole. Počasie vyšlo na výbornú. I keď sa už poobede zmrákalo, tak dážď počkal až do skončenia pretekov. V poslednom závode síce padlo zopár kvapiek, ale myslím, že to nemalo až taký vplyv na kvalitu pretekov.Samozrejme nemôžeme porovnávať preteky o 12.00 s pretekmi o 17.00, lebo teplota trate bola určite rozdielna. Pán zo servisu Dunlop vždy odmeral teplotu vozovky pred pretekom a potom smeroval k jazdcom. Predpokladám, že si zapisoval aké pneumatiky si jazdci zvolili.
Za celý deň som urobil skoro 3000 záberov. Treba si však uvedomiť, že toto je šport pri ktorom ide do koša viac ako 75% fotiek. Čím viacej fotiek Paningu, tým viacej odpadu, čím viacej fotiek v protipohybe, tým viacej odpadu, čím viacej experimentovania tým viacej odpadu. Samozrejme sa dá fotiť na “istotu”. Fotiť jazdcov v najpomalších úsekoch, pri štarte, nerobiť panning, fotiť len niektorých, portréty v dokoch. Dá sa, ale neodnesiete si z okruhu žiadne akčné fotky, či rôzne momentky. Na to neexistuje technika, na to proste treba byť pripravený a mať veľké šťastie. Ak by som nefotil 5 obrázkov za sekundu, tak by som nikdy nezachytil jazdca klopiaceho zákrutu a šúchajúceho topánku po zemi a prskajúc iskry za ním. Proste moment, ktorý sa podarí len raz za čas, ale je to hneď fotka, ktorú si človek zapamätá.
Foťme pre radosť
Ako som už spomínal, fotím preto, že ma to baví. Ja nie som športový fotograf. Tím je napríklad Martin Kozák. Ma parádne oko, fotky a navštevuje super akcie, na ktorých si nájde vynikajúce uhly a miesta. Vidí to, čo normálny človek nevidí a tak by to malo byť. Má ale jednu obrovskú chybu. Je nekompromisný, všetko čo niekto iný odfotí je hlúposť a niekedy mám pocit, že okrem neho nevie fotiť nikto. A presne preto píšem tento príspevok. Aby som ľudom ukázal, že sa dá ísť fotiť, že môžu fotiť, ale v prvom rade fotia pre seba a nie pre niekoho. Je možné, že raz budú fotiť pre niekoho, ale musia mať v prvom rade výsledky, až potom môžu chcieť aby ich niekto oslovil, či im za to zaplatil. 99% z nás nikdy pre žiadne médiá, časopis, noviny fotiť nebude a za druhé nechce, lebo tam sa fotí tak, ako kážu a nie tak, ako to cítite vy ako fotograf.
Nakoľko sa v nedeľu na Slovakia Ringu jazdilo až 8 pretekov, tak motorkárov bolo viac než dosť. Bola tam veľká škála farieb, oblečení a motoriek mi dovoľovala vybrať veľký počet fotografii. Dalo by sa vybrať 20 Top, ale to nie je môj prípad. Ja nepotrebujem len Top fotky. Robím to tak, aby moje fotky dávali príbeh, aby to nebol len „výcuc“ toho najlepšieho. Ak nebudem mať na stránke dosť miesta, alebo budem musieť vybrať 20 fotiek, tak vyberiem, ale inak mám radšej veľkú kopu rozdielnych fotiek.
s pozdravom
Izzino