ÖMV Rally Waldviertel 2007

Začiatkom novembra sa mi dostal na test do rúk nový EOS 40D od Canonu a rozhodol som sa zamerať celú recenziu smerom k športovej fotografii.
Podarilo sa mi nafotiť niekoľko slušných záberov z hokejového zápasu a čo to aj na bystrickom bazéne, ale chcelo to ešte niečo extra. Vedel som presne, aké druhy obrázkov mi v galérii pre test ešte chýbali a tak som rýchlo nakukol do môjho starého zoznamu jesenných rally a s malou dušičkou som dúfal, že tam ešte nejakú súťaž v okolí objavím.
Čítam a nadávam... 26.–28.10.2007 Rally Košice, ...minulý víkend, smola. Potom však... 8.–10.11.2007 OMV Rally Waldviertel v susednom Rakúsku, to je tento víkend!!!

Neváham ani minútu a hneď volám RYCovi (kamarát, foto a rally fanda, zaujemca o 40D), keďže sa mi nechce isť samému. Chŕlim na neho fakty: je to kúsok za Viedňou, počasie sa má určite zlepšiť, prespíme za 10,- eur kdesi v miestnom penzióne, budeme fotiť so 40D a príde aj Vašek Pech!
To RYCovi stačí a hneď cez telefón mi to odklepne. Má len jednu podmienku, a to aby som všetko vybavil (rozumej najmä počasie, lebo u nás už pár dní len ljalo a ljalo). Ubezpečujem ho, že všetko bude tip top vybavené a hneď sa aj púšťam do práce.

Ten kúsok za Viedňou sa po letmom pohľade na mapu zmenil na celkom „slušnú štreku“. Mestečko Litschau, ktoré sa na prvý súťažný deň malo stať centrom OMV rally je od Bratislavy vzdialené asi 220km, čo som triezvo odhadol asi na 2,5 hodiny jazdy autom.
V ďalšom kroku si prezriem niekoľko stránok venovaným predpovedi počasia pre danú oblasť, ale ani jedna z nich nehovorí o tom, čo som nasľuboval RYCovi. Zamračené, s občasným dažďom a prehánkami, od 600m sneženie. Paráda, bude zábava!

Odskočím si spraviť náladu na stránky www.ewrc.cz, ktoré sú venované rally a vo fóre, ktoré je venované práve mojej rakúskej súťaži sa dozvedám, že Vašek Pech má „bolavé záda“ a na Waldviertel „určite nepojede“. Super! Snažím sa teda aspoň dostať k nejakým mapám rýchlostných skúšok, ale po tých ako keby sa zľahla zem. Vo fóre čítam, že to tak bolo aj v ostatných ročníkoch.

„No, bude to naozaj zábava“, pomyslím si v duchu a hor sa na vybavovanie „ubytka“ (ešte štastie, že Miško (kolega vo firme) hovori nemecky). „Grüss Gott, haben sie eine doppelzimmer? Nein? Sie sind leider besetzt? Toto sa opakuje asi tak 6x, až na koniec konečne Frau Maria z penziónu v Schonbergu zahlasi, že „sicher“ a máme to teda zabeštelované za „smiešnych“ 30,- eur na noc pre jedného.

Hlásim novinky RYCovi a ten na moje počudovanie všetko príjma, len to počasie mu nedá pokoja. Jeho posledná veta znie: „Keď bude ráno pršať, tak ma ani nebuď!“. V piatok ráno o 9.00 slabo mrholí a volám teda RYCovi, že za 10 minút som u neho. Hodnú chvílu nedvíha a potom, keď nakoniec zodvihne sa ma pýta, či mám všetkých doma, veď prší...

Chcelo to hodnú dávku diplomacie a umenia vyjednávať, ale nakoniec o hodinu už obaja sedíme vo Fábii a vyrážame smer Österreich.

Cesta ubieha relativne hladko, bez zdržaní a väčších problémov prechádzame Viedňou a cez Stockerau sa po E49 dostávame čoraz bližšie k nášmu cieľu. Míňame mestečko Horn, ktoré je centrom nielen OMV Rally, ale aj celého regiónu Waldviertel. Už v týchto miestach je nám pri pohľade na hodinky jasné, že nestíhame a budeme radi, ak vôbec uvidíme nejaké autá na 2.RZte, ktorú sme mali v pláne hneď na úvod. Obloha je zatiahnutá, niekoľko krát nás pokropí dážď, ale objavuje sa aj Slnko a to nám dáva nádej.
Po viac ako troch hodinách je tu konečne Litschau a k dedinke Schlag, ktorou rýchlostná skúška prechádza, nás spoľahlivo navigujú tabule rozvešané na viditeľných miestach. Pred vstupom na provizórne parkovisko organizátori ešte od každého vyberú po 5,-eur - na tejto rally sa totiž za vstup na divácke miesta platí (5,-eur na deň, superšpeciál na Nordringu stojí 10,-euro).

Prezliekame sa do „pracovných odevov“, blata je tu totiž požehnane a za zvukového doprovodu nadupaných motorov prvých súťažiacich sa konečne dostávame k trati.
Ostrou ľavou sa tu medzi domami dostávajú jazdci z poľnej cesty na asfalt a mnohí v týchto miestach bavia divákov prejazdami „na dvere“. Škoda len, že toto divadlo nie je možné verne zachytiť na fotografiách, kvôli domom a bezpečnostným zábranám.
Chvíľu cvakáme spúšťou so širokáčmi a hľadáme primeraný čas pre panning, pri ktorom je auto relatívne ostré pričom rozostrené pozadie a pohybom rozmazané kolesá zvýrazňujú dynamiku celej situácie. Svetla nie je práve nazvyš, ale 1/125-nu to aj na ISO 100 v pohode potiahne a ešte aj zacloní.

Keď opadne prvotné vzrušenie, posúvame sa ďalej popri trati, RYC nasadzuje tele, ja skúšam ďalej štastie naširoko. Po chvíli si to zas vymeníme a pomaly, ale isto sa dostávame do toho správneho tempa. Tí najlepší jazdci sú však už kdesi v cieli tejto RZ-ety (výraz je z češtiny, RZ – Rychlostní Zkouška, slovenské RS jednoducho nie je to pravé orechové :)) a nám nezostáva nič iné, len vystačiť si s tým čo je k dispozícii.

Na malú chvíľu sa dokonca trhá tmavá obloha a krajinu a súťažné autá zalievajú nádherné jesenné slnečné lúče. Tento okamih si však vychutnávame len krátko Akonáhle sa slnko opäť schová za mraky, tie chytajú akýsi sivý nádych a tak náhle ako sa vyjasnilo, sa tentoraz objavujú snehové vločky v neobvyklej intenzite.
Napriek dosť drsným podmienkam a nedostatku svetla pokračujeme vo fotení, aj keď pretekárov už prechádza popri nás stále menej a menej. Prichádzame až k lesu, kde sa zastavujeme, lebo v jeho temnote by sme už nemali šancu na dobrý záber. Robíme ešte niekoľko panning záberov s teleobjektívmi a dohadujeme sa na ďalšom postupe.
Pre ďalšiu RZ-tu sa nakoniec rozhodneme vrátiť k miestu, kde sme začali, s tým že sa neskôr presunieme na inú lokalitu.

Podľa itineráru súťaže už mali okolo nás opäť prechádzať v poriadnom tempe tí najlepší, nič sa však nedeje a tak tento čas využívame aspoň na zaujatie tých najvýhodnejších pozícií.
Prejde pol hodina, pomaly sa začína stmievať, všetci naokolo už netrpezlivo a uzimene prestupujú z nohy na nohu a pozerajú na hodinky.
Keď asi po hodine čakania začujem okoloidúcich divákov hovoriť o akomsi zrušení, začínam mať zlú predtuchu a idem sa organizátorov opýtať, čo sa deje. Dozvedám sa nemilú novinku, že 4.RZ-ta bola pre zlé podmienky zrušená a pôjde sa už len večerný superšpeciál na okruhu Nordring.
RYC čaká na svojej pozícii v čerstvo pooranom poli s aparátom v ruke a je mi tak trochu ľúto, keď mu vysielačkou oznamujem, že sme tu dnes skončili. Sme znechutení, sklamaní a od zimy si necítime končatiny a pod vplyvom tohto stavu a udalostí sa rozhodujeme pre návrat domov.

Nejaké tie fotografie máme, skúsenosti sme tiež načerpali a predpoveď počasia na ďalší deň hovorí, že to bude ešte horšie než dnes.
Vyrážame teda na spiatočnú cestu, aby sme to stihli domov ešte v rozumnom čase. Na chvíľu sa zastavujeme na benzínke a sťahujeme fotky do laptopu. RYC neskrýva sklamanie, ale po bližšej prehliadke fotografií je nám jasné, že sme vyťažili z minima maximum.
Fotografie sú prakticky iba z jednej RZ-ty, ale majú niečo do seba a najdôležitejšie je, že pre recenziu 40D mám z čoho vyberať.

V Bratislave sme o 22.00, s RYCom si ešte dohadujeme ďalšie rally, keďže aj táto nepodarená nás dokázala dostatočne navnadiť a mne už zostáva len tých pár kilometrov do Trnavy. Cestou sa snažím bilancovať a prichádzam k jednoznačnému záveru. Ak chcete nafotiť dobré fotky, potrebujete samozrejme istú dávku šťastia, ale nevyhnutné je pripraviť si dokonalý plán a vopred vybrať miesta pre fotenie. Na každú ďalšiu veľkú rally teda budem cestovať 1-2 dni vopred a poriadne sa na ňu pripravím. Koncom januára si to snáď budem môcť vyskúšať pri Rally Monte Carlo, mojej prvej svetovej rally. Už sa neviem dočkať...

Viac fotografií z rally nájdete v recenzii na prístroj Canon EOS 40D. Autormi foto sú Erik Toček a Richard Trabalka.

Chcel by som ešte na záver poďakovať agentúre LB International, s.r.o. za zapožičanie objektívu Canon EF 70-200mm F2.8L USM a "bearovi" za zapožičanie objektívov Canon EF-S 10-22mm F3.5-4.5 a EF 70-200mm F4.0L IS USM.

Všetky fotografie vznikli za pomoci týchto skiel a tiel Canon EOS 20D a EOS 40D s objektívom Tamron SP 17-50/2.8.