Cez víkend sa nábrežie Dunaja v Bratislave zaplnilo Bratislavčanmi aj turistami, ktorí boli zvedaví na rozlievajúcu sa rieku.
Dramatického divadla sa nedočkali, stav vody nedosiahol ani minuloročné maximum a k tomu, aby sa preverili nové protipovodňové zábrany, bolo ďaleko. Napriek tomu sa pre mnohých jednalo o vzrušujúce divadlo. Našťastie iba to. Mnohé časti Slovenska toto šťastie nemali.
Oproti novinárom máme my amatéri veľkú výhodu. Nemusíme príbeh vyrozprávať jednou, či dvomi fotografiami. Nemusíme ani brať ohľad na to, že noviny čítajú ľudia, ktorí sú na kvalitu fotografie nenároční. Môžeme zaexperimentovať s kompozíciou a z reportážnej fotografie urobiť umeleckú.
Zbalil som teda do fototašky svoj Nikon D300, superširokáč Tokinu 12-24 a supertelezoom Nikon 80-400VR a vybral som sa nasnímať svoju súkromnú fotoreportáž.
Superširokouhlý objektív, vďaka širokému uhlu záberu dokáže zachytiť celkovú situáciu, vzťah medzi objektami a dramatická perspektíva mnohé ešte zvýrazní.
Úlohou superširokouhlého objektívu je teda zachytiť scénu komplexne. Takáto fotografia obsahuje častokrát priveľa informácii. Niektoré objekty sú drobné a ťažko čitateľné. Preto je príbeh dobré rozviesť podrobnejšie použitím teleobjektívu. Z drobných vzdialených postavičiek urobiť konkrétnych ľudí. Práve ľudia dávajú reportáži "šťavu". Bez nich je potopa len prírodný jav. Až ľudia z neho robia drámu, svojim správaním a emóciami rozohrávajú vzťah medzi človekom a prírodou.
Vody nie je nikdy dosť.
Konkurenční reportéri.
Ak máte zaujímavé fotografie potopy z vašich končín, pridajte ich do komentára pod tento report. Nie preto, aby sme sa kochali nešťastím iných, ale či chceme alebo nie, hlavne takéto udalosti sú témou na reportáž. Postihnutým povodňami tak snáď vyjadríme solidaritu a ktovie, možno niekoho inšpirujeme aj pre konkrétnu pomoc. Viaceré inštitúcie a organizácie vyhlásili zbierky či zverejnili účty pre pomoc tým, ktorých najviac potrápili povodne a spôsobili im veľké škody. Kto bude chcieť, môže tak prispieť svojim spôsobom.