Vraví sa, že páchateľ sa vracia na miesto činu. Priznávam, vrátil som sa. Asi pol roka dozadu som mal vo svojom „blogu“, tu na ephoto.sk, fotoreportáž, tip na výlet alebo photopoint – hovorte tomu ako chcete... Na autokrose som tu bol viackrát a keď je možnosť, vždy sa rád vrátim.
Tentoraz sme sa do areálu WRCéčko v Oslanoch vybrali takmer všetci z NOBAF. Blížiaci sa sviatok práce sme sa rozhodli osláviť odpočinkom a predĺži si víkend. Zišli sme sa na chate v neďalekej Hornej Vsi. Už dlhšiu dobu sme sa rozprávali, že by si to viacerí chceli vyskúšať. Organizácia pretekov Autokros Grande Slovakia (AGS) na 29.4.2012 nám zahrala do karát a spravili sme si motoristicko-športové tématické fotenie.
Vedomí si nevyhnutnosti skorého vstávania sme si vytýčili ciel „večierky“. O šiestej z číchsi úst zaznelo: “Okolo desiatej by sme už mali spať, čaká nás náročný deň.“. O ôsmej z iných úst počuť: „O takej jedenástej už musíme spať.“. Hodinku nato: „...rozhodne pred polnocou.“ Správne tušíte, že sme ani tento termín nedodržali, ale využili sme tú „zlatú“ hodinku po polnoci.
Budíček na siedmu ani nemusel byť nastavený. Takmer letné slnko dokonale rozjasnilo izby a bolo po spánku. Začiatok súťaže (kvalifikačných rozjázd) sa plánoval na 11:00. Do areálu sme prišli už o deviatej. Poctivo sme dodržali prvotnú zásadu – nechať si čas na prípravu na mieste. Zaregistrovali sme sa a vystrojili reflexnými vestami umožňujúcimi voľný pohyb po celom areáli a mohli sme sa pustiť do práce. Ja som prostredie poznal, ale bol som jediný. S revom motorov v pozadí sme na seba poriadne nakričali, odkiaľ je dobré fotiť aké zábery a kedy sa presúvať. Preteky sa pomaly pripravovali. Jazdci si v tréningových kolách skúšali „postavenú“ trať. V depe kontrolovali stroje, dolievali olej a palivo. Napätie stúpalo. Z reproduktorov zazneli prvé výzvy na zoradenie áut k prvej rozjazde v priestoroch štartu. Posledné inštrukcie, kedy a kde sa stretneme a každý sa vyberá na zvolené stanovisko.
Prvé rozjazdy išli ako na bežiacom páse. Kategórie a autá sa striedali tak, že sme často ani nepostrehli aký rozjazd sa práve ide, o víťazoch ani nehovorím. Práve som prechádzal cez depo a hľadal zaujímavý motív keď tu zrazu z poza valu vidím auto robiť saltá. Diváci strnuli. Bolo vidieť, že nevedia čo spraviť. Utekať do bezpečia? Asi áno, ale v takýchto momentoch svaly a nohy nejako odmietajú poslúchať signály mozgu. Pozrel som na Peťu. Blízučko miesta prvého salta, profesionálne drží pozíciu a foťák na oku! Má nasadenú 70-200vku. tak rýchlo bežím na miesto so širokáčom. To sa akurát auto ustálilo na streche. Komisári už stihli vyvesiť červené vlajky a ktosi kričí: „Hýbe sa!“. I keď jazdca vôbec nepoznám, priznávam, bola to úľava... jednoducho dobrý pocit. Pribieham teda bližšie a snažím sa nezavadzať. Čochvíľa pribehli aj ostatní fotografi z opačnej strany trate. Dávame si krátku prestávku, skontrolujeme fotky a zberáme opäť do akcie.
Už je čas obeda. Slnko praží akoby bol júl. Teplota dosahuje 30 °C. Príjemne chladí pomerne silný východný vietor. Pôžitok z neho však strácame akonáhle sa mu dostaneme do cesty po prejazde auta. Zvírený prach je všade. Zabrať dostáva nielen technika, ale aj naše dýchacie cesty. Už si nepamätám kto to bol, ale ten čo mi tvrdil, že fotografovanie je koníček by si zaslúžil zlinčovať alebo stáť celý deň v tom prachu.
Kvalifikačné rozjazdy sú v plnom prúde. Súboje na trati pribúdajú, ale je čoraz ťažšie nájsť nový a netradičný uhol pohľadu. Nikto však nemienil rezignovať na zábery, za ktoré by mohol byť na seba hrdý, za ktoré by si mohol večer povedať: „Oplatilo sa to absolvovať!“.
Po prestávke, resp. po rozjazdách začína ten pravý život v depe. Pretekári si spolu s technikmi líhajú pod autá, menia kolesá alebo berú do rúk zváračky a kladivá. Nie je to ako formula. Je to šport pre tvrdých chlapov. Ruch v depe pretrváva počas celých pretekov. Atmosféru prostredia si nenechávam ujsť a priebežne sa tam uchyľujem pred neúprosným prachom. V duchu som však na miestach dohodnutých s traťovými komisármi, aby som mohol pri fotení trošku aj experimentovať.
Finálové rozjazdy mali byť vyvrcholením celodenného snaženia sa nielen pretekárov a ich tímov, ale aj nášho. Počas siedmych kôl preteku v každej kategórii je viac šancí zachytiť súboje alebo vytipované autá na rôznych miestach trate. I napriek láske k motošportu a fotografovaniu mám toho všetkého akurát po krk. Zmorený a špinavý, ako baník po celodennej šichte, sa teším na koniec keď vietor odveje prach za posledným autom, keď sa budem môcť zhlboka nadýchnuť a bez strachu otvoriť oči. Je to tu, vytúžený koniec. Zatlieskame víťazom za ich výkony a už sa vidíme v sprche či vani.
Už minule som Vás pozýval do Oslian na autokros. Rovnako tomu je aj teraz. Zrejme nebudete ohúrení autami na trati, ani jej veľkoleposťou. Snáď vám ale učaruje priateľská, doslova až rodinná atmosféra súťažiacich tímov. Nie je nič nezvyčajné, že zatiaľ čo muž a syn (podotýkam sedemročný špunt) jazdia, nežnejšia polovička rodiny v depe pripravuje obed. Skutočne, raz to vyskúšajte a atmosféru si zamilujete. Ak vás to zaujalo, dajte nám vedieť na našom webe alebo facebooku, možno pôjdeme spolu...
Autor textu a Foto Peter Briatka
Väčšia galéria na: www.nobaf.sk
Fakty:
Miesto konania: Areál WRCéčko Oslany
Dátum: 29.04.2012
Čas: 9:00 – 17:30
Organizátor: WRCEČKO, s.r.o.,
Užitočný link: www.wrcecko.sk
Popis trate: podklad = 30 % šotolina, 70 % hlina
dĺžka trate = 1000 m
šírka štartu = 20 m
max. šírka trate = 28 m
min. šírka trate = 20 m
prevýšenie = 4 m
Pridaj komentár
