Rozhovor Zoltán Kremničan

Nick na ephoto: zolec

Volajú ho Zolo a má 41 rokov. Narodil sa, žije, založil svoju rodinu a  pracuje vo Veľkom Krtíši. Od jeho rannej mladosti je fanúšikom a obdivovateľom fotografického umenia a do dnešného dňa sa s ním denne stretáva.

Zolo však nie je len pasívnym konzumentom fotografie, ale tak isto sa aj vlastnou tvorbou podieľa na jej rozvoji. Prekrásne krajinky a portréty vysokej technickej kvality zdobia jeho galériu.Tieto fotografie sa vyznačujú prirodzeným citom pre kompozíciu a ľúbivými farbami. Aj keď sa to bude zdať čudné, ale k veľkej časti svojich modeliek chová otcovský vzťah. Odpoveď prečo tomu tak je, nájdete v nasledujúcom rozhovore.

Koľko rokov sa venuješ foteniu? Pamätáš si na svoje fotografické začiatky?

V prvom rade by som sa chcel poďakovať redakcii, že sa rozhodli ma osloviť a urobiť so mnou rozhovor. Roky sa mi už ťažko počítajú, ale pamätám si, že svoj prvý fotoaparát som dostal už ako malý chlapec. Boli to moje prvé skúsenosti s fotografiou. Neskôr som vlastnil niekoľko kinofilmových kompakto, s ktorými som fotil na dovolenkách a zaznamenal celé detstvo mojich dcér. Z tohto obdobia mám pomerne bohatý archív. Prešlo mi rukami aj niekoľko digitálnych kompaktov a postupne som začal uvažovať nad kúpou digitálnej zrkadlovky s cieľom byť technicky voľnejší a posunúť vpred možnosti mojej kreativity a technických obmedzení. K tomuto kroku som sa rozhodol až v roku 2008. Odhodlal som sa aj vďaka internetu a portálu ephoto, kde som sa denne stretával s rozmanitými fotografiami od rôznych autorov, čítal odborné články a téma fotenie ma dodnes úplne pohltila.

Pozeral som tvoju webstránku a mám pocit že sa fotením živíš. Mám pravdu?

V súčasnosti by ma fotenie snáď uživilo, ale našťastie ma živí aj dobre rozbehnutá rodinná obchodná firma, pri ktorej mi ostáva dosť času aj na fotenie. Do predmetu činnosti som si pridal aj fotografické služby, takže všetko čo ma živí, je pod jednou strechou.

K foteniu na zákazky som sa dostal postupne. Ľudia ma oslovovali, niekoľko akcií som nafotil zadarmo, potom za symbolické ceny a až keď som bol presvedčený, že na to mám a výsledky sú minimálne podľa predstáv klientov, tak som sa na to dal. Fotím väčšinou svadby, deti, portréty a s kamarátom, s mojim fotopartnerom Karolom Husárom (KarolH) sme si zariadili aj dostatočne vybavený fotoateliér. Napriek tomu radšej volím možnosť fotenia vo voľnej prírode, kde je človek menej obmedzený, dokáže využiť prirodzené svetlo a prírodné rekvizity. Do ateliéru sa ale často vraciam aj z potreby fotenia produktovej fotografie, ktorej sa tiež venujem.

Prešiel som si celú galériu, ktorú tu u nás máš, a nemôžem povedať, že obľubuješ len jeden typ fotografií. Našiel som portréty, krajinky, zátišia, makro... Nachádzaš radosť pri fotení všeobecne, alebo predsa len máš niektoré fotenia radšej?

Áno, všeobecne ma fotenie teší, fotím všetko možné, fotenie v prírode je pre mňa relax. Najradšej mám fotenie ľudí, či už sú to portréty alebo sa jedná o reportáž. Chcel by som si vytvoriť viacej príležitostí, cestovať s fotoaparátom po svete, no zatiaľ sa mi to nedarí. Som zaneprázdnený fotením zákaziek a následným spracovaním fotiek, ktoré mi zaberá strašne veľa času a to všetko samozrejme popri mojej práci a rodine. Daňou za to je, že realizácia mojich vlastných fotoprojektov ide zatiaľ bokom.

Posledné pridané fotografie sa vyznačujú vysokou technickou kvalitou. Nový fotoaparát, alebo lepší posproces? ;)

Potešilo ma, že to tak vidíš. Asi ako každý, kto sa venuje foteniu, tak aj ja moje umenie rozvíjam, stále sa učím, skúšam nové veci, čítam články, fotografické knihy, veľa fotím a skúseností taktiež pribúda. Používam fotoaparáty Sony, mnohí nechápu prečo, tak to vysvetlím. Prvú zrkadlovku som si kúpil v miestnom elektre, mali až jednu, bola to Sony A200. Vtedy som si povedal, že na začiatok mi to bude stačiť, časom som si ale dokúpil ďalšie objektívy, externý blesk, a keď som sa čoskoro rozhodol pre upgrade, na A700 , neskôr A900, ostal som pri tejto značke a musím povedať, že ma ničím neobmedzuje. Vlastním aj kinofilmovú Minoltu Dynax 5, s ktorou fotím pre zábavu na čiernobiely film. Digitálne fotím do formátu RAW a fotky upravujem v Adobe Photoshop Lightroom a CS5.

Často vidím pri portrétoch dievčat mená ako, Lívia, Lenka. Odprisahal by som podobnosť s tvojou profilovou fotografiou...

Jozef, máš dobré oko. Zbadal si to napriek tomu, že moja profilová fotka je rozmazaná :D Mám to šťastie, že moje dcéry sú ochotné mi pózovať, hlavne v začiatkoch mi to pomohlo. Možno aj vďaka nim som sa naučil ako tak fotiť portréty. Som im vďačný za ich trpezlivosť a aj čas strávený s mojím postupným zdokonaľovaním sa.

Veľmi ma zaujala fotografia „takmer zahalené mesto“. Pamätáš si ešte príbeh tejto fotografie?

Táto fotografia vznikla v januári 2011, keď som v Nitre, v hoteli Zlatý kľúčik na Zobore fotil jednu firemnú akciu. V noci okolo 23:00 som sa išiel vonku vyvetrať a naskytol sa mi parádny pohľad na mesto. Hneď som nasadil teleobjektív, ktorý som mal v brašni, no problém bol, že som zo sebou nemal statív. Vyriešil som to tak, že som fotoaparát umiestnil a vypodložil na kapote jedného auta, horko-ťažko som nastavil kompozíciu a urobil záber pre istotu 2x s cca 25 sekundovou expozíciou. Túto fotografiu som po návrate domov len minimálne upravil a vo večerných hodinách som ju pridal na ephoto, ani som s tým nepočítal, že bude taká úspešná.

Pred viac ako rokom som v komentári reagoval na kompozíciu v tejto fotografii. Stále by si komponoval rovnako?

Aj pre spomenuté problémy pri vzniku tejto fotografie by som asi komponoval rovnako. Panoramatický orez je tam preto, lebo do spodku fotografie mi prečnievali strechy. Názov fotografie je takmer zahalené mesto, nie kostol, to mesto sa nachádza naľavo od kostola a chcel som ho tam mať. Skúšal som aj iné orezy, ale nemôžem si pomôcť, ani jeden nevystihuje podstatu a myšlienku originálu.

Prebehol som ťvoje hodnotenia. Myslím že som nezbadal horšiu bodovú známku ako 5. Nemáme horšie fotografie? ;)

Ako všetci vieme, užívatelia fotoportálu ephoto sa ubrali takým smerom, že fotky sú zhruba o 2-3 známky nadhodnotené. Zastavujem sa pri fotografiách, ktoré ma v prvom rade niečím zaujmú. Na túto činnosť mi ostáva stále menej času a preto ak sa zastavím pri vyslovene zlej fotografií, napíšem radšej slovný komentár bez bodov aj preto, aby som sa vyhol zbytočnej konfrontácii a autorom radšej skúsim podsunúť môj názor a poprípade objektívnu radu. Tento problém sa snaží riešiť aj samotná redakcia nedávnymi zmenami, takže si myslím, že o známkach je v tejto chvíli zbytočné aj hovoriť.

Je niečo, čo ťa dokáže pri fotení vytočiť, alebo si skôr pokojný za každej situácie?

Myslím, že som pokojný a rozvážny za každej situácie. Pri fotení sa snažím navodiť tú správnu atmosféru a dobrú náladu. Verím, že sa mi to zatiaľ darí a považujem to za najlepšiu cestu  pre dosiahnutie čo najlepších výsledkov pri fotografovaní ľudí. Iba raz sa mi stalo, že som v ateliéri fyzicky napadol jednu mladú modelku, naozaj iba raz a dúfam, že to neodradí ďalšie potencionálne zákazníčky. Ale nie naozaj, tento krát som žartoval... :D