Mirka Moravčíková

Nick na ephoto: myreska

Musím povedať, že ešte sa mi doteraz tak ťažko nehľadali slová, v ktorých by som mohol stručne predstaviť charakter tvorby fotografa, ako pri tvorbe Mirky Moravčíkovej. To, že má 38 rokov, že sa narodila v Považskej Bystrici a momentálne býva v Púchove mi postačí tak do jednej vety a predstavu o jej fotografiách si z toho neurobíte. Zrejme som moc zvyknutý na škatuľkovanie a pri Mirke mi tento spôsob kategorizácie nepomôže. Pri každom fotografovi, s ktorým robím rozhovor, sa snažím čo najdôkladnejšie analyzovať jeho fotografie.

Nestačila mi však galéria u nás na portáli, tak som sa s ňou spojil aj na modrej sociálnej sieti, v snahe vidieť čo najviac fotografií. Chcel by som prehlásiť, že kladie dôraz na obsah vedomia pred spôsobom umeleckého prejavu, čo by nás automaticky malo nasmerovať na konceptualizmus (myšlienka verzus forma). Pri niektorých fotografiách by som neváhal použiť túto škatuľku. Spôsob spracovania však zohráva rovnocennú šachovú partiu s myšlienkou fotografie. To je veľmi príjemné a dostatočne vhodné na publikovanie s adekvátnou reakciou okolia. Teraz by som mohol po takomto krátkom uvažovaní zase vytiahnuť škatuľku neokonceptualizmu starého 50 rokov. Určite by sme do nej schovali veľkú časť fotografií dnešného oceneného člena.

Vnútorná reflexia spoločenských, osobných statusov, dôsledok konfrontácie zdravého narcizmu s okolím, bytím prináša autorke inšpiráciu. Vizuálne nás zahlcuje scénicky už videným a nominuje do pozície človeka už cíteným. Snaží sa v nás prehlbovať zážitky, vytvárať priamou cestou radikálny rez k skrytým existencionalistickým otázkam našej krátkej a dočasnej substancii uvedomenia si bytia času a priestoru...

No a nakoniec po všetkých takýchto psychologicko-filozofických úvahách nad škatuľkujúcimi škatuľkami príde zátišie s hroznom :)

Mirka do akej miery je spätá tvoja tvorba a osobné pocity?

Do veľkej. Každý človek, ktorý tvorí, je citlivý a dáva do svojho diela seba a vlastné subjektívne pocity. Preto je tvorba  podľa mňa vždy s nimi spätá . Ale nie všetci vnímajú rovnako a niekedy sa divák nemusí stotožniť s autorom. To však neznamená, že výsledok práce je zlý.

Si človek voľnomyšlienkár? Podľa tvorby by som tak tipoval. Voľnomyšlienkári majú zvyčajne ťažký údel v boji proti zaužívaným spoločenským konvenciám. Čo ťa teda v živote poteší ?

Voľnomyšlienkár? No, to mi nikdy nenapadlo, ale asi som. Určite mi nerobí problém vyjadriť vlastný názor a slobodné myslenie neobmedzované konvenciami je pre mňa veľmi dôležité a vnútorne uspokojivé. Ale nemyslím, že by som mala ťažký údel alebo bojovala proti zaužívaným spoločenským konvenciám. Nemám problém ani s ľuďmi a ich názory akceptujem, aj keď sú opakom mojich. Dôležité je nikomu vedome neubližovať, byť slušný, vnímavý k okoliu a nehanbiť sa sám pred sebou. Čo ma poteší? Všetko príjemné, posedenie s priateľmi, deň plný smiechu a dobrej nálady, pochvala, vnútorný pokoj... Ale mám rada aj dni, keď som smutná.

Podľa čoho sa rozhoduješ, že výsledná práca bude vo farbe alebo v stupňoch šedi?

Hlavne podľa témy a momentálnej nálady. Keď chcem vyjadriť smútok alebo niečo nechcené, nepríjemné, automaticky zvolím BW prevod. Na takýchto fotkách ma farby rušia a mám pocit, že by potláčali dané emócie. Mám rada čiernobielu fotografiu.

Je vidieť, že s grafickým editorom si celkom tykáte...

Úprava v grafickom editore je pre mňa dôležitá. Pomocou neho dotváram atmosféru na fotke. Je to niečo ako maľovanie. Niekedy fotka sama o sebe nevypovedá tak, ako si predstavujem a vtedy je nutné dotvárať a dodať jej náboj. Používam Photoshop cs3. Čo sa týka fotenia a aj práce v programe, som úplný samouk. Keďže ešte neviem toho veľa, stále sa zdokonaľujem pomocou tutoriálov na internete, väčšinou na zahraničných stránkach, s čím mám ale problém kvôli jazyku a preto je to dosť zdĺhavé. Na vašej stránke som tiež pozerala videotutoriály. Prijala by som ich viac a možno viac zamerané na grafiku.

Honba za drahou a kvalitnejšou fototechnikou pre teba asi nebude určujúca a podstatná... alebo sa mýlim?

Nie, nemýliš. Podstatný je nápad, videnie, myšlienka. Preto je pre mňa dôležitejší pocit z fotografie ako jej technická stránka. Samozrejme, že fotiť s kvalitným objektívom je rozdiel ako fotiť so setovým, o tom nepochybujem, ale určite nie je mojou prioritou mať špičkovú výbavu. Aj keď, kto by nechcel. Fotím s Canonom EOS 450D. Je to môj prvý foťák a k tomu mám setový objektív a pevné sklo 50/1,8. Určite som touto výbavou obmedzená.

Na tvojich fotografiách často sama pózuješ. Je to prejav akéhosi exhibicionizmu, nudy, nedostatku modeliek?

To, že na fotkách pózujem, nie je preto, že by som sa nudila alebo mala potrebu sa ukazovať. Fotografie, na ktorých pózujem, sú väčšinou o mojich pocitoch a náladách a myslím, že najlepšie ich vyjadrí autor sám. Je ale pravdou, že určitú dávku exhibicionizmu musí človek mať, inak by sa nemohol fotiť, vystavovať vlastné telo a odkrývať svoje vnútro. Ale mám aj fotky, kde nie som a je ich viac :)

Niektoré komentáre pod fotografiami sú aj o tom, ako by niekto niečo na fotografii spravil inak. Stalo sa už, že ti takýto komentár pomohol vylepšiť fotografiu, alebo vnukol nový nápad?

Určite áno, viac hláv, viac rozumu a nápadov. Stále sa učím a často som nepozorná pri fotení alebo pri práci v grafickom programe. Veľakrát to viem prehnať s úpravou, preto môžem byť len rada, keď som upozornená na chyby. Samozrejme, že nie so všetkými názormi a komentármi súhlasím, ale niekedy je to vec vkusu a každý ho má iný, čo je dobré- inak by bolo umenie jednotvárne a nudné.

Všimol som si v tvojej galérii fotografiu s politickým kontextom. Je vplyv politiky na teba taký silný?

Podľa mňa vplyv politiky na Slovensku je silný na každého. Veľa mladých ľudí odchádza do zahraničia, nie ako kedysi zarobiť, ale ostať žiť. Tu väčšina ľudí  len prežíva a nemá si ani možnosť dopriať niečo, čo im urobí radosť. Sú stále v strese, aby vyšli s peniazmi, neprišli o prácu. Toto všetko vplýva aj na medziľudské vzťahy. Snažím sa politiku sledovať čo najmenej, lebo ma do určitej miery irituje a cítim len beznádej, že sa nič nezmení k lepšiemu.

Bola som inšpirovaná časopisom, jeho špeciálnym vydaním pred voľbami a ich výzvou k ľuďom. Keďže mi nie je jedno, aké bude Slovensko, veľmi sa mi zapáčila myšlienka zmobilizovať ľudí pre dobrú vec a vyjadriť odmietavý postoj k smeru, akým sa krajina uberala. Tak vznikla fotka, ktorú spomínaš.

Tvoje netradičné portfólio má aj určitých, pre teba inšpiratívnych fotografov?

Ako prvého, aj keď to nie je fotograf, musím spomenúť švajčiarskeho umelca Hansa Ruediho Gigera. Jeho výstavou som bola uchvátená. Určite odporúčam. Medzi mojich obľúbených patrí aj český fotograf Martin Stranka. Veľmi sa mi páči jeho tvorba. Krásna hra svetiel, ktoré dodávajú fotkám atmosféru. Na začiatku ma určite inšpiroval a niektoré prvky som použila vo svojej tvorbe. Snažím sa mať svoje nápady a vyhýbať sa napodobňovaniu štýlu iných. Moja poklona patrí ale vojnovým fotografom a fotografie z takéhoto prostredia sú pre mňa najsilnejšie a najhodnotnejšie.

Ako budeš tráviť leto?

Svetlým miestom je pre mňa festival Pohoda. Tam si oddýchnem so svojimi priateľmi pri dobrej hudbe, chodím tam každý rok. Potom cestujem za mojím priateľom do Galway v Írsku. Keď sa vrátim, čaká ma práca, víkendy plné zábavy a je koniec leta...

Ďakujem za rozhovor.