World Press Photo 2012 vyhral Samuel Aranda

pri tom, čo sa deje vo svete a čo sme pre úspech schopní urobiť, je u mňa v kútiku duše pochybenie, aranžovaná ? nevybočuje z rámca výherných tém v poslednom 10 - ročnom období

na jednej strane ,tesi ma uspech fotografa ,na druhej som smutny z tohoto skazeneho sveta aj ked sa pozeram na to z odstupom som si vedomy toho ze ludstvo je spinave a skazene po dusevnej stranke

Z World Press sa mi zatial pacili dve reportaze, o mexickych wrestleroch a ruskych street fighteroch. Zaujimave a neokukane.
Nechapem ako mozu rok co rok dookola vyhravat fotky z roznych tragedii sveta. Tie fotky niesu vobec nicim vinimocne ani zaujimave. Videli sme ich vsetci uz tisice, Japonsko, Libia... stale dookola to iste, bieda. Ked tam pridem a mobilom cvaknem zaber sikmo a bude to razmazane nevadi, hlavne ze je tam krv a utrpenie. Hanba.

stotoznujem sa s tvojim nazorom

ale ja nie

súhlasím s tebou

Mozno by som to tak hrubo nepovedal ale suhlasim potrebujeme uz ine namety ako su svetove katastrofy

ja suhlasim s tebou a ja s tebou ale to je jedno.
dolezite je ze si vsetci fotima doma svoje deti a raveujeme na tych idiotnych fotografov ktory zachytavaju v emocii jedneho zaberu jednotlive tragedie jednu po druhej...
je jedno ze to tu uz bolo ze to uz dakto nafotil, dolezite je ze to nafotene bolo a ze dobre.

Od WPP a jej reginalnych odnozi je jasne ake foto mozno ocakavat a tento rocnik nie je vynimkou (na margo skazeneho sveta a vsetkeho utrpenia na fotkach, atd atd). Opat plati ze sa to oplati popozerat a opat plati ze vitazna fotka ide totalne mimo mna.

WPP foto vystava bola jedna z najdrahsich, najkrutejsich a najzbytocnejsich vystav Mesiaca fotografie. Uz sa to tematicky velmi zvrhlo cim krutejsie tym lepsie. Nad tym je pritom tien pochybnosti o neiscenovanosti alebo sa pritvrdi v dokumentovni mrtvoliek casozbernymi snimkami smrt minus 10 sekund.

Tak ako minulý ročník, aj tento vyhrala fotografia znázorňujúca utrpenie. Ak je fotografia podaná netradične, neošúchane, ak má čo povedať, nikdy jej nie je dosť. Na fotografii čítam nielen utrpenie zraneného muža, a ženy ktorá muža drží. Teda predpokladám, vnímam to tak, že aj tá žena súcití s mužom. Je to prejav emócií. Hoci jej nevidieť do tváre, emóciu tam cítim. Neviem či ten muž zranený bol zranený pro alebo protivládnymi silami. Je to jedno. Ide o tu podľa mňa o prejav neľudskosti a ľudskosti. Neľudskosti tých čo zranenie mužovi spôsobili a ľudskosti zahalenej ženy. Pre mňa má táto fotografia ešte jeden, nemenej významný podtext. Je to pozícia ženy a muža sťa Márie a Ježiša sňatého z kríža. Že je to kresťanský symbol? Áno, je. Že aktéri na fotografii sú z moslimského sveta? Áno, sú. Ale tentto kontext, akoby výjav spod kríža ma oslovil. Ako sa ľudstvo za tých dvetisíc rokov zmenilo?

Tie vojnové motívy sú sporné, mne osobne sa tiež nepáči fotiť utrpenie ľudí, ale na druhej strane musím uznať, že to sú bezpochyby najemotívnejšie fotky a to vo fotografii najviac zaváži. To nie sú fotografie, ktoré by si človek vešal na stenu, tieto fotografie vyjadrujú skazenosť a obludnosť tohto sveta a sú skôr mementom a svedomím človeka.

poklona, pane...

Neviem ja z tej foto necitim nič! A je to pravda, ľudí strhuje väčšinou bolesť utrpenie, smrť, pretože je podľa mňa priame, jednoducho vyjadrujuce podstatu veci a nášho ukončenia života, ktorého sa v kútiku duše bojí aj ten najsilnejší človek...No o to by som čakal lepšiu fotografiu s touto tematikou. Na mňa dosť zapôsobila fotografia Wanting a Meal od Kevina Cartera, ktorú určite mnohí poznáte.

Vytazna fotka sa mi nijako nepaci. Ja osobne nevidim ziadne zranenie a ani utrpenie. Kludne mohlo byt dole napisane, ze ide o mentalne zaostaleho cloveka niekde v ustave. Neviem ani kde sa to nachadza, no proste nic mi to nedava.
Takmer ziadna SINGLE fotka ma tam neoslovila, co sa neda povedat o seriach, tie sa mi pacia ovela viac. Ked ale nepocitam Japonsko, vsetky vojny a mafianske konflikty v Mexiku, co je zase ta ista tema ako minule. Nasekane kusy tie na hromade nie je ziadne umenie. Tie fotky moze urobit kazdy policajt co sa tam mota. A verim, ze ich aj kazdy ma aspon po stovke, kedze v Mexiku je toto docela bezne. Co je na tom take uzasne, ze sa to dostalo tak daleko??? Ja osobne netusim.
Ale este som nevidel uplne cele WPP. Uvidim co bude dalej.

Tiež nič z tej fotky necítim,nijak ma nepresvedčila,fotka má hovoriť sama za seba,nie nejaký dlhý popis podňou,ktorý je aj tak diskutabIlný.Ta tak, o ničom.Pripomína mi to pózu panenky Marie ako drží Ježiša po sňatí z kríža.

A je to tu zas...ako každý rok...blá ,blá ,blá,....nemyslím nikoho konktétneho....

co mas proti gajpárku?

Ano cielom fotografie je aj podávať obraz o dobe v ktorej žijeme, ale keď už má niekto dostať akési ocenenie, tak by mala tá foto aj za niečo stáť. Keď budem chcieť tak vyjdem do ulíc u nás na Slovensku a nafotím toľko žobrákov s rozbitými nosmi, smutným pohľadom a žobrajúcich, ale to nebude dôvod na to aby som vyhral !!! Z tej foto treba aj niečo cítiť. Táto tu mi príde ako obyčajný CVAK. A myslím že mnohý aj z tohto fóra majú precítenejšie foto než je táto...

[b]PS /b] A k tomu linku, čo si dal, od roku 2000 ide kvalita tých foto podľa mňa dole. Najlepšia foto z posledného desaťročia je podľa mňa z roku 2005. (áno čo tí ľudia prežívajú na každej foto je strašné a je to dokumentom doby, ale nie dôvod na ocenenie, či výhru). Pred mnohými klobúk dole čo sú tam nafotené a tie posledné odfotí každý, pokým by mal na to žalúdok tých chudákov fotiť (a ak by sa tam nachádzal)

Inak pri tých všetkých foto keď sa tak pristavím a rozmýšlam aké máme problémy mnohí (riešime aký objektív, aké telo, mnohé o cene 500 euro a viac), vidím ako sa u nás napr. vyhadzuje jedlo (ako študent som už brigádoval aj v potravinárstve), tak mám z celého sveta zvláštny pocit. Ono ked je človek v tom kolotoči svojom dennom si to neuvedomuje, ale keď sa zastaví a porozmýšla aké má šťastie, kde žije, kde sa narodil, že má čo jesť, nemusí sa báť každý deň, že ho niekto zastrelí. Nič nie je ideál a ani nikdy neexistoval a ani nebude, to je jasné. Ale je mi zle aj z nenažranosti niektorých štátov, či ich obyvateľov a na druhej strane takej chudoby, zabíjania. Nemôže mať každý všetko, ale v dnešnej dobe hladovať to je strašné (keď svet produkuje niekoľko násobne viac jedla, ktorý nie je schopný ani skonzumovať). Škoda, že svet obchodu, hospodárskeho rastu nejde ruka v ruke s citmi a spokojnosťou väčšiny obyvateľstva zeme a či je to možné vôbec. Každý má právo sa minimálne najesť a niečomu sa v živote venovať (nemusí vlastniť majetky, autá), ale mať aspoň ten základ života.

PS: Viem pekne sa o tom hovorí, ale realita a obchod sa tvorí trochu inak....

ano a presne o tomto má byť táto súťaž, a novinárčina. Bohužiaľ dnes sú fin. zisky na piedestáli ešte pred inými ľudskými hodnotami a meradlom úspechu sú bohužiaľ len peniaze tak sa niet čomu čudovať, Ale chvalabohu aj tak, že sme na tom ako sme v SR a nie horšie... : )

nuž treba niečo nafotiť hoc aj tých bezďasov, publikovať to s nejakým rozumným konceptom a poslať - a možno na rok vyhráš práve ty

myslím si, že zisky u ľudí boli na piedestáli odjakživa, možno sa to len u nás vníma trocha inak, aj v súvislosti s prechodným obdobím, raz do blahobytu tam raz do blahobytu späť;

Čo je dôvodom nepokojov aj u bohatých krajín (myslím teraz ich obyvateľov), je neistota! Protihodnota tohto slova je často spájaná so socializmom - že ľudia potrebujú mať istoty a často aj kritizované, že to iba tí neschopný! Ale pozri čo sa deje v západných krajinách, ktoré zrazu začnú strácať svoje "istoty"!!! Tí ľudia sa taktiež boja ako naši, ktorí vyrastali v socializme. Keď v ľuďoch vytvoríš neistotu, tak všetci začnú podvedome prahnúť po peniazoch, šetriť, kradnúť, rabovať - to len preto lebo chcú prežiť (to je ľudské podvedomie a asi aj dôvod nášho prežitia) - pretože môj názor je, že sme všetci potomkovia najväčších najsilnejších a trochu aj prefíkaných predkov, ktorý keby takými neboli by neprežili). Mnohokrát to nieje o blahobyte ale strachu zo zajtrajška. Preto neznášam, keď niekto nazýva našich ľudí sprostými zadubenými socializmom ovplyvnenými ľuďmi, keď túto vlastnosť má každý jedinec na zemi (od chudobných po bohatých). Mnohí obchodníci, manažéri si trhajú vlasy keď je problém, nestabilita (a dá sa povedať určitým spôsobom neistota), tak isto že niečo stratia, ako obyčajný ľudia na SK, či v Nemecku či hocikde na svete. Aj ľudia v marketingu to vedia, preto denne pozeráme tak krásne reklamy na hypotéku, kde máte istoty pokým platíte a máte robotu . Ale to už ide od každého jedinca a jeho zmýšlania ako sa postavý k veciam, na ktoré často musí reagovať sám a sám si zariadiť (lepšie povedané reagovať) na ponuky ktoré mu život dáva alebo aj berie, no tí slabší to väčšinou prepísknu, alebo podcenia situáciu a majú problémy.

PS: Všetko čo sa deje, nikdy nie je príčinou pár mocných ľudí na svete, ale celej spoločnosti a chápania biznisu-obchodu a hlavne peňazí v povedomí ľudí. A často slovo ISTOTA zneužívajú aj strany vo voľbách, pretože je to skutočne to čo ľudí robí kľudnými a aj ľudia vlastne potrebujú - psychika je sviňa!!!

aj ja..máš pravdu ....je to tak.

Otázka je či sa niečo také dá nafotiť aj inak...podstatné je len byť tam, atmosféra ťa už vtiahne.

Je pravda, že minuloročná WPP výstava v dome umenia bola až moc krutá po obsahovej stránke fotografíí, aj zaujímavá po obrazovej stránke, boli tam fotky na ktoré som pozerala, že waw, perfektne odfotené... hneď po výstave sme si museli ísť dať s kamoškou panáka do najbližšej krčmy, ale až, keď človek vidí niečo také, tak si väčšina uvedomí, že je rád, že je ten, kto je, že má to, čo má...
A k tohtoročnej víťaznej fotografíí. Ja z nej cítim strašne silné emócie.
A celkovo k fotkám WPP, dosť ľudí aj fotografov si ani neuvedomuje, aké to musí byť ťažké pre toho fotografa fotiť v tých "bojových" podmienkách, čo pri tom emocionálne prežíva, keď musí sledovať to utrpenie naokolo a ešte aj loviť zábery, vtedy mozog rozmýšľa úplne ináč, fotograf fotí a komponuje intuitívne a práve vtedy sa najvac ukáže čo vo fotografovi je, čo si všímajú jeho oči, ako to v tej rýchlosti dokáže nakomponovať, odfotiť...