Čas, clona a citlivosť. Tri parametre, ktoré potrebujeme ovládať. Pozrime sa na to, z čoho vychádza ovládanie našich digitálnych zrkadloviek a bezzrkadloviek.
Pred niekoľkými desiatkami rokov boli fotoaparáty čisto mechanické. Ak mali v sebe batériu, tak tá len napájala expozimeter. Čas sa volil otočným voličom na tele fotoaparátu, clona prstencom na objektíve. Citlivosť sa nastavovala len preto, aby expozimeter vedel, ako citlivý film je vo fotoaparáte vložený a ukazoval správne hodnoty. Čo ste mali nastavené, ste hneď videli bez toho, aby ste fotoaparát museli zapnúť a pozrieť sa do hľadáčiks alebo na displej. Ak ste vedeli, čo je čas, clona a citlivosť, bolo pre vás ovládanie fotoaparátu jednoduché. Najväčším problémom bolo zaostrovanie a presná expozícia, expozimetre boli jednoduché, fotograf musel do nastavenia zapojiť svoje skúsenosti s tým, ako jeho fotoaparát meria expozíciu v rôznych situáciách a aj to, ako treba exponovať konkrétny film.
Ani to nie je dávno, čo sa ešte vyrábal Nikon FM3a, poctivá kinofilmová zrkadlovka s mechanickým ovládaním času, clony a citlivosti. Ponúkala aj poloautomatické nastavenie expozície.
Technika sa ale vyvíjala. Prenikala do nej elektronika a automatizácia. Keď sa začala uzávierka ovládať elektronicky, bolo možné začať do fotoaparátov zabudovať poloautomatické a automatické režimy, predchodcov programov P, A, S. Ovládanie sa príliš nelíšilo od plne mechanických fotoaparátov. Len na ovládači času a clony pribudlo Á-čko (majitelia fotoaparátov Fujifilm teraz zbystrili). U niektorých amatérskych fotoaparátov úplne zmizlo manuálne nastavenie času a nahradila ho automatika. Fotografi sa ale takýmto fotoaparátom skôr vyhýbali.
Prelom v ovládaní fotoaparátov prišiel v 80-tych rokoch, kedy sa začalo s automatizáciou zaostrovania. V začiatkoch výrobcovia dosť tápali, ako navrhnúť ovládanie fotoaparátov s oveľa väčším počtom funkcií a automatizovaných funkcií, ako tomu bolo u mechanických zrkadloviek. Niektoré boli skutočne nevydarené.
Minolta Dynax/Maxxum 7000 bola prvá filmová AF zrkadlovka. Funkčná výbava bola veľmi dobrá, ale ovládanie ťažkopádnejšie.
Najhoršie ovládanie mal asi Nikon F70, jeho vejárový displej som prezýval Gameboy. Kým ste niečo nastavili, museli ste vyhrať niekoľko levelov elektronickej hry.
Canon a Minolta prešli na nové bajonety, zbavili sa záťaže minulosti. Nikon a Pentax pokračovali s pôvodnými bajonetmi, len prepracovali objektívy na automatické zaostrovanie. Všetci ale zvolili ovládanie clony z tela fotoaparátu. Po rokoch sa aj Nikon a Pentax zbavili clonového prstenca na objektívoch, aj keď stále pokračovali s pôvodným bajonetom. Ako som spomínal, s ovládaním sa stále experimentovalo. Chvíľu trvalo, kým sa na fotoaparátoch udomácnil otočný ovládač s programami a rollery pre nastavovanie parametrov. Neviem, kto a kedy s týmto spôsobom ovládania prišiel, ale stal sa štandardom až do dnešných dní. Aj keď sa ergonómia ovládania fotoaparátov model od modelu líši, základ majú spoločný.
Dnešné fotoaparáty si berú vzor z ergonomicky vydarených fotoaparátov, akými bola napr. Minolta Dynax 7. Nenechajte sa zmýliť veľkým displejom, je to filmový fotoaparát. Keby tak dnes vyzerali bezzrkadlovky Sony A7 a A9.
Ergonómiu ovládania, akú mal Canon EOS 50, by si mnohí priali aj u súčasných digitálnych EOS-ov. Volič programov musí byť dôverne známy všetkým užívateľom Canonov, filmových aj digitálnych.
Volič programov a rollery
Väčšina fotoaparátov s pokročilými funkciami má takmer rovnaké základné ovládanie expozície. Otočný volič programov + rollery, citlivosť ISO sa nastavuje priamo cez tlačidlo, alebo cez rýchle menu. Platí to aj pre pokročilé kompakty a ultrazoomy. U niektorých modelov je možnosť nastaviť clonu pomocou prstenca na objektíve, nebýva to ale mechanické nastavenie. Páni Fujisti sa ohradia, ale nemusia sa báť, ich miláčikom som vyhradil samostatnú časť.
Na voliči programov sa nachádzajú expozičné režimy, automatické, poloautomatické a plný manuál. Ponuka môže byť rôzna, ale inak podobná. Ak si užívateľ zvolí expozičný režim, kde sa dá nastaviť čas, clona, alebo oboje, nastavuje tieto parametre pomocou rollerov. U základných modelov je niekedy potrebné použiť shift tlačidlo, pretože majú len jeden roller, alebo sa jeden z parametrov nastavuje tlačidlami. Ako som spomenul, niekedy sa dá clona nastaviť elektronicky na objektíve.
Najčastejší spôsob ovládania expozície, volič programov s expozičnými režimami a dvojica rollerov pre nastavenie parametrov. Olympus OM-D E-M 10 Mark III. Aj malý amatérsky fotoaparát môže mať výbornú ergonómiu ovládania.
Výhodou voliča programov je, že na ňom môže byť množstvo režimov, scénických, pokročilých i užívateľsky nastaviteľných. I režim videa. Nevýhodou je, že ak je fotoaparát vypnutý, nevidíte nastavené údaje a to aj vtedy, ak má stavový displej. Väčšine to ale nechýba, najmä ak nikdy neprišli do styku s iným ovládaním.
Citlivosť ISO, ako tretí parameter expozičného trojuholníka, nastavujeme rôzne. Niektoré fotoaparáty majú na to vyhradené tlačidlo, u iných treba ísť do rýchleho menu, prípadne sa funkcia citlivosti dá priradiť nejakému funkčnému tlačidlu.
Ovládanie expozície pomocou voliča programov a dvoch rollerom (u začiatočníckych fotoaparátov niekedy jedným) je dnes najrozšírenejší spôsob. Umožňuje pridávať na volič nové funkcie. Funkčná výbava fotoaparátu môže byť veľmi bohatá.
Stará škola
Stále sa nájdu fotografi, ktorým vyhovuje priamočiare ovládanie v štýle starých mechanických filmových fotoaparátov. Niektorým to viac vyhovuje, iní majú “analógovejší” pocit z ovládania, prípadne kedysi fotili na film a daný spôsob ovládania im vyhovuje.
Spôsob ovládania do určitej miery definuje, aké ďalšie funkcie môže fotoaparát mať a ako sa budú ovládať. Clona na objektíve + ovládač časov na fotoaparáte do určitej miery obmedzujú možnosť zabudovať do fotoaparátu špeciálne vychytávky, alebo k ním rýchlejšie pristupovať. Spomeňme napríklad scénické a užívateľské režimy, prípadne extrémne krátke časy el. uzávierky dostupné na voliči časov.
Na druhú stranu, ovládanie v duchu “starej školy” je návrat k základom fotografie. Niektorí fotografi chcú fotografovať digitálne, ale s maximálne analógovým zážitkom. Je to menšinová skupina, ale dosť veľká, aby sa našli výrobcovia, čo im vyhovejú.
V prvom rade je to Leica, ktorá u svojho radu M pokračuje v tradícii založenej Oscarom Barnacom. Fotoaparáty manuálne zaostrujú a Leica spravila aj modely, ktoré vôbec nemajú displej. Viac analógovosti na digitálnom fotoaparáte nenájdete. Fotoaparáty Leica sú drahé a nie každý chce až takto sparťanský fotoaparát. Preto podstatne rozšírenejšie sú fotoaparáty Fujifilm radu X. Fujifilm je jediný výrobca, ktorý vyrába cenovo dostupné systémové fotoaparáty s mechanickým ovládaním expozície. Snahu o analógovejšie ovládanie nájdeme aj u Panasonicu, konkrétne je to u kompaktu Lumix LX100 II a objektívoch, ktoré vyrába v koprodukcii s Leicou. Snahu ponúknuť analógovejšie ovládaný model mal aj Nikon s prístrojom Df. Táto zrkadlovka bola ale predražená, priveľká a niektoré parametre boli slabšie. Škoda, ako koncept to bola výborná snaha, len v nej mal Nikon pokračovať a odstrániť spomínané nedostatky. Záujem o takýto typ fotoaparátu by tu určite bol.
Leica u radu M pokračuje v tradícii. Digitálnemu snímaciemu prvku robí len nevyhnuteľné ústupky.
Nikon Df si bral za vzor Nikon FM2/FM3a. Škoda, že Nikon v tejto koncepcii nepokračoval.
Panasonic LX100 II, moderný kompakt s 4K videom, WiFi a BT, ale s ovládaním inšpirovaným mechanickými filmovými fotoaparátmi.
Najväčšiu snahu prepojiť analógový a digitálny svet vynakladá Fujifilm. Všimnite si nastavenie citlivosti ISO v okienku voliča časov. K analógovému spôsobu ovládania musíme pripočítať aj obrazové profily inšpirované reálnymi filmovými materiálmi.
Ovládanie v duchu “starej školy” je priamočiare. Má ale svoje obmedzenia a hlavne začínajúcemu fotografovi môže robiť problém naučiť sa ako nastaviť ekvivalenty expozičných režimov P/A/S.
Záver
Pri výbere fotoaparátu nemusia zohrávať hlavnú úlohu len parametre a funkčná výbava. Môže to byť aj spôsob ovládania. Väčšina systémových fotoaparátov a pokročilých kompaktov má moderný spôsob ovládania, ktorý sa vyvinul s príchodom AF zrkadloviek. Ukazuje sa ale, že niektorým viac vyhovuje priamočiarejší spôsob ovládania inšpirovaný mechanickými filmovými fotoaparátmi.
Pridaj komentár
