Canon Powershot G10

G-éčko bolo svojho času mojim prvým digitálom a bol som s ním spokojný. Už pred 6 rokmi mal G5 výklopný displej, sánky pre externý blesk, svetelný objektív, retro dizajn, výborné ovládanie a možnosť rozšírenia o predsádky. Posledný model tejto rady sa však chváli trojnásobným rozlíšením, aké som mal na svojom prvom G-éčku. Uvidíme, čo to urobilo s obrazom. Na druhej strane nové G-éčko nemá výklopný displej a objektív je menej svetelný. Poďme teda spolu zhodnotiť, kam sa posunula kvalita fotografií za 6 rokov.

Dizajn a ergonómia

Pri pohľade na fotoaparát sa rozbúcha srdce každému milovníkovi retro dizajnu a teda aj mne. Ale to už všetci viete. Čo ale neviete, je to, že akonáhle som chytil do ruky powershot G10, vedel som, že držím kompakt s najlepším ovládaním. Myslím teraz na ovládanie, na aké sú zvyknutí profesionáli či nadšenci fotografie.

V prvom rade ide o manuálne nastaviteľné funkcie a veličiny. Nastavenie režimov snímania pomocou kotúča na hornej strane fotoaparátu je to najmenej. Pomocou ďalšieho kotúča si môžete v zlomku sekundy jediným pootočením nastaviť hodnotu ISO a podobne aj korekciu expozície. Jediným pohľadom tak skontrolujete nastavenie hodnôt a jediným pootočením voličov tieto hodnoty v prípade potreby zmeníte. Toto so nevidí ani u moderných zrkadlových fotoaparátov a pripomína mi to manuálne fotoaparáty minulého storočia. A teraz to myslím iba v dobrom zmysle slova. Aj dnes sa mi totiž najlepšie ovláda manuálny Nikon FA.

Osobitné tlačidlo pre meranie svetla a voľbu zaostrovacích bodov, priamy prístup k funkciám blesku, samospúšte, makro a manuálnemu zaostreniu potvrdzuje orientáciu na poloprofesionálov a profesionálov, ktorí tieto funkcie často využívajú.

Spracovanie fotoaparátu je vynikajúce. Teleso je pevné, nič nevŕzga. Všetky ovládače majú zreteľný chod. Grip pre pravú ruku je nižší a podlhovastý, ale fotoaparát sa napriek tomu drží dobre a isto. Je to aj vďaka imitácii kože, ktorá sa nešmýka tak, ako kov.

Fotoaparát má tradične okrem displeja aj hľadáčik, ktorý v prípade potreby môžete použiť. Píšem v prípade potreby, pretože obraz v hľadáčiku predstavuje iba 80% skutočne fotografovanej scény a slúži skôr na orientáciu. Ak však potrebujete šetriť energiu, hľadáčik vás môže zachrániť, keďže najväčším „žrútom" energie je displej. Ten dostal do vienka takmer o štvrť milióna bodov viac oproti svojmu predchodcovi, čo sa na čitateľnosti a posúdení fotografií zreteľne odrazilo.

Celkovo v oblasti dizajnu, logiky a rýchlosti ovládania nie je čo fotoaparátu vytknúť a bol by som celkom rád, keby sa niektoré manuálne ovládače objavili aj na zrkadlovkách.

G10 získava za dizajn a ergonómiu 1*.

V praxi

Fotoaparát je na kompakt celkom svižný a pri fotografovaní vás veľmi zdržiavať nebude. Do jednej sekundy od zapnutia fotoaparátu môžete fotografovať. Vyrovnávacia pamäť pri bežnom fotografovaní neobmedzuje a fotografujete vo frekvencii cca. jeden obrázok za dve sekundy. Na bežné fotografovanie dostačujúce. Ak chcete fotografovať momentky, môžete využiť kontinuálne snímanie, ktoré pomôže aj vtedy, ak chcete fotografovať do RAW formátu a maximálne využiť kvalitný objektív a vysoké rozlíšenie fotoaparátu. Pri kontinuálnom snímaní môžete fotografovať 1,5 obr./s vo formáte JPG a 0,8 obr./s vo formáte RAW. Takto môžete fotografovať až do zaplnenia karty! To je úctyhodný výkon, keď vezmeme do úvahy konkurenciu od Nikonu (P6000), ktorá nám pri fotografovaní do RAW formátu zamrzla na niekoľko sekúnd.

Zaostrovanie na širokom konci možno pochváliť za čas zaostrenia 0,2-0,3s. Na dlhšom konci pravdepodobne aj pre nižšiu svetelnosť objektívu bol čas 0,6-0,7s, ale je to stále v lepšom priemere medzi kompaktami.

Pri každodennom fotografovaní oceníte rozšírenie objektívu z 35mm na 28mm, čo je na fotografiách naozaj cítiť, hlavne keď fotografujete v interiéri, ale aj pri fotografovaní krajiny. Oproti G9 klesol rozsah objektívu na dlhom konci (z 210mm na 140mm). Ak sa nechcete vzdať 200mm ohniska, máte možnosť pomocou adaptéra a telekonvertora znásobiť najdlhšie ohnisko faktorom 1,4x. Dosiahnete tak ohnisko 196mm, čo je takmer na nepoznanie od dlhého ohniska predchodcu G9 (210mm). Niekoľko milimetrov na dlhom konci objektívu totiž nie je tak cítiť ako na širokouhlom nastavení.

Ďalším z užitočných príslušenstiev môže byť externý blesk. Fotoaparát má sánky pre blesky súčasnej rady Canon Speedlite EX, s ktorými je plne kompatibilný a využíva najmodernejšie meranie značky (ETTLII) na reguláciu sily záblesku. Aj keď kombo s najväčším bleskom Canon 580 EX môže vyzerať komicky, s Canonom 430 EX pôsobí tento kompakt celkom vyvážene.

Ak chcete zachytiť prirodzené svetlo a zachovať atmosféru situácie, veľmi vám k tomu dopomôže obrazový stabilizátor, ktorý je samozrejme optický. Pracuje výborne a udržíte s ním naozaj dlhé časy. Nie je problém udržať 1/5 sekundy na širokouhlom nastavení objektívu a 1/25 na teleobjektíve. Výborný výkon!

Je čas dovoleniek a mnohí prístroj môžu využiť aj na šnorchlovanie alebo potápanie v mori. Canon vyrobil pre tento prístroj originálne podvodné puzdro WP-DC28, s ktorým sa môžete ponoriť až do hĺbky 40 metrov. Musíte si zaň ale priplatiť cca. 200 €.

Po ohmataní a preskúmaní dizajnu a ovládania mi aj pri fotografovaní ostal dobrý pocit z dobre urobeného fotoaparátu. Za svoje správanie sa v praxi získava tento Powershot opäť veľkú pochvalu.

Obrazová kvalita

Ako hovoria Angličania, keď sa deň chýli ku koncu, aj tak najviac zaváži výkon fotoaparátu a ten popisuje kvalita obrazu. Do testu som šiel spokojnejší ako naposledy s Nikonom P6000. Vedel som totiž, že aj keby obrazová kvalita vo formáte JPG pokuľhávala, fotoaparát je dosť rýchly na to, aby sa ním pohodlne dalo fotografovať aj do RAW formátu.

Na moje potešenie, hneď po stiahnutí prvých fotografií do počítača som si všimol, že redukcia šumu a algoritmus spracovania fotografií nie sú veľmi hrubé a aj v JPG formáte je zachytené obrovské množstvo detailov. Platí to pre ISO 80-400. Pri ISO 400 si vysoké rozlíšenie a redukcia šumu začína vyberať nevyhnutnú daň a rozlíšenie detailov klesá. ISO 1600 je iba pre núdzové použitie. Je však na zváženie, či si radšej nevybrať trochu roztrasený záber než záber zbavený detailov redukciou šumu.

To, že marketingové preteky tlačia technológie na okraj možností, vidno aj z bližšieho preskúmania fotografií, ktoré boli fotografované na nízkej hodnote citlivosti ISO. Aj pri ISO 80 v tieňoch, jednoliatych farbách a jemných prechodoch je cítiť šum, nie je však až do citlivosti ISO 400 vôbec rušivý. Povedal by som, že do tejto citlivosti má G10 najlepší obraz medzi súčasnými kompaktnými fotoaparátmi, no na päty mu šliape Panasonic LX3 a Leica D-lux4, ktoré ho od citlivosti ISO 400 dokonca predbehnú.

Prosím, výrobcovia, prestaňte zvyšovať počet pixelov u kompaktných fotoaparátov!!! Táto prosba sa na odborných fórach opakuje v poslednom čase viac a viac. Viem si predstaviť fotoaparát s telom G10 s rozlíšením 8 Mpx pri súčasnej úrovni firmvéru. Som presvedčený, že ISO 1600 by stále bolo použiteľné pre menšie aplikácie. Teraz je použiteľné iba ako marketingový ťah, aj to nie celkom dobrý, keďže konkurencia ponúka viac.

Farby Canonu G10 sú jasné a veľmi sa mi páči, ako fotoaparát reprodukuje oblohu. Jej farba a tonalita je taká, že si málokedy vyžaduje ďalšiu úpravu. Ak by ste chceli ešte výraznejšie farby, môžete v „Picture style" zvoliť režim „vivid" a bez akejkoľvek námahy (ak nepočítam zapnutie režimu v my colors) sa dopracujete k snímkam s atraktívnymi a žiariacimi farbami.

normal	vivid
sepia	BW

Samozrejme, môžete si zvoliť aj iné farebné variácie, napríklad čiernobiely režim, sépia, neutrálny režim,

alebo si môžete naprogramovať svoje farby. Vo výslednej fotografii tak budete mať taký kontrast, ostrosť a farebné podanie, aké si želáte.

RAW verzus JPG

Nový procesor Canon Digic 4 je natoľko dobrý, že pre ostrosť a rozlíšenie nemusíte fotografovať do RAW formátu. Rozdiel je minimálny a keď nebudete tlačiť A3 formát alebo blízko skúmať výstup pri 100% na monitore, ani ho nezistíte. Fotografie z RAW môžu na neznalca dokonca pôsobiť menej ostro, lebo na ne nie je aplikované doostrovanie. V skutočnosti je obraz reálne ostrejší a bez JPG a doostrovacích artefaktov.

Rozdiel je však naozaj veľmi malý.

JPG	JPG z RAW

Fotografovanie do RAW však oceníte v sťažených svetelných podmienkach, kde hrozí, že nebudú zachované detaily v ostrých svetlách a tieňoch. Ako všetky kompakty, ani G10 nie je výnimkou a je náchylný pri veľmi kontrastnej scéne vypáliť najsvetlejšie časti fotografovanej scény. Nie je to chyba prístroja, je to výsledok fyzikálnych zákonitostí a každého firmvéru v kompaktoch, ktorý produkuje atraktívne a kontrastné výsledky. Tie sú „ľúbivé" na prvý pohľad pre drvivú väčšinu užívateľov, no na druhej strane vyšší kontrast spôsobí prepaly alebo stratu detailov v tieňoch pri fotografovaní veľmi kontrastných scén.

Do RAW formátu zachytíte širší dynamický rozsah a často môžete potom pri vyvolávaní RAW-u vrátiť detaily aj tam, kde by už v JPG súbore boli nenávratne stratené. To je dôvod, prečo nemusíte mať zapnutý RAW stále, ale ho aktivovať naozaj iba vtedy, keď vás k tomu svetelné podmienky "donútia".

G10 verzus P6000

Pre zaujímavosť uvádzam výstup z JPG súboru od najbližšej konkurencie. Pri trochu pozornejšom pozorovaní je vidieť, o koľko lepší je algoritmus Canonu, ktorý je oveľa šetrnejší k jemným detailom. Zvlášť je to vidieť na textúre oblečenia plyšovej hračky a tiež na vianočnej pohľadnici s ihličím. V hladkých plochách s jednoduchými krivkami rozdiel nie je taký zreteľný.

ISO 80 Canon Powershot G10	ISO 64 Nikon Coolpix P6000

Podobná situácia je aj pri fotografií s vyššou citlivosťou ISO400. V teréne je to ešte badateľnejšie, keďže pri každodennom používaní fotoaparátu sa nestretávame s ideálnymi štúdiovými podmienkami.

Porovnanie Canon G10 a Nikon P6000 pri citlivosti ISO400

ISO 400 Canon Powershot G10	ISO 400 Nikon Coolpix P6000

Záver

Canon Powershot G10 je vynikajúci kompaktný fotoaparát, ktorý si vyslúžil viacero prvenstiev. V prvom rade svojim spracovaním a ovládaním, ktoré je bezkonkurenčné. Praktické používanie fotoaparátu to potvrdzuje. Buffer je dostatočný aj pre bezstarostné fotografovanie do RAW formátu. To ale nie je potrebné stále. Spracovanie fotografií firmvérom je veľmi príjemné a do ISO400 si G10 zaslúži titul kompakt s najlepšou obrazovou kvalitou. Nad ISO400 ho o kúsok predbehol Panasonic LX3 alebo jeho dvojča Leica D-lux4. Canon zvolil dobrý kompromis medzi rozsahom objektívu a svetelnosťou. Pri 5-násobnom zoome (28-140mm) ponúka rozumnú svetelnosť f2,8-4,5, čím predčí svojho rivala Nikon P6000, ktorý má pri 4-násobnom zoome (28-112mm) svetelnosť f2,7-5,9. Opäť mu môže konkurovať iba Panasonic LX3 a Leica D-lux4, ktoré ponúkajú raritnú svetelnosť f2-2,8 pri objektíve, ktorý je široký 24mm. Ich objektív však končí pri 60mm, takže zoom je limitovaný na 2,5-násobný.

Tabuľka porovnania súčasných „high end" kompaktov:

Sumár - Canon Powershot G10

+ špičkový dizajn a ovládanie pomocou osobitných manuálnych kotúčov a tlačidiel

+ kvalita vybudovania

+ príjemné operačné časy vrátane fotografovania do RAW

+ rozumný rozsah objektívu

+ vynikajúca kvalita v rozsahu ISO 80-400

+ príjemné farby, vysoké rozlíšenie, minimálny rozdiel oproti RAW (v rozlíšení a ostrosti)

+ rozšíriteľnosť systému o telekonvertor, externý blesk, filtre a podvodné puzdro

- odstránenie detailov pri ISO800 a viac

- v porovnaní s Leicou a Panasonicom by sa zišiel ešte svetelnejší objektív (tradičným bol voľakedy u G-rady f2-3.

Galéria

ISO 80 (dlhšia expozícia)	ISO 80	ISO 80 RAW	ISO 100
ISO 200	ISO 400	ISO 800	ISO 1600

Nasledujúce fotografie boli vyhotovené bez statívu za zníženej intenzity svetla. Niektoré z nich nie sú 100% ostré, avšak dobre poslúžia ako referencia na správanie sa fotoaparátu v ťažkých svetelných podmienkach.

ISO 80	ISO 100	ISO 200

ISO 400	ISO 800

minimálny zoom	maximálny zoom
maximálny zoom	maximálny zoom

minimálny zoom	maximálny zoom

plošné protisvetlo	sepia	BW