Nikon D60

Spomínate si na Canon EOS 300D? Vlastnosťami žiaden zázrak, ale skvelý obchodný ťah, ktorým dokázal výrobca cenovo podkopať všetku konkurenciu. Vytvorenie novej kategórie produktu spolu s cenovou zaujímavosťou, vyplnením diery na trhu a kvalitným marketingom zaručilo jasný úspech.

Nikonu vyšiel presne rovnaký ťah s modelom D40. Pritom sa mu však podarilo vyrobiť istú kontroverziu. Najviac zapôsobili vynechaný ostriaci motor či stavový displej a celková orientácia na neznalého používateľa. Čo sa zavedeným fotografom vôbec nepáčilo, trh naopak ocenil. D40x priniesol iba navýšenie rozlíšenia na 10 MPix, čo ďalej zvýšilo popularitu tejto série. Na zahraničných fórach sa bežne stretneme s majiteľmi oboch modelov zároveň.

Od D60 sa však predsa len čakalo niečo iné, možno nová séria, plnohodnotný náhradník D50. K tomu však nedošlo a D60 je na prvý pohľad iba minimálne upravená D40x. Zároveň však pribudli práve tie populárne vylepšenia stabilizácia

(v kitovom objektíve), otriasanie prachu a zvýšenie dynamického rozsahu. "Just what the doctor ordered", čiže presne to, čo teraz letí. Pre niekoho trpkou výnimkou je LiveView.

Zrkadlovka pre každého

Aparát je pomerne malý, veľmi ľahký a vzhľadovo pôsobí trošku atypicky. Väčšina podobne malých zrkadloviek je vyrobená akoby v mierke, ale keďže bajonet zmenšiť nemožno, často mu ustúpi grip a s ním ergónomia. D60 je celá natvarovaná vzhľadom na malé rozmery; bajonet je posunutý do strany, na grip ostalo dosť miesta a tak sa napodiv drží veľmi pohodlne. Pomáha tomu aj výborné spracovanie tela i ovládacích prvkov a použité materiály, jednoducho patrí

v tejto triede k najlepším. Celý povrch aparátu je plastový, na väčšine plochy primerane zdrsnený, takže sa nešmýka. Ovládacie prvky sú, až na výnimky, poukladané rozumne a fotografovi nerobia napriek. Skrátka fajn aparát do ruky,

ale mnohým ľuďom môže stále pripadať primalý.

Na prednej strane uvidíme bajonet F, ochudobnený o mechanický prevod motora. Na druhej strane, podľa údajov zahraničných majiteľov dokáže poňať všetky objektívy F vrátane modelov pred AI, pracovať však budú iba v manuálnom režime bez kontroly expozície. V útrobách je ukrytý starý dobrý 10 MPix CCD senzor od Sony, tentoraz s otriasaním prachu. Konštrukcia zrkadla má navyše nečistote brániť nasmerovať sa na senzor. Klasická závierka pracuje s časmi 30 s až 1/4000 s plus bulb a synchročasom blesku 1/200 s. Blesk na vrchnej strane disponuje smerným číslom 12 pri ISO 100 a je doplnený štandardnou ISO päticou s kontaktmi Nikon. Vyzdvihnúť treba prisveľovaciu dódu ako pomoc pre autofokus v nehostinných podmienkach (je to istotne lepšie riešenie ako blesk). Na gripe sa ukrýva aj senzor diaľkového ovládania.

Keďže ovládacích prvkov je pomerne málo, dajú sa popísať všetky naraz. Primerane jemná, dvojpolohová spúšť je obklopená vypínačom a dvoma tlačidlami. Prvé umožňuje kolieskom nastaviť korekciu expozície (prípadne clonu v režime M), druhé zapína a vypína funkciu D-Lighting, takisto s asistenciou kolieska. Keďže funkciu možno aktivovať aj v rýchlom menu, myslím, že tlačidlo hneď pri spúšti by sa dalo využiť aj lepšie. Na modeloch D40 a D40x sa ním vypínal zadný displej, zatiaľ čo u D60 sa vie vypínať automaticky pri priložení k oku.

Na prednej strane je umestnené programovateľné tlačidlo Func., štandardne nastavené na samospúšť, funkciu

ale možno zmeniť napríklad na ISO. Je ľahko dostupné palcom ľavej ruky, podobne aj elektronické vyklápanie blesku, zároveň slúžiace na nastavenie jeho parametrov (režim, korekcia). Netradične napravo od blesku je otočný volič expozičných režimov (6 motivových, Auto, vypnutý blesk, PASM). Dá sa preto ovládať palcom a ukazovákom pravej ruky.

Na zadnej strane je ovládacích prvkov pravdaže najviac. Podstatné je jediné ovládacie koliesko pre palec. Je vhodne umiestnené, reaguje primerane a ovládateľnosť je tak veľmi dobrá. Vedľa je položené tlačidlo blokovania nameranej expozičnej hodnoty. K jeho umiestneniu mám výhradu jeho pohodlnému stlačeniu prekáža výklenok hneď pod ním.

Pre spoľahlivé stlačenie preto treba neprirodzene ohnúť palec, čo zavadzia pri pohľade do hľadáčika. Tlačidlo možno nastaviť aj na blokovanie expozície spolu s ostrením (AEL+AFL) alebo spustenie AF.

Štvorsmerové tlačidlo s OK uprostred by mohlo byť umiestnené vyššie, na jeho ovládanie je potrebný prehmat. Spolu

s čudne umiestneným AEL mi to pripadá takmer ako zámer, aby ich používateľ nestlačil omylom. No dobre teda. Krížový ovládač má v režime fotenia aj tak malé využitie prepínajú sa ním iba tri ostriace body. Centrálne OK nemá žiadnu funkciu, čo mi už pripadá ako plytvanie. Spoločníkom tejto skupine je tlačidlo mazania snímkov a indikačná LED zápisu

na kartu. Na ľavej strane displeja je umiestnená klasika pozeranie fotiek, Menu a Zoom +/-, vyvolávajúce aj nápovedu

a funkčné menu. Aktiváciu onoho funkčného menu by som uvítal práve na tlačidle OK.

Boky fotoaparátu ukrývajú dvoje dvierka jedny pre SD kartu, druhé pre AV jack a mini USB konektor. Spodok zdobí priestor pre malý Li-Ion akumulátor a stativový závit v osi objektívu. Ten je obklopený výstupkami pre lepšie dosadnutie na plošinku statívu.

Kompakt so zrkadlom

Hľadáčik s dioptrickou korekciou ničím zásadným neprekvapí jeho rozmery, pokrytie aj jasnosť sú plne použiteľné.

Na danú kategóriu dobrý výkon, aj keď oproti novšej konkurencii už zaostáva. Matnica mi pripadá „preostrená" -

na zachovanie dobrej jasnosti utrpela jej presnosť a tak by som s manuálnym ostrením (čisto podľa obrazu na matnici) nerátal. Asi tak do clony f/5,6 nevidieť rozdiel v zaostrení. Náhľad hĺbky ostrosti by na tomto aparáte nemal veľký význam.

Ostriaci systém disponuje iba troma bodmi naštastie sú roztiahnuté dosť ďaleko od seba, ale aspoň 5 bodov by sa naozaj hodilo. Pri fotení portrétov na šírku budú mať takto začiatočníci tendenciu umiestňovať oči uprostred obrazu. Body v podobne štvorcov sú zobrazené trvalo, aktívny zasvieti na červeno. Mriežka v hľadáčiku chýba.

Na spodku hľadáčika je klasický zelený LED displej s expozičnými parametrami a inými informáciami. Ikonka „? naznačuje, že aparát má nejakú zaujímavú radu. Expozičná stupnica sa dá premeniť na elektronický diaľkomer, akýsi pomocník pri manuálnom ostrení. S hodnotou ISO sa v hľadáčiku nikdy nestretneme.

Hneď pod hľadáčikom je umiestnený senzor priblíženia oka. Ten sa mi neosvedčil jeho citlivosť je malá (vypína displej až pri veľkom priblížení). Na silnom slnku navyše buď nefunguje vôbec, alebo naopak displej vypne aj keď netreba

a informácie tak zneprístupní.

Displej s uhlopriečkou 2,5 a rozlíšením 230k px je na danú triedu veľmi kvalitný, verný a disponuje parádnymi pozorovacími uhlami. O výslednej fotografii podá dobrú predstavu, aj odolnosť proti silnému svetlu je slušná. Okrem prezerania fotiek a menu poslúži aj ako náhrada stavového displeja. Živým náhľadom LiveView však nedisponuje.

V režime fotenia sú na výber dva režimy zobrazenia stavových informácií jednoduchší a grafický (ten možno doplniť

aj vlastným podkladovým obrázkom). Oba sú k dispozícii v štyroch farebných motívoch, od čierneho po oranžový.

Pre režimy P/A/S/M možno zvoliť iný formát displeja než pre scénické režimy. Takže fotograf v domácnosti bude mať

k dispozícii prehľadne zobrazené informácie a ostatní členovia rodiny dostanú efektný displej s animovanou clonou

a obláčikmi na pozadí. Automatické zapínanie displeja po stlačení spúšte do polovice možno vypnúť, takisto iba pre jednu alebo obe skupiny režimov. Takúto dualitu považujem za naozaj šikovnú. Pri otočení aparátu na výšku sa okamžite preorientuje aj zobrazenie na displeji, čo je u D60 novinka v rámci Nikonu. Zmena orientácie nenastane pri prehliadaní fotiek a v iných režimoch.

Na „stavovom displeji sú zobrazené všetky potrebné informácie: expozičné hodnoty (čas, clona, zvolené ISO), vyváženie bielej, režim blesku, korekcia expozície aj blesku, formát súboru (RAW, JPEG či RAW + JPEG Basic), režim autofokusu, režim ostriacich bodov, meranie expozície (matrix, centrálne, bodové) počet zostávajúcich snímkov a podobne.

Po stlačení tlačidla Zoom + (dole naľavo od displeja) sa displej prepne do režimu nastavenia parametrov, akési rýchle menu. Teraz možno meniť všetky nastavenia vymenované vyššie. Je ich spolu 12 a treba sa nimi vždy „preklikať,

napr. medzi vyvážením bielej a korekciou blesku je 8 krokov, opačným smerom to nejde.

Našťastie je zopár volieb dostupných priamo: korekcia expozície (+/- 5 EV, s + a - na opačných stranách než je zvykom) a blesku, režim blesku, D-Lighting a ešte jedna voliteľná funkcia. Tá je programovateľná na tlačidlo pri bajonete a priam si pýta o priradenie ISO. Pri zmene priamo prístupných parametrov treba držať tlačidlo a pritom otáčať kolieskom, korekcia blesku chce dokonca trojhmat. Každopádne každý si môže vybrať rýchlejší alebo pohodlnejší spôsob

(cez menu). Pri odchode z rýchleho menu a návratu doň je prístupný naposledy zmenený parameter. Pri zmene nastavení sa zobrazujú ilustračné obrázky, kedy má ktorá voľba význam. Dostupná je aj textová nápoveda, o slovenčine alebo češtine však aparát ešte nepočul.

D60 disponuje dosť rozsiahlym systémom menu, rozdeleným do piatich záložiek. Volieb je skutočne dosť, väčšina je nasypaná do dvoch skupín a mnoho je duplicitných volieb z rýchleho menu. Preto pomôže možnosť si nepotrebné položky vypnúť, prípadne pre lenivších je jeden skrátený variant už k dispozícii. Za zmienku stoja široké možnosti nastavenia obrazu ostrosť, kontrast, saturácia, podanie farieb v skutočne veľkom rozsahu. Fotky možno podobne bohato upravovať aj dodatočne, napr. zosvetliť, upraviť vyváženie bielej, pridať farebný filter, zmenšiť, odstrániť červené oči.

V prípade potreby sa dá aj vyvolať RAW a uložiť do JPEG, ale iba po jednom snímku, nie dávkovo. Naozaj šialená, teda

v rámci DSLR, je možnosť priamo vo fotoaparáte pospájať fotografie do videa. Z kompaktov je prebratá aj schopnosť automaticky zapísať dátum do obrazu.

K dispozícii je aj Auto ISO, zahrabané hlboko v menu. Na D60 je obmedzené tým, že aktuálne nastavenú hodnotu sa nikde nedozvieme a v režime priority clony alebo P zvyšuje ISO až pri čase 1/125 (nemožno viac skrátiť). Dostupné

je ale aj v manuálnom režime, takže si môžeme zvoliť čas i clonu a aparát dopočíta ISO. Je to zároveň jediná možnosť, ako sa dostať k hodnotám napr. medzi ISO 800 a 1600, keďže nastavovanie je plynulé.

Na prezeraní fotiek nie je veľa zaujímavého, šípkami sa presúvame medzi snímkami a režimami zobrazenia. K dispozícii je vždy zopár stránok s expozičnými informáciami, histogram a zobrazenie prepalov. Ale chýbajúci farebný histogram nepoteší. Kto chce, môže si ho nájsť v retušovacom menu vo funkcii úpravy fotografie. Na tomto displeji je však celkom jednoduché identifikovať vypálené farby.

Ostríme manuálne?

Bežne sa v ďalšej sekcii preberajú rýchlostné parametre, tak teda: D60 je zrkadlovka a aj patrične rýchla. To by tak mohlo stačiť. Stopovať čas zapnutia alebo snímania nemá význam, pretože všetky reakcie sú okamžité. Platí to aj

o ovládacích poveloch D60 na všetko reaguje hneď, výnimkou je nedostupnosť retušovacieho menu počas zápisu

na kartu. Zápis samotný je veľmi rýchly, so 150X SD kartou dokáže snímať JPEGy svojou štandardnou rýchlosťou 3 sn/s do nekonečna. Súborov RAW sa do vyrovnávacej pamäte zmestí asi šesť. Ostriť dokáže aparát veľmi rýchlo, ale iba

s patričným objektívom: s 18-55DX VR sa chová ako slimák, pri nasadení 18-70DX skutočne ožil. Spoľahlivosť zaostrenia je taktiež výborná.

Zaujímavejšia je na D60 neschopnosť automaticky ostriť s inými než AF-S a AF-I objektívmi. Pomôckou môže byť diaľkomer dostupný v hľadáčiku. Po aktivovaní tejto funkcie a nasadení objektívu bez motora (prípadne voľbou manuálneho ostrenia) sa expozimeter zmení na diaľkomer, ktorý ukazuje smer a rozsah rozostrenia. Indikácia nie je príliš podrobná iba dva stupne na každú stranu v podstate neposkytujú vyššiu hodnotu než blikajúca bodka, ktorá je

v hľadáčiku D60 a aj na ostatných aparátoch. V manuálnom režime je diaľkomer nedostupný, vtedy si expozimeter zachováva svoju funkciu.

Každopádne manuálne ostriť sa celkom dobre dá či už pomocou diaľkomera alebo onej bodky, takže z tohto pohľadu

 by som D60 tak nezatracoval. Aj na prvý pokus s objektívom AF-D 80-200/2,8 som mal celkom použiteľné výsledky,

nie oveľa horšie než s automatickým ostrením. Na rýchle deje to však naozaj nie je, objekt musí vedieť trochu počkať.

A pohodlie takisto.

Ďalším vylepšením D60 oproti predchodcom je ochrana proti prachu. Okrem otriasania čipu sa jedná aj o špecifickú konštrunkciu zrkadla, ktorá prach odfukuje od senzora preč. Potvrdzujem, že toto skutočne funguje. Prachové častice sa totiž na fotkách nikdy nezdržali dlho a obvykle sa čoskoro presunuli na matnicu. Na tej sa skutočne usadilo všetko,

čo bolo ešte pred chvíľou na senzore, ktorý sa týmto vyčistil. Matnicu samozrejme nie je problem ofúknuť balónikom

(a prach tak posunúť ďalej do prístroja), takže celkovo je tu plus za snahu udržať snímací čip bez špiny.

Kvalita obrazu

D60 sa, na rozdiel od svojich predchodcov, chová k expozícii zodpovedne; žiadne fixné nastavenie korekcie o -0,7 EV netreba. Meranie expozície sa sekne iba výnimočne a obvykle preferuje vyrovnanú expozíciu so zanedbaním malej časti svetiel. Nasledujúci krok je softvérové spracovanie obrazu, kde už občas nastáva trochu problém. Štandardné nastavenie je totiž všetko na automatiku. Tá sa však nevie veľmi dobre vyrovnať s ohromnými možnosťami úprav a často priostrenie, kontrast alebo farby veľmi preženie. Na jednej strane sú takéto fotky vhodné na priamu tlač a vytlačené vyzerajú naozaj efektne. Na monitore však pôsobia dosť neprirodzene a navyše ďalšie úpravy vo fotoeditore sú prakticky vylúčené. Na veľmi slnečných fotkách sa dokonca dá stretnúť až s nepríjemnou posterizáciou. Mám dojem, že softvér fotoaparátu sa hlavne po stránke dynamického rozsahu snaží z čipu dostať viac, než je reálne a naráža na limity.

Našťastie nie je zložité zavítať do menu a vytvoriť si vlastný profil. Na úvod sa mi celkom osvedčilo hodnoty priostrenia, kontrastu a saturácie vynulovať. Možnosti sú široké a dá sa s nimi pohrať podľa vlastnej vôle, takže z fotoaparátu sa dá vytĺcť aj pekný obraz. Nepodarilo sa mi však dospieť k takej prirodzenosti, aká prýštila napríklad z fotiek Sony A200.

Je to nakoniec vec vkusu, ale podľa mňa D60 nakoniec trochu zaostáva. K dispozícii je aj funkcia zvýšenia dynamického rozsahu, ale jej efekt na exteriérových fotkách som objavil až po dlhom pátraní.

V otázke šumu sa D60 drží celkom obstojne, pod ISO 800 je to neznáma veličina. Pri vyšších citlivostiach sa začína objavovať šum typu „zrno, tzn. najmä monochromatický a ostrý, nevytvára farebné škvrny. Odšumovanie nemožno vypnúť a jeho zásah je viditeľný, našťastie celkom v norme. So zvyšujúcim sa ISO však trpí dynamika a farebná prirodzenosť obrazu, tmavé partie rýchlo strácajú kresbu.

ISO 800	ISO 1250
ISO 1600	ISO 3200

Potenciál tohto aparátu sa pravdepodobne prejaví až pri dôkladom nastavení parametrov podľa vkusu, prípadne ideálne použitím RAW. Testovaný kus navyše častejšie než obvykle ušiel vo vyvážení bielej a potreboval korekciu. Naopak interiéry s umelým svetlom zvládal na pomery zrkadloviek celkom dobre.

Testovacie fotografie: (Tu sa ospravedlňujem, pri fotení som zabudol nastaviť korekciu expozície o + 2/3 EV, preto sú tmavšie ako obvykle a obsahujú viac šumu.)

ISO 100	ISO 200	ISO 400

ISO 800	ISO 1600	ISO 3200

Režim Soft	Režim Vivid	Režim More Vivid

Portrait	0 - neutral

Objektív Nikkor 18-55/3,5-5,6 AF-S VR

Nikkor 18-55 VR je už treťou generáciou tohoto populárneho a lacného objektívu. Oproti predošlým pribudla optická stabilizácia VR a naopak odbudli asférické členy ED. Objektív zároveň trochu narástol na váhe aj rozmeroch, je z neho väčšia bacuľka než doposiaľ. Najkratší je niekde okolo ohniska 28 mm, pri zoomovaní na obe strany sa predlžuje. Telo

je vytvorené kompletne z plastu, čo žiaľ platí aj o bajonete. Materiál však pôsobí dosť spoľahlivo, nejedná sa o lacný bakelit. Pozor si treba dávať na prednú šošovku, ktorá je takmer odkrytá investícia do ochranného UV filtra sa vyplatí. Zoomovací prstenec zaberá väčšinu povrchu a je príjemný sa ovládanie. O ostriacom prstenci sa to povedať nedá je úzky, pri automatickom ostrení sa otáča (aj so závitom na filtre) a celý rozsah prejde iba za 1/4 otočky. Ďalšie ovládacie prvky majú formu prepínačov ostrenie M/A a zapnutie stabililzácie. Ostrenie tohto objektívu je žalostne pomalé na D60

aj D200, pri porovnaní so sklom 18-70 AF-S DX je rozdieľ obrovský. Stabilizácia je celkom účinná, niečo cez 2 EV je možné bezpečne získať.

Optické kvality tohto objektívu sú súhrne veľmi dobré, vzhľadom k danej kategórii a prítomnosti stabilizácie až výborné. Kresba síce nestačí na 10 MPix rozlíšenie, na bežné použitie však určite. Pre dobrú ostrosť aj v rohoch sa oplatí pricloniť, v strede sa vlastnosti veľmi nemenia. Výskyt aberácie je takmer nulový, objaví sa iba na kontrastných, hlavne farebných prechodoch v minimálnej miere. ED členy teda tomuto sklu vôbec nechýbajú. Prácu v protisvetle sprevádza neveľká strata kontrastu, slnečné lúče dopadajúce z uhla na prednú šošovku však vytvárajú nepekné závoje a prasiatka. Vinetácia sa objavuje na dlhom ohnisku, avšak v celkom rozumnej miere a zmizne po priclonení. Radosť nerobí bokeh, ktorého ostrá charakteristika je vhodná iba ak na strašenie malých detí.

Záver

D60 je ťažký fotoaparát na hodnotenie. Na jednej strane totiž cenovo konkuruje zrkadlovkám s podobnou cenou

od ostatných výrobcov, pritom má však odlišnú filozofiu (možno s výnimkou Olympusu) a tak si v podstate hľadá zákazníkov inde. Chce byť takmer hračkou, s ktorou sa dá užiť veľa zábavy, dosť malým foťákom, aby mohol byť všade. Pritom v útrobách skrýva bežnú zrkadlovku so všetkými jej pozitívami.

Je to síce trochu ani ryba ani rak, ale táto schizofrénia nakoniec dopadla dobre. Na papieri sa jedná o priemerný aparát, ale v praxi sa s ním veľmi ľahko zžíva a jeho výhody sa jednoducho využívajú. To, na čo je určený, zvláda vážne dobre fotiť pre radosť, bez špekulovania nad technickými parametrami a kto vie čím ešte. Ak je treba, dokáže splniť aj náročné požiadavky, aké sa na zrkadlovky kladú, ale je to predsa len skôr druhotná úloha. Najviac ho možno odporučiť ako náhradu za kompakt alebo ako druhú zrkadlovku pre tie menej vážne chvíle.

Hodnotenie 

Nikon D60

+ Kompaktné rozmery a hmotnosť pri dobrej ergonómii

+ Široká prispôsobiteľnosť obrazu aj ovládania

+ Celkovo pekný obraz, s trochou úprav

+ Ovládanie použiteľné pre začiatočníka aj pokročilého

+ Vlastné menu

+ Rýchlosť reakcií a zápisu na kartu

+ Výborný displej

+ AF dióda

- Veľmi agresívne spracovanie obrazu v štandardnom režime

- Problematické vyváženie bielej

- Nespoľahlivý senzor oka

- Nemá LiveView a bracketing

- Iba tri ostriace body

- Nemá slovenčinu

Objektív 18-55 VR

+ Slušná ostrosť a obraz celkovo

+ Funkčný stabilizátor

- Ostriaci prstenec je tenký a otáča sa

- Plastový bajonet