Nikon D80

Nikon D80 už síce nie je novinka, ale vehementne súperí o priazeň v kategórii zrkadloviek do 30 tisíc Sk. V dobe uvedenia priamu konkurenciu vyprášil, ale ponúka ešte dosť aj dnes?

Najprv trocha definície: D80 je digitálna jednooká zrkadlovka s bajonetom Nikon F, CCD senzorom s rozlíšením 10 MPix a celoplastovým telom s kovovou výstužou. Hlavným trhom sú náročnejší amatéri, ktorým nestačí kompakt ani "základná" zrkadlovka, nevyžadujú moderné funkcie ako LiveView a pritom nehodlajú aparát používať profesionálne. D80 je proste taký klasický foťák pre radosť z fotenia.
 

Dizajn, ergonómia

Už na pohľad a dotyk sa základná premisa "normálny foťák" potvrdzuje. To sa zistí podľa toho, že väčšina ovládacích 
a funkčných elementov je tam kde má byť.

Tento aparát po krátkom zžití pôsobí ako prirodzená súčasť ruky, a to je pre fotografa veľmi podstatné. Hoci je telo prístroja pomerne malé, verím že ani nadrozmerné alebo nešikovné ruky nebudú s D80 zápasiť. Tvar prístroja je anatomicky dobre premyslený a pritom poskytuje slobodu nájsť si optimálny spôsob držania.

Spracovanie zároveň pôsobí veľmi kvalitne, jednotlivé plastové súčasti držia pohromade ako pribité a odpor ovládacích prvkov je primeraný.

Žiadne časti tela nie sú pogumované, no väčšina plochy vrátane gripu je (prí)jemne zdrsnená. Podobne je ošetrená aj časť zadnej strany, kde sa opiera dlaň s palcom. Ani vo vlhkých rukách sa telo nešmýka, prsty zkrehnuté zimou ho však môžu ľahko pustiť.
 

Bajonet F je na rozdiel od D40/40x vybavený aj vlastným motorom autofokusu. Chýba tu však clonový simulátor pre prácu 
s manuálnymi objektívmi, na to si treba priplatiť za jedno- 
a trojciferné modely. D80 so starými objektívmi nebude vôbec merať expozíciu, je potrebné použiť externý expozimeter alebo množstvo svetla odhadovať. Viacero konkurenčných značiek pritom meria expozíciu takpovediac aj s fľašou od piva.
 

Na prednej strane objavíme aj iné zaujímavé prvky, napríklad prisvetľovacie svetlo autofokusu. Tentokrát pochvala - čo je u kompaktov bežná vec, používa v DSLR iba pár výrobcov. Funguje aj ako redukcia červených očí, keď sa z nevinnej LED stáva ostrý reflektor.
 

V susedstve bajonetu je umiestnené tlačidlo Func. a šikmo 
pod ním náhľad hĺbky ostrosti. Oproti starším modelom sú teda vzájomne prehodené a tlačidlo Func. je vďaka tomu nedostupné pri fotení na výšku s gripom. K vymoženostiam, ako napríklad 
pre D80 kritická možnosť zobraziť ISO, alebo okamžité vypnutie blesku sa preto nedá dostať pri použití gripu.
 

Druhú stranu bajonetu zdobí uvoľňovací mechanizmus objektívu 
a prepínač režimu autofokusu. Liliputánska páčka si už vyslúžila nejednu kritiku od majiteľov D2 či D200, ale Nikon tieto hlasy nepočuje. U D80 tento stav našťastie nie je taký kritický - prepínač je iba dvojpolohový (autofokus, manuálne ostrenie) 
a ostatné voľby má na starosti tlačidlo na vrchnej strane. Nad týmito mechanickými záležitosťami sú ešte tlačidlá bracketingu 
a blesku (vyklápanie, korekcia, režim), a infračervený prijímač diaľkového ovládania.
 

Na vrchnej strane narazíme samozrejme na spúšť (bez podpory drôtenej - to sa už nenosí), obklopenú prstencom vypínača. Ten je vďaka svojmu umiestneniu dostupný okamžite a pritom nehrozí jeho náhodné vypnutie. Maximálne môžte chytiť reflex ako ja a aparát vypínať častejšie než treba. 
Tretia poloha vypínača pootočením aktivuje podsvietenie stavového displeja. Ten je hneď v susedstve, primerane veľký a zobrazuje väčšinu podstatných informácií - s výnimkou ISO a presnej stupnice korekcie expozície. Namiesto nej je zobrazený iba smer korekcií -/+, typicky pre Nikon presne na opačných stranách než nás na matematike učili.
 

Okolo displeja sú sústredené tlačidlá pre zmenu merania (Matrix, so zvýrazneným stredom, bodové), korekciu expozície, sériového snímanie/diaľkové ovládanie, a režim autofokusu (bežný, kontinuálny, alebo automatický AF-A). Prvé dva sa dajú meniť stlačením daného tlačidla a zároveň otáčaním kolieska, na druhé dva stačí tlačidlo stlačiť a dané voľby sa začnú cykliť v kruhu. Uvítal by som, keby spôsob nastavenia bol konzistentný.

Interný blesk (smerné číslo 13 pri ISO 100) sa vyklápa elektronicky, a v scénických režimoch sa aktivuje automaticky podobne ako u kompaktov. Pre lepšie výsledky môžte do štandardnej pätice pripojiť externý blesk, ktorý drží ako pribitý. Káblové pripojenie zábleskových jednotiek D80 neposkytuje.
 

Koliesko voľby režimov má o čosi jemnejší chod než je ideál a môže sa otočiť pri vyberaní aparátu z brašne.

Na pravom boku nájdeme slot na SD kartu; dvierka sa otvárajú prostým odsunutím, ktoré ide pomerne ľahko. D80 pokračuje v zápise na kartu aj pri ich otvorení. Na druhom boku sú pod gumenými krytkami konektory mini USB, DC-IN, A/V a konektor diaľkového ovládania.

Na spodnej strane sa samozrejme ukrýva kovový stativový závit v ose objektívu, obklopený plátom gumy. Batériový priestor slúži alternatívne ako miesto pre ukotvenie vertikálneho gripu.
 

No a zadná strana, tá jasne hlása príslušnosť aparátu k digitálnym zrkadlovkám. Hľadáčik patrí k lepšiemu čo je v tejto triede zrkadloviek k dispozícii, s pokrytím 95% plochy, zväčšením 0,94x, a primerane pohodlnou očnicou s vnorenou dioptrickou korekciou. Daňou za vysokú jasnosť je slabšia ostrosť - ak často ostríte manuálne s malými clonami, oplatí sa investovať do lepšej matnice. Priamo na matnici sa zobrazuje 11 ostriacich bodov zoskupených do diamantu (centrálny je krížový) a zapínateľná mriežka 4*4. Umiestnenie ostriacich bodov rešpektuje pravidlo zlatého rezu, okrajové sa umiestnia priamo na oko pri fotení portrétu. V rohu sa pri slabej batérii, chýbajúcej karte a snímaní 
do čiernobieleho režimu objavia varovné ikonky. V slabom osvetlení sa tieto aktívne prvky podsvietia červeným svetlom.

Pod vyobrazením scény tróni zelený LED displej, ktorý poskytuje potrebné informácie, žiaľ opäť chýba hodnota ISO. 
Tú sa dozviete iba pri jej zmene, prípadne pri stlačení tlačidla Func, ak je tak nastavené.

Druhou pýchou zadnej steny D80 je LCD displej. Uhlopriečka 2,5" a rozlíšenie 230 tis. px nie sú nič extra, avšak kvalitou je displej špička. Verné farby, dobrá sledovateľnosť na slnku a široký pozorovací uhol (takmer od kraja ku kraju) veľmi spríjemňujú prácu. Displej sa oplatí chrániť priloženou krytkou, ktorá zobrazenie vôbec nedegraduje. Síce sa ľahko poškriabe, ale je to lepšie ako mať doškriabaný displej.

Od tohto displeja však nečakajte živý náhľad - v dobe uvedenia D80 sa s takou možnosťou ešte nerátalo.
 

Naľavo od displeja sú naukladané tlačidlá prehrávania, Menu, kontextovej nápovedy/ochrany snímkov, a dva pre zoom 
v obrázkoch. Nikon týmto modelom opustil svoj pôvodný systém a obrázky sa zoomujú iba dvoma tlačidlami. Spodné tri tlačidlá zároveň slúžia na rýchlu zmenu vyváženia bielej, ISO a nastavenej kvality (so súčasným otáčaním kolieska). 
To žiaľ znamená, že najpoužívanejšie tlačidlá majú inú funkciu v režime snímania a inú pri prezeraní. Čiže ak pri skúmaní fotky zistíte, že treba niečo zmeniť a reflexívne siahnete po danom tlačidle, tak odzoomujete alebo zamknete fotku. Pri nastavovaní týchto volieb je navyše potrebné použiť ľavú ruku, čo je v prípade fotenia s ťažkým objektívom nepohodlné. Treba však zároveň povedať, že táto situácia sa ideálne vyriešiť ani nedá a každý prístup k ovládaniu 
so sebou nesie zápory.

Štvorsmerný ovládač napravo od displeja slúži na navigáciu: vyberajú sa ním ostriace body, listuje sa fotografiami, pohybuje sa výrezom pri nazoomovanej fotke, ovláda sa menu a tak ďalej. Prepínačom pod ním sa blokuje aktuálne zvolený ostriaci bod. Ešte nižšie je tlačidlo OK, ktoré obvykle supluje smer doprava na krížovom ovládači.

O kúsok vedľa je umiestnená dióda indikujúca prácu s kartou.

Izolované od ostatných je tlačidlo na mazanie snímkov a oproti nemu blokovanie expozície. To sa dá nastaviť, či má blokovať zároveň aj ostrenie alebo blesk, a či majú byť hodnoty fixované iba počas držania alebo do expozície. 
No a samozrejme nemožno zabudnú na kolieska - obe sú plastové, položené horizontálne a majú primeraný chod. 
V prípade predného by som skôr vítal jeho orientáciu na výšku, ale zažitý systém už výrobca iste nezmení.

Celkovo vzato, hoci sa na vyhotovení D80 dá nájsť viacero múch, je zjavné že výrobca si dal záležať a myslel 
na fotografov, ktorí budú aparát využívať ako bežnú súčasť života.

V praxi

Čo sa týka rýchlosti, D80 na všetko reaguje okamžite. Keď na vypnutom aparáte podržíte stlačenú spúšť a otočíte vypínačom, aparát hneď exponuje. Je to proste zrkadlovka, kde sa už na reakciách nedá veľa vylepšovať.

V rámci tejto triedy je štandardné sériové snímanie - 3 sn./s. Zrkadlo je dostatočne tiché a prejavuje sa nerušivým šťuknutím, na rozdiel od guľometov s 5 a viac fps.

Takisto štandardná je veľkosť buffera - 6 snímkov RAW alebo RAW+JPEG. V prípade fotenia do JPEG je s dostatočne rýchlou kartou (150x) buffer nekonečný a rýchlosť sériového snímania neklesne.

Zastavme sa pri niektorých zaujímavostiach D80.

U Nikonov treba zaslúžene vyzdvihnúť službu Auto ISO. Tu si zadefinujete expozičný čas, pri dosiahnutí ktorého začne aparát plynule zvyšovať ISO až do nastavenej hodnoty (max. 1600). Funkcia je ale zahrabaná hlboko v menu a navyše výrobca rozhodol, že u D80 bude najkratší nastaviteľný čas 1/125 s. Pritom u vyšších modelov je to 1/250 s, a aj to je málo. Toto zbytočné obmedzenie sa dá obísť fotografovaním v manuálnom režime - aj vtedy nastavuje aparát ISO podľa potreby tak, aby dosiahol správnu expozíciu. Je to akási obdoba "TAv priority" u Pentax K10D.

Ďalšiu užitočnosť predstavuje možnosť tvorby vlastného menu. Štandardné menu zastupuje niekoľko záložiek, pričo najpočetnejšia obsahuje tri desiatky funkcií. Jednotlivé voľby si môžte jednoducho vypnúť a nezobrazovať.

Autofokus používa rovnaký ostriaci systém ako D200, ale je voči nemu osekaný. Na výber je jeden ostriaci bod, automatický výber alebo jeden bod s "vnímaním" susediacich. Centrálny bod možno zväčšiť na zhruba dvojnásobnú veľkosť. Oproti D200 sa režim AF-C chová lenivšie a drží sa zaostreného objektu niekoľkonásobne dlhšie než D200 
pri najpomalšom nastavení. Autofokus ako taký je však veľmi rýchly a mimoriadne spoľahlivý aj čo sa týka okrajových bodov. To oceníte napríklad pri pomalých teleobjektívoch bez AF-S.
 

Priamo vo fotoaparáte je možnosť jednoduchých "retuší" - vyjasnenie tieňov, odstránenie červených očí, zmena vyváženia bielej atď. Je to dobré najmä na to, aby ste ukázali čo všetko váš nový aparát dokáže.

Aparát umožňuje zmeniť veľa základných nastavení - postupnosť snímkov v bracketingu, priemer bodu v centrálnom meraní, prehodiť funkciu koliesok, zmeniť expozičný krok z 1/3 na 1/2 ... Nedá sa ale zmeniť doba náhľadu fotky po jej nasnímaní alebo zameniť vertikálny a horizontálny smer krížového ovládača pri prezeraní fotografií. Pri prehrávaní si teda smermi < a > listujete fotkami, ^ a v zase zobrazujú rôzne ich atribúty vrátane RGB histogramu či zobrazenia prepálených miest.

Po svojich starších bratoch D80 zdedil pokročilé bezdrôtové ovládanie bleskov. Skrátka - dve skupiny bleskov môžte rozmiestniť po scéne a ich režim a výkon nastavovať priamo z aparátu.

Klasickú funkciu Mirror Lock-Up D80 nepodporuje. Namiesto nej je k dispozícii voliteľné zdržanie expozície o 0,4 s 
po vyklopení zrkadla. Vďaka slabému nárazu však nie je potrebné používať ani túto možnosť.

V menu sa nachádza možnosť skontrolovať stav batérie v percentách, počet nasnímaných záberov od nabitia 
a kvalitatívny stav batérie. Nová batéria v D80 po 400 fotografiách ukazovala polovicu kapacity, a to bol aparát 
v "testovacej prevádzke" - stále v akcii.

Kvalita obrazu

Kedysi boli DSLR Nikon známe svojím konzervatívnym prístupom k expozícii aj spracovaniu obrazu. D80 ale stavia rodinnú tradíciu úplne na hlavu.

Ako to opísať? Na D80 už proste nie je spoľah, čo sa týka expozície. Chcete odfotiť západ slnka alebo krajinku? Staršie Nikony aj na plnú automatiku na 99,9% zachovajú čo najviac prekreslenú oblohu aj za cenu, že zvyšok bude tmavší. U D80 máte šancu tak 50:50, podľa toho akú má práve aparát náladu. Bežné scény zvláda bez problémov, ale keď sa nevie rozhodnúť na čo sa zamerať, hodí si kockou. 
 

V ukážke vidíte, ako sú dve fotografie za sebou v sériovom snímaní odlišne exponované. Takže neostáva, než každý dôležitý záber okamžite kontrolovať. Keď to už tak musí byť, veľmi by sa zišiel aspoň režim zachovania svetiel ako poskytuje Canon 40D.

Aparát chce asi vyhovieť skôr používateľom, ktorí majú radi pekné svetlé obrázky a prepálené plochy si nevšímajú.

Ak ale zrovna nemáte smolu na svojvoľne pokazený záber, môžte sa tešiť na kvalitné fotografie. 

Farby sú verné, s kvalitným objektívom zachované aj drobné detaily (aj keď rozlíšenie 10 MPix mi pripadá zbytočné).

Aj softvérové spracovanie je o trochu agresívnejšie než je u Nikonov bežné - priame porovnanie s D200 ukazuje štandardne vyšší kontrast a priostrenie.

bez blesku	s bleskom	pleťovka s bleskom

Perfektná je expozícia so vstavaným bleskom. Stále sa čudujem, ako dokáže aparát v úplnej tme presne exponovať 
na červenú kvetinu. Pri častom fotení osôb sa oplatí investovať do externého blesku a využiť odraz od stropu.

Šumová charakteristika patrí medzi 10 MPix zrkadlovkami k priemeru. Regulérny šum začína niekde okolo ISO 800 
a od 1600 už hovoríme o kvalite iba pre dokumentárne účely. Charakter šumu je typický pre Nikon - je ostrý a silný 
v tmavých oblastiach. Na druhej strane nie je umelo rozmazávaný a neničí tak "rozoznateľnosť" obrazu.

Objektív 18-135/3,5-5,6

Nikon nasadil veľmi vysoko latku setovým objektívom modelmi 18-70 a 18-200 VR. Setový objektív k D80 v tejto tradícii tak úplne nepokračuje. Je to v podstate dlhšia alternatíva k low-endovému 18-55, čiže podobný vzťah ako medzi 18-200 VR a 18-70.

Po mechanickej stránke klasika - aj keď plastový, je primerane robustný. Prekvapením je plastový bajonet, čím dáva výrobca najavo že s týmto sklom sa nehrá rugby. Podobne je to aj s absenciou gumeného tesnenia, ktorá je u lepších objektívov štandard. Mrzutá je absencia indikácie zaostrenej vzdialenosti. Pri automatickom zaostrení sa síce prstenec neotáča a umožňuje vám ručne doostriť, ale ak používate kontinuálne ostrenie, aparát vašu ruku obíde a preostrí. Podobne sa chovajú HSM objektívy Sigma, a Nikon to zvaľuje na ich nekompatibilitu. Irónia ...

min. zoom	max. zoom	vinetácia na dlhom konci objektívu

Kvalitou obrazu je 18-135 veľmi dobrý približne v polovici rozsahu. Smerom ku koncovým ohniskám výrazne klesá ostrosť, stúpa aberácia a na dlhom ohnisku sa objavuje silná vinetácia. Daňou za široký rozsah je aj statný výskyt prasiatok v protisvetle.

18-135 by bol slušný objektív, keby: 
a) nebol v tieni Nikkorov 18-70 a 18-200
b) Sigma a Tamron neponúkali za rovnakú cenu väčší rozsah a podobnú kvalitu
Sigma dokonca aj s HSM a stabilizátorom. Keby bol aspoň ten stabilizátor ...

ISO100	ISO200	ISO400
ISO800	ISO1600	ISO2000
ISO2500	ISO3200	ISO1600

Záver

Digitálne zrkadlovky dospeli do štádia, kde boli pred pár rokmi filmové. Sú už proste natoľko kvalitné a prepracované,

že s výbavou akú poskytujú, by väčšina používateľov vystačila naveky.

V tejto cenovej kategórii je však situácia nabitá na prasknutie. Z porovnateľnej štvorice Nikon D80, Pentax K10D, Olympus E-510, Sony Alfa 100 je Nikon suverénne najdrahší a pritom ako jediný nemá stabilizátor a čistenie snímača.

Z vyššej priečky sa zase tlačí profesionál Canon 40D ... No a v rámci systému Nikon je na zváženie aj podarené, aj keď medzi "vážnymi" fotografmi nepopulárne duo D40/D40x. D80 v tomto súboji ponúka najmä kvality fotografické - praktické ovládanie a výbavu, pohotovosť, skvelú ergonómiu a spracovanie, rozumný výber setových objektívov a samozrejme kvalitný obraz.

Záverom, ak vám D80 sadne do ruky a presne spĺňa vaše očakávania, dá sa len odporúčať. S objektívom 18-135 je to slabšie - kvalitu tela jasne degraduje a tak sa oplatí popozerať po alternatívach.

Telo D80

+ Príjemný, živý obraz
+ Jednoduché a premyslené ovládanie, ergonómia
+ Zjednodušenia pre fotografa - Auto ISO, vlastné menu ...
+ LED namiesto blesku na prisvetlenie AF
+ Kvalitný hľadáčik
+ Kvalitný LCD
+ Ostriaci systém
+ Výdrž batérie
+ Pokročilá práca s bleskom

- Niekedy nevyspytateľná expozícia
- Šum na vyšších ISO, ešte priostrený SW
- Neukazuje ISO v hľadáčiku ani na displeji
- Niektoré umelé obmedzenia (Auto ISO, ostrenie)
- Zdvojené funkcie tlačidiel
- Slabá práca s manuálnym objektívmi
- Vyváženie bielej v umelom svetle
- Vysoká cena vzhľadom ku konkurencii
- Chýbajúce moderné funkcie - stabilizátor, Live View, čistič prachu
- Bude niekedy DNG?

Objektív 18-135mm f/3.5-5.6 ED-IF AF-S DX Zoom-Nikkor

+ Praktický rozsah

+ Férová ostrosť

- Silná vinetácia
- Odolnosť voči protisvetlu
- Nemá stabilizátor
- Ostrenie v AF-C režime
- Chýba stupnica zaostrenej vzdialenosti
- Plastový bajonet
 

Galéria obrázkov z Nikonu D80