V roku 2003 prišiel Olympus na trh s výnimočným fotoaparátom. Model E-1 bol prvým prístrojom novovytvoreného systému 4/3, ktorý vznikol špeciálne pre potreby digitálnej fotografie. Presadiť sa na trhu nebolo v tej dobe vôbec ľahké, no E-1ka si našla svojich fanúšikov a na základe tohto počiatočného úspechu sa potom mohol 4/3 systém ďalej rozvíjať.
Spolu s aparátmi nižších kategórií sa v 4/3 systéme v ostatných rokoch objavovali na trhu aj nové zaujímavé objektívy, ktoré vynikali predovšetkým výborným vypracovaním, optickými vlastnosťami, ale najmä rozsahom ohniska a svetelnosťou po prepočte na ekvivalent kinofilmu. Systém si našiel svojich stúpencov a udomácnil sa na trhu, ale ako roky ubiehali, čoraz viac sa začala prejavovať absencia digitálneho tela vyššej kategórie, ktoré by bolo v systéme vyrovnaným partnerom kvalitným objektívom.
Užívatelia, ktorí to čakanie dokázali vydržať, si v lete tohto roku mohli s úľavou povedať: „Konečne!“ Olympus predstavil po 4 rokoch svoju novú vlajkovú loď medzi digitálnymi zrkadlovkami – model E-3. Výrobca hovorí o profesionálnej zrkadlovke, čo niektorým teoretikom nie je veľmi po vôli. Vzhľadom na parametre a vybavenie aparátu by sme aj my na základe porovnania s konkurenciou zaradili aparát skôr do kategórie poloprofesionálov. V dnešnej dobe však na trhu nie je dokonalejší prístroj 4/3 systému a profesionáli, ktorí sa preň na základe modelu E-1 rozhodli, po novej zrkadlovke určite veľmi radi siahnu.
E-3ka sa môže hrdiť niekoľkými novými a prepracovanými funkciami, použitými v zrkadlovkách Olympus vôbec po prvýkrát v histórii:
- Nový systém automatického zaostrovania s 11 dvojitými krížovými senzormi
- Veľký a jasný hľadáčik s 1,15x zväčšením a 100% pokrytím scény
- Prepracovaný 10 Mpx Live MOS senzor s rýchlejším čítaním dát podporujúci 5 fps pri kontinuálnom snímaní
- Nový mechanizmus uzávierky s najkratším možným časom 1/8000 a zaručenými 150.000 cyklami
- Prepracovaný chod zrkadla s kratším zatemnením
- 3 procesory – jeden podporujúci stabilizáciu, druhý sa stará o AF a tretí je obrazový procesor True Pic III
- Podpora UDMA kariet CompactFlash + slot pamäťovej karty xD PictureCard
- Stabilizácia v tele poháňaná vlastným SWD motorom (Supersonic Wave Drive)
- Ďalší motor poháňa Supersonic Wave Filter odstraňujúci prach zo snímača
- Okrem merania expozície pomocou 49-zónového snímača ESP aj meranie so zdôrazneným stredom, bodové meranie (2%) a novo aj bodové meranie s dôrazom na svetlá/tiene
- Výklopný a otočný LCD displej s funkciou Live View
- Telo z magnéziovej zliatiny
- Schopnosť diaľkovo ovládať prostredníctvom vstavaného blesku ďalšie 3 skupiny externých bleskov
Dizajn a ergonómia
Prvé, čo prekvapí pri pohľade na tento fotoaparát je jeho veľkosť a robustnosť. Nie, že by bola veľkosť prístroja tak veľmi odlišná od konkurenčných modelov, keď však vezmeme do úvahy rozmery snímača, je jasné, že Olympus musel (mohol) použiť pri stavbe naozaj kvalitné a pevné materiály a vložiť do tela množstvo techniky.
Rozmerovo (142x116x75mm) je E-3ka podobná Canonu EOS 40D. Prístroj je o málo väčší a ťažší a aj vďaka veľmi kvalitným materiálom použitým pri jeho stavbe máte pocit, že máte v rukách poriadny kus fotoaparátu.
Olympus zvolil ako základ pre E-3ku pri nižších teplotách spracovávanú magnéziovú zliatinu, ktorej tri škrupiny úplne uzatvárajú vnútro aparátu. Na povrchu zas nájdeme kvalitné plasty, pričom vzhľadom na zameranie prístroja ho výrobca dokonale utesnil proti prachu a stekajúcej vode.
Aj v Olympuse vedia, že fotoaparát by mal nie len výborne fungovať, ale mal by aj rovnako dobre vypadať. Vývojári venovali veľkú pozornosť aj tým najmenším detailom, o čom sa môžeme presvedčiť už pri zbežnom pohľade na aparát.
Telu dominuje najmä výrazná komora pentaprizmatického hľadáčika, ktorý je väčší a jasnejší a majitelia digitálnych zrkadloviek Olympus, tak majú vôbec po prvýkrát možnosť vidieť svet skrz objektív tak, ako ich kolegovia s konkurenčnými prístrojmi. Hľadáčik má 1,15 násobné zväčšenie a pri komponovaní sa naň môžete úplne spoľahnúť, keďže pokrýva 100% snímanej scény. Údaje o hodnotách a nastavení fotoaparátu sa zobrazujú v lište na spodnej strane a nájdeme tu aj údaj o aktuálne navolenej citlivosti ISO.
Pohľad do hľadáčika je príjemný aj vďaka výraznej gumenej očnici, samozrejmosťou je možnosť dioptrickej korekcie pomocou kolieska na pravej strane. Na ľavej strane zas nájdeme užitočnú páčku, pomocou ktorej sa pri snímaní pomocou samospúšte alebo Live View uzavrie otvor hľadáčika a bráni tak dopadu nežiaduceho svetla na senzor.
Fotoaparát sa výborne drží v rukách, za čo môžu najmä dobre vytvarované a kvalitným pogumovaním obložené gripy. Naschvál hovorím v množnom čísle, pretože okrem hlavného gripu pre pravú ruku sa aparát pýši aj príjemne vytvarovaným gripom pre palec na zadnej strane s dobrým rozložením tlačidiel v okolí a aby si ani ľavá ruka neprišla skrátka, pogumovanie nájdeme aj na zaujímavo tvarovanej pravej strane prístroja. Osobne sa mi tento dizajnérsky detail veľmi páči a pri vstupovaní do MENU a prezeraní obrázkov má užívateľ vďaka pogumovaniu aj istejší úchop.
O tom, že pri navrhovaní aparátu aj niekto rozmýšľal, svedčia aj ďalšie detaily zamerané na komfort užívateľa, ako je napríklad naklonenie hornej hrany prístroja s dôležitými tlačidlami a stavovým displejom smerom vzad k fotografovi a rovnako tak sklon 4-smerového ovládača smerov doprava k palcu.
Umiestnenie tohto ARROW-PADu (ako Olumpus označuje 4-smerový ovládač) mi však príliš nesedelo. Mám dosť veľké ruky, ale napríklad výber AF mi dal celkom zabrať a to už nehovorím o tom, aké problémy sú pri pokuse o ovládanie aparátu jednou rukou. Aj kvôli vyššej váhe je takéto ovládanie takmer nemožné. Takýto spôsob ovládania však využijete len vo veľmi málo prípadoch.
V prípade, že ste fanatik do otočných voličov a márne hľadáte na hornej ploche ten pre nastavovanie snímacích režimov, musím vás sklamať – volič je nahradený tlačidlom, umiestneným na hornej ploche vľavo. Samotný režim (P, A, S, M) si môžete navoliť pomocou kombinácie stlačenia tlačidla a otočenia hlavným kolieskom na zadnej strane prístroja. Kombináciou tlačidla a hlavného kolieska, prípadne pomocného kolieska vpredu na gripe, nastavujeme väčšinu funkcií a parametrov snímania.
Všetky dôležité parametre majú svoje tlačidlo (WB, exp +/-, ISO, IS, Flash +/-) a ich zmena je otázkou dvoch rýchlych pohybov. Zvolené hodnoty je možné vidieť na stavovom displeji, ale častejšie asi budete pre kontrolu využívať veľký LCD displej. Aj kvôli tomuto riešeniu ovládania by som prístroj nezaradil do kategórie profi, kde je väčšina ovládačov vyvedená na povrch v podobe páčok a prepínačov. Pri krátkom pohľade na aparát tak máte vždy jasno vo vašom nastavení.
Užívateľom, ktorí fotili Canonom bude určite povedomé umiestnenie tlačidla pre zapnutie a vypnutie prístroja. Jeho poloha je mierne povedané nešťastná a jediné ospravedlnenie, ktoré by Olympusu mohlo prejsť je, že už ho proste nemali kam umiestniť.
V prvom momente sa potrápite aj kým prídete na to, ako otvoriť dvierka ukrývajúce sloty pamäťových kariet. S páčkou, ktorá je na to určená si však dosť rýchlo porozumiete.
Jednou z najväčších atrakcií prístroja, ktoré ho výrazne odlišujú od konkurencie je výklopný a otočný LCD displej s uhlopriečkou 2,5“ a rozlíšením 230.000 px. Jeho konštrukcia opäť pôsobí veľmi solídnym dojmom a pohyb je sprevádzaný primeraným odporom. Možnosť pohybovať displejom využijete najmä pri fotografovaní s pomocou Live View, či už pri makro snímaní, reportážach ap.
V ľavom hornom rohu LCD je umiestnený senzor kontrolujúci intenzitu okolitého osvetlenia, ktorý na základe vyhodnotenia situácie uberie alebo pridá jas LCD displeja. Celkom užitočná funkcia, vďaka ktorej však budete mať mierny problém správne vyhodnotiť expozíciu práve nasnímaného obrázku ak na to práve nepoužijete možnosť náhľadu na histogram.
Celkovo musím hodnotiť stavbu, ergonómiu a dizajn prístroja veľmi pozitívne, je to jedna z jeho najsilnejších stránok (zaujímavé, že Olympus sa v tomto prípade vzdal toho, čím sa hrdil, a totiž malými rozmermi a nízkou váhou svojich zrkadloviek).
V praxi
Doteraz sme prístroj prevažne chválili, ale to sme si ešte nepovedali nič o jeho rýchlostných schopnostiach. Tie nie sú práve silnou stránkou E-3ky, najmä čo sa týka štartovacieho času alebo zobrazenia nasnímaného obrázku.
Tu je niekoľko rýchlostných parametrov...
- zapnutie aparátu a nasnímanie prvého záberu ................. 0,9 sek.
- vypnutie aparátu ........................................................... 0,5 sek.
- z režimu snímania na režim prezerania ............................. 1 sek.
- z režimu prezerania na režim snímania ........................... 0,3 sek.
- spomalenie spúšte ......................................................... 0,1 sek.
- automatické zaostrenie pri Live View + obrázok ................ 0,6 sek.
V režime kontinuálneho snímania si už ale aparát počínal výborne a pri zvolenom hi-speed režime snímal s frekvenciou niečo cez 5 fps. V jednej sekvencii je pri tejto rýchlosti schopný zaznamenať toľko snímok vo formáte JPEG, koľko sa zmestí na pamäťovú kartu, alebo 17 snímok vo formáte RAW (platí pre kartu CF).
Tieto parametre bolo možné dosiahnuť aj vďaka prepracovanému 10 Mpx Live MOS snímaču s menšími medzerami medzi svetlocitlivými bunkami a rýchlejším čítaním zaznamenávaných dát.
Pre tých, ktorí nepotrebujú takú paľbu je v MENU možnosť nastavenia aj nižšej rýchlosti kontinuálneho snímania, pričom máte na výber hodnoty od 1 do 4 fps.
 |
 |
 |
| 1/320, f3.0, ISO 1600, 234mm (ekv.), upr. | 1/160, f2.8, ISO 800, 600mm, upr. | 1/250, f2.8, ISO 800, 600mm, upr. |
Aparát je vďaka týmto parametrom použiteľný aj v športovej fotografii. Toto tvrdenie získa ešte viac na sile, keď sa dostaneme k rýchlosti automatického zaostrovania. Olympus tvrdí, že autofokus E-3ky je tým najrýchlejším na svete, čo je dosť odvážne tvrdenie a pri rýchlosti súčasnej digitálnej techniky aj tvrdenie veľmi ťažko overiteľné. Subjektívny pocit z rýchlosti ostrenia aparátu bol veľmi dobrý, je však nutné dodať, že uvedená veta platí len v prípade použitia nových objektívov so vstavaným SWD motorom (Supersonic Wave Drive). Tie sú na trhu zatiaľ iba dva, my sme mali k dispozícii širší záklaďák Zuiko Digital ED 12-60mm f/2.8-4.0 SWD(druhý je Zuiko Digital ED 50-200mm f/2.8-3.5 SWD).
Olympus E-3 s objektívom Zuiko Digital ED 12-60mm f/2.8-4.0 SWD
Výber jedného z 11 zaostrovacích bodov môžete nechať na automatiku aparátu, alebo ho môžete vybrať manuálne. K dispozícii je aj možnosť zaostrovania pomocou skupiny niekoľkých bodov a výber opäť nechávate na automat. Zvolený bod alebo ich skupina pri správnom zaostrení zasvieti na červeno.
Aparát sme testovali aj so staršími objektívmi bez motoru SWD a úbytok rýchlosti a zaostrovania bol pri nich dosť citeľný.
Olympus už ponúka funkciu živého náhľadu na scénu (Live View) pomocou LCD displeja niekoľko rokov a ani v E-3ke nemohla táto užitočná pomôcka chýbať. Je nutné povedať, že do sveta tejto technológie nepriniesol nový aparát nič, čo by tu už nebolo.
Zaostrovanie sa aktivuje pomocou stlačenia spúšte alebo tlačidla AEL/AFL a snímanú scénu si môžete priblížiť 7 alebo 10-násobne pomocou tlačidla OK (je však pred tým nutné zvoliť správny režim monitora tlačidlom INFO). Pre správne zaostrenie potrebuje aparát sklopiť zrkadlo, čo celý proces výrazne spomaľuje a obmedzuje použitie Live View snímania len na niektoré fotografické námety a postupy.
Prístroj je vybavený novou prepracovanou uzávierkou, ktorá umožňuje snímanie pri 1/8000 sekundy až 60 sekundách (!) a dokáže sa zosynchronizovať so vstavaným bleskom na hodnote 1/250. Jej životnosť by mala byť predĺžená na minimálne 150.000 cyklov, takže so svojím Olympusom bez problémov môžete aj zostarnúť.
Vstavaný blesk má smerné číslo 13 a doba jeho opätovného nabitia po výboji je asi 4,5 sekundy. Novinkou je možnosť diaľkového ovládania (Data Transfer System) až 3 skupín externých FL-bleskov pomocou vstavaného blesku v rozsahu 120 stupňov pred aparátom. S E-3kou prichádzajú na trh aj dva nové systémové blesky FL-36R a FL-50R.
O ostré snímky pri nedostatočnom osvetlení alebo použití teleobjektívu sa stará v tele vstavaný optický stabilizátor, ktorý podobne ako autofokus disponuje vlastným procesorom. Vďaka tomuto riešeniu máte stabilizovaný každý objektív, ktorý k aparátu pripojíte. Systém pracuje spoľahlivo a jeho prítomnosť oceníte v nejednej fotografickej situácii.
Rovnako tak dobre pomôže aj antiprachový systém, ktorého úlohou je pomocou vibrácií (35.000x za sekundu) zabrániť usádzaniu prachu na snímači. Je treba podotknúť, že rovnako ako u konkurenčných systémov, ani ten v Olympuse nie je všemocný a usadené vlhké nečistoty je potrebné odstrániť manuálne.
MENU prístroja má charakter typický pre Olympus. V ľavej lište je 5 symbolov, ktorým sú priradené podstránky. Nájdeme tu nastavovanie parametrov snímania (2 podstránky), prezerania, vlastných nastavení a set-up.
V MENU sa pohybujeme pomocou 4-smerového ovládača s potvrdzovaním tlačidlom OK. Zaujme najmä množstvo vlastných nastavení, čo však k poloprofesionálnym zrkadlovkám patrí, ale aj nutnosť výberu režimu ostrenia (AF/MF) priamo v aparáte. Na objektíve žiadne na to určené tlačidlo nenájdete.
Za zmienku stojí široký výber veľkostí obrazu, žiaľ k dispozícii je len v jednom formáte – 4:3.
Obrazová kvalita
Až na pár malých zaváhaní si doposiaľ Olympus E-3 počínal v našom teste veľmi dobre. Dobrá stavba a vypracovanie spojené s bezproblémovým ovládaním množstva pokročilých funkcií však k Olympusu vždy patrilo. S obrazovou kvalitou to už vždy tak ružové nebolo a boli sme naozaj zvedaví, ako sa bude malému snímaču vo veľkom tele dariť.
Čo sa týka farebného podania, nie je E-3ke veľmi čo vyčítať. Farby sú celkovo príjemné a dobre vyvážené, so slabo podsaturovanou zelenou a intenzívnejšími červenou a modrou. Pleťovka je verná, niektorým užívateľom sa môžu zdať farby celkovo dosť mdlé a nevýrazné, čo je však typické pre túto kategóriu aparátov, kde sa počíta s úpravami v PC a nie je nutné loviť zákazníkov na výrazné farbičky.
Kto by však nebol spokojný, má na výber možnosť úprav saturácie, kontrastu a ostrosti až v 5 krokoch.
 |
 |
 |
 |
| Sýta červená a modrá | 24mm (ekv.), vysoký kontrast | 120mm (ekv.) | Nevýrazná zelená |
Najväčšou devízou z obrazovej stránky E-3ky je podľa môjho názoru množstvo detailov, ktoré sprostredkúva 10 Mpx Live MOS senzor. Aby však tieto detaily zostali zachované aj pri snímaní na vyššie ISO, odporúčam nastaviť filter šumu na nízku hodnotu „low“, prípadne ho úplne vypnúť. Zmeny v nastaveniach sa síce prejavia vyššou úrovňou šumu, značne viditeľnou už od hodnoty ISO 800, obrázky však zostávajú použiteľné aj pri citlivostiach ISO 1600 a 3200. Osobne preferujem tento prístup a so šumom sa radšej vysporiadam sám s pomocou špeciálneho programu, než aby som proces jeho odstraňovania nechal na automatiku aparátu a navždy tak prišiel o jemné detaily vo fotografii. V prípade, že máte opačný názor, môžete využiť až 3 stupne automatickej filtrácie šumu priamo v E-3ke.
 |
 |
 |
| ISO 100 | ISO 200 | ISO 400 |
 |
 |
 |
| ISO 800 | ISO 1600 | ISO 3200 |
 |
 |
|
| BW | Sepia |
Porovnanie úrovne šumu pri rôznych
hodnotách citlivosti ISO
Pri nočných záberoch s dlhšou expozíciou sa síce hovorí o výskyte tzv. „hot pixels“, na mojich fotografiách som ju však nezaznamenal. Pre lepšie výsledky je novinka od Olympusu vybavená redukciou šumu, ktorá si s týmto problémom úspešne poradí.
 |
 |
 |
 |
| 1/25, f2.8, ISO 640, 24mm | 1/30, f2.8, ISO 1000, 24mm | 1/20, f2.8, ISO 1000, 24mm | 15 sek., f5.6, ISO 100, 100mm |
Vyváženie bielej tiež nerobilo E-3ke výraznejšie problémy, veď na vyhodnocovaní scény spolupracuje špeciálny externý senzor spolu s Live MOS senzorom. Automatika pracuje vo väčšine prípadov spoľahlivo, až na žiarovkové svetlo, ktoré trápi takmer všetky digitálne fotoaparáty. Pri manuálnej voľbe vyváženia bielej na žiarovkové svetlo už podáva aparát omnoho lepšie výsledky.
 |
 |
 |
 |
| Malé problémy pri žiarovkovom osvetlení | Väčší posun do žlta pri žiarovkovom osvetlení | Vcelku dobre zvládnutý WB | AUTO WB, štúdiové svetlá |
Čo ma asi najviac prekvapilo je dynamický rozsah malého snímača, ktorý má polovičnú veľkosť v porovnaní so snímačom typu „FullFrame“. V súvislosti s E-3kou sa hovorí o hodnotách cez 10EV, čo je naozaj výborný výkon a na niektorých snímkach sa táto schopnosť snímača naplno prejavuje. Je však nutné povedať, že v niektorých prípadoch budú mať vaše fotografie viac kontrastu, než by ste si želali a často sa budete stretávať s nepresným meraním expozície. Akoby mal Olympus strach z prepalov a tak radšej produkuje podexponovane obrázky a núti vás sledovať častejšie histogram a pracovať s kompenzáciou expozície. V náročných svetelných podmienkach vám potom nepomôže ani zvýšený dynamický rozsah, ak sa zabudnete a dôsledne si neodsledujete správnu expozíciu.
 |
 |
 |
 |
| Dobre zvládnutá náročná scéna so snehom a v protisvetle | Zachované detaily vo svetlách aj tieňoch v protisvetle | Podexponovaný záber pri snímaní na prioritu clony | Prepaly vo svetlých oblastiach |
Ťažko hodnotiť obrazovú kvalitu zrkadloviek, kedy závisí výsledok najmä na kvalite použitých objektívov. V prípade Olympusu máte k dispozícii širokú paletu objektívov Zuiko Digital, ktoré vynikajú výbornou stavbou a keďže sa jedná o objektívy systému 4/3, vyrobené pre použitie a dokonalú súhru s digitálnymi zrkadlovkami, ich optický výkon je na rovnako vysokej úrovni. Výsledok sa prejaví eliminovaním nežiaducich efektov v obraze najmä v náročných svetelných situáciách.
 |
 |
 |
 |
| 1/250, f8.0, ISO 100, 24mm | 1/640, f8.0, ISO 100, 24mm | 1/50, f2.0, ISO 800, 100mm, upr. | 1/20, f2.8, ISO 100, 24mm |
Množstvo detailov sa prejaví ako výhoda najmä pri použití makro objektívu, kedy ich vďaka menšiemu snímaču a následnému zväčšeniu môžete zaznamenať viac a podrobnejšie.
 |
 |
Makro zábery s použitím objektívu Zuiko Digital ED 50mm f2.0 Macro
Záver
Už sa zdalo, že historická E-1ka bola len akýmsi ojedinelým pokusom Olympusu na poli zrkadloviek vyššej kategórie a firma sa bude viac koncentrovať na konzumne založených zákazníkov. Trvalo ti síce neskutočne dlhú dobu, ale E-3 je jasným dôkazom, že Olympus chce patriť medzi špičku aj vo vyššom a náročnejšom segmente.
Užívatelia, ktorých nový 4/3 systém zaujal a dôverovali mu, tak majú konečne po dlhom čakaní a pestovaní trpezlivosti k dispozícii kvalitný a moderný prístroj, ktorý bude minimálne vyrovnaným partnerom k zaujímavej optike Zuiko.
Množstvo noviniek a funkcií, ktoré tento aparát prináša, predstavil Olympus vôbec po prvý krát vo svojej histórii. Predpokladám, že 11-bodový AF, nový senzor, jasnejší a väčší hľadáčik alebo otočný displej sa časom určite objavia aj v zrkadlovkách nižších kategórií, nateraz sú však doménou modelu E-3 (a ešte nejakú dobu zostanú).
Ak patríte medzi verných fanúšikov 4/3 systému, určite vás od kúpy E-3ky neodradí ani o niečo vyššia cena. Vy totiž viete, že za svoje peniaze dostanete konečne prístroj, ktorý dokáže preniesť kvalitu skiel Zuiko aj na papier.
Pre človeka, ktorý sa len rozhoduje, do ktorej značky a systému investuje svoje našetrené financie, sa môže zdať približne 1.700,-USD príliš veľa za aparát, ktorý napriek svojim nesporným kvalitám má problémy so správnou expozíciou a núti vás častejšie pracovať s jej korekciou, alebo od citlivosti ISO 800 šumí viac než konkurenčné modely.
Za najväčšiu prednosť nového Olympusu považujem jeho výbornú schopnosť podať aj tie najjemnejšie detaily, ktorá by ho v kombinácii s malým snímačom a excelentnou stavbou s dokonalým utesnením voči počasiu, mohla pasovať za favorita v oblasti fotografovania divej prírody a vtákov.
Pri rozhodovaní o kúpe zrkadlovky je vždy potrebná hlbšia úvaha a treba tak trochu hľadieť aj do budúcnosti a správne odhadnúť potenciál celého systému. Olympus má konečne zrkadlovku, ktorá za túto úvahu stojí a ktorá je schopná pri rozhodovaní vychýliť misky váh na jeho stranu.
Zhrnutie:
+ výborné vypracovanie, kvalitné materiály a zaujímavé detaily
+ množstvo detailov a dobré farby na fotografiách
+ zvýšený dynamický rozsah
+ veľmi rýchly autofokus pri použití objektívov s motorom SWD
+ veľký a jasný hľadáčik so 100% pokrytím scény
+ výklopný a otočný LCD displej
+ Live View pre snímanie makro alebo krajinky
+ široká paleta možností nastavenia obrazu
+ množstvo užívateľských funkcií
+ pokročilý systém blesku s diaľkovou kontrolou externých bleskov
- nepresná expozícia, tendencia k podexponovaniu
- vyššia úroveň šumu od citlivosti ISO 800
- slabšie niektoré rýchlostné parametre
- pomalšie ostrenie so staršími objektívmi
- vyššia cena
 |
 |
 |
| 1/320, f4.0, ISO 100, 24mm | 1/6, f2.8, ISO 1000, 24mm | 1/1250, f4.0, ISO 200, 850mm (300mm + 1,4xTC) |
 |
 |
 |
 |
 |
| 1/125, f8.0, ISO 100, 24mm | 1/160, f2.8, ISO 800, 100mm, upr. | 1/50, f2.0, ISO 800, 100mm | 1/200, f2.8, ISO 800, 600mm, upr. | 1/800, f8.0, ISO 200, 24mm |
 |
 |
 |
| 1/500, f2.8, ISO 200, 600mm | 1/250, f2.8, ISO 100, 600mm | 1/640, f2.8, ISO 200, 600mm |
 |
 |
 |
 |
| 1/160, f2.8, ISO 800, 600mm, upr. | 1/80, f8.0, ISO 100, 110mm | 1/640, f2.8, ISO 1600, 100mm, upr. | 1/160, f8.0, ISO 100, 24mm |
 |
 |
 |
 |
| 1/50, f2.8, ISO 100, 24mm | 1/800, f4.0, ISO 200, 850mm | 1/200, f2.8, ISO 800, 600mm, upr. | 1/250, f2.8, ISO 100, 600mm |
Pri teste boli použité objektívy Zuiko Digital ED 12-60mm f/2.8-4.0 SWD, ED 50-200mm f/2.8-3.5,
ED 50mm f/2.0 Macro, ED 300mm f/2.8 a telekonvertor EC-14 (1,4x).
Pridaj komentár
