Panasonic Lumix DMC-L1

K recenzii Panasonic DMC-L1 som sa dostal náhodou, keď som prišiel trochu skôr na stretnutie redakčnej rady Ephoto. 

Erik ma usadil, a keďže chcel ešte na stránku nahodiť aktuálne novinky, dal mi do ruky fotoaparát z Julovho stola, aby som sa s ním "pohral" a ešte chvíľu ho nerušil.

Keď som uvidel čo mi podáva, oči mi len tak zažiarili, kedysi to bol môj horúci favorit, nad ktorým som rozmýšľal pri výbere mojej prvej zrkadlovky. Musel som si však nechať zájsť chuť pre jeho príliš vysokú cenu, ktorá však medzitým trocha klesla.

 

Panasonic DMC-L1 nie je žiadnou horúcou novinkou, fotoaparát bol predstavený 26. februára 2006, čiže v čase, keď som ho dostal na recenziu, mal už za sebou 2 roky. Bola to prvá zrkadlovka, s ktorou prišiel Panasonic

na trh. Na nováčika začal, ako je to v 4/3 konzorciu zvykom, hneď predstavením modelu vyššej triedy.

 

Vlajková loď Panasonicu je výsledkom spolupráce v 4/3 konzorciu - Panasonicu

s Olympusom a Leicou. L1 je kompatibilná so systémom 4/3. Panasonic dodal elektroniku

a senzor. Olympus prispel bajonetom, zrkadlovou komorou, AF senzormi a hľadáčikom. Leica dodala objektív

a pravdepodobne mala veľký vplyv aj na dizajn, keďže fotoaparát sa aj predáva pod značkou Leica D-LUX 3, len v iných farbách a s vymeneným logom.

 

Krátky zoznam základných technických parametrov:

 

- Live view
- 7.4 MP LiveMOS senzor
- 3 bodový AF
- 3 obrázky za sekundu
- vstavaný blesk s možnosťou rozptýlenia svetla od stropu
- svetelný objektív s optickou stabilizáciou
- efektívny systém čistenia senzora
 

 

Dizajn a ergonómia

 

Dizajn má pravdepodobne na svedomí Leica, keďže L1 je viac podobná prístrojom Leica, ako Panasonic. Pokiaľ väčšinu času fotografujete v automatických alebo scénických režimoch, L1 asi nebude pre vás. Automatický režim sa síce zapnúť dá, ale scénické režimy nie sú žiadne, na druhú stranu skúsený fotograf iste ocení veľmi rýchle nastavenie všetkých parametrov pomocou priamych voličov bez nutnosti vchádzania do menu. Aj napriek tomu, že som zvyknutý na Canon 350D, na L1 som si zvykol rýchlejšie a vedel som všetko ovládať s okom na hľadáčiku rýchlejšie, ako keď som mal od Erika požičaný Canon 20D. Ovládacie prvky sú veľmi dobre členené a väčšina z nich je prístupných palcu a ukazováku pravej ruky, ľavej ruke zostávajú ovládacie prvky na objektíve (zoom, ostrenie, clona).

 

 

Pri novšom modeli v nižšej triede (L10) už Panasonic použil modernejší a oblejší design vychádzajúci z ultrazoomu

FZ-50, ktorý viac osloví masový trh, aj keď osobne by som privítal skôr kombináciu týchto dvoch modelov (ovládanie

z L1  a tvar gripu a výklopný display z L10).

 

Jedna z prvých vecí, ktorú som hľadal a nenašiel, bol volič expozičných režimov (program/priorita clony/priorita času/manuálny režim). Nie je totiž potrebný, keďže clona ma vlastný prstenec na objektíve a čas má vlastný otočný kruhový volič. Aj na clone, aj na čase je možné vybrať automatiku. Osobne najradšej používam prioritu clony, takže som si zvolil požadovanú clonu, čas som prenechal automatike a v prípade potreby som ho ovplyvňoval kompenzáciou expozície. Kompenzácia expozície je dobre prístupná palcu pravej ruky medzi smerovým voličom a hlavným vypínačom.

 

 

Na pravej strane sa nachádzajú dvierka pre štandardné SD karty a je podporovaný aj SDHC štandard. Dvierka sa otvárajú povytiahnutím k zadnej strane, čím sa odomknú a otvorí ich pružinka. Karta sa vyberá zatlačením, čím sa uvoľní a povysunie sa von pre pohodlnejší prístup. Ak sa dvierka karty otvoria pri zapnutom fotoaparáte, fotoaparát sa zablokuje a LCD informuje, že sú otvorené dvierka. V prípade, že k otvoreniu dvierok došlo počas zápisu na kartu, zápis sa preruší a po zatvorení dvierok pokračuje.

 

 

 

 

 

 

Na ľavej strane tela sa pod krytkou nachádzajú 2 porty. Jeden 2.5 mm jack konektor ktorý slúži pre pripojenie káblovej spúšte, alebo ako výstup na TV (podporované sú normy PAL a NTSC). Pre pripojenie k PC slúži štandardný mini-USB konektor. K PC je možné sa pripojiť pomocou PTP (Picture Transfer Protocol), alebo ako usb storage device zariadenie. V režime USB storage device (nastavenie pripojenia: PC) som nameral prenosové rýchlosti:
 

8GB SDHC Class 6 (A-DATA Turbo) - 3.84 MB/s
2GB SD (Apacer 150x) - 3.9 MB/s
 

Po odpojení objektívu sa odhalí zrkadlová komora, ak aktivujete LiveView, uvidíte aj senzor. Zrkadlo smeruje nezvyčajne do boku, kde sa nachádza matnica. Za matnicou je polopriepustné zrkadlo, ktoré prepúšťa obraz na zaostrovacie senzory a zvyšok odráža smerom hore. Hore sa nachádza zrkadlo, ktoré by už malo smerovať obraz do hľadáčika,

ale vzhľadom na dedičstvo po E-330 smeruje na ďalšie polopriepustné zrkadlo, ktoré delí zvyšok svetla medzi hľadáčik

a zvyšok zahodí, keďže Panasonic neprebral koncepciu s ďalším senzorom výhradne pre LiveView (podobný koncept

s akým prišlo nedávno Sony v modeloch A-300 a A-350).

 

 

Senzor používa technológiu LiveMOS, ktorá by mala spájať nízku spotrebu CMOS senzorov a kvalitu obrazu CCD. Vzhľadom na to, že 4/3 senzory sú menšie ako ich APS-C konkurenti a s rozlíšením udržujú krok, vyžaduje si to daň menších fotocitlivých buniek. Aj napriek použitiu pokrokovejšej technológie to má za následok vyšší šum ako majú konkurenčné zrkadlovky s väčšími senzormi. Panasonic má už aj novší senzor s väčším rozlíšením (10MP použitý            v Olympus E-3, E-420 a Panasonic L10), kde sa im podarilo šum výrazne potlačiť a výhodu náskoku konkurencie znížiť. 

 

 

Software fotoaparátu 

 

Vzhľadom na množstvo priamych externých ovládacích prvkov už v menu nájdeme len doplnkové nastavenia, ale tými Panasonic nešetril a integroval takmer všetko, čo by mal firmware dobrého fotoaparátu obsahovať (až na micro focus adjustment, ale neviem, či ho systém 4/3 potrebuje). Kladne hodnotím aj prístup k aktualizácii firmware, novšie verzie priniesli viacero zaujímavých noviniek a technických vychytávok. Funkcií je naozaj veľa, tak spomeniem len tie, čo mi     u iných fotoaparátov chýbali, alebo sú zriedkavosťou:

 

- Náhľad po odfotení je možné zobraziť automaticky aj zväčšený (čas zobrazenia celej fotky a zväčšenia, sa nastavuje individuálne).
- Viacnásobná expozícia priamo vo fotoaparáte s možnosťou znovuodfotenia jednotlivých snímkok (kompozícia cez LiveView).
- Bracketing 3/5 krokov.
- Farebné režimy aj so vzorovým obrázkom.
- Úprava zobrazenia na LCD pre snímanie z nad/podhľadu (invertuje/upraví farby aby boli správne) - SW alternatíva   k výklopnému LCD.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Optický hľadáčik

 

Optický hľadáčik zobrazuje 95% scény so zväčšením 0.93x, ale vďaka menšiemu senzoru a dvom polopriepustným zrkadlám je aj napriek svetelnému objektívu dosť tmavý i v porovnaní so zrkadlovým hľadáčikom APS-C zrkadloviek.

 

Toto je oblasť, ktorú Panasonic vyslovene zanedbal. Každý výrobca dáva do svojho najvyššieho modelu čo najlepší hľadáčik, ale Panasonic prebral zrkadlovú komoru, autofocus a hľadáčik z Olympusu E-330, ktorý mal najmenší

a najtmavší hľadáčik medzi všetkými zrkadlovkami. Prečo? Olympus E-330 mal totiž v hľadáčikovej komore polopriepustné zrkadlo, kde sa obraz rozdeľoval medzi malý CCD snímač pre live-view s plnohodnotným AF a hľadáčik.

 

L1 však už tento CCD snímač neobsahuje, a tak sa polovica svetla zbytočne stráca bez akéhokoľvek benefitu. Hľadáčik je výrazne menší  a tmavší ako už pomerne slabý hľadáčik na Canon 300/350/400D, takže na manuálne zaostrovanie podľa hľadáčika rovno zabudnite.

 

 

RAW

 

Podobne ako na kompaktoch Panasonic (aspoň tie, ktoré som mal v rukách) aj pri L1 sú RAW súbory extrémne veľké. Pri senzore 7.5 megapixla a 12 bitoch na bod je bez kompresie potrebných 11.25 MB, ale RAW súbory majú 15MB

(12 bitov ukladajú do 2 bytov = 16 bitov) a navyše sa nepoužíva žiadna forma kompresie. Na rozdiel od kompaktov Panasonic je možné s L1 pracovať aj po odfotení RAW bez toho, aby sme museli čakať, kým sa zapíše na kartu.

Po kompresii sa veľkost RAW súborov pohybuje okolo 9.8MB/raw (v závislosti na scéne a ISO sa pohyboval v rozsahu 6.7MB-11MB).

 

 

 

Objektív - LEICA D VARIO-ELMARIT

14-50mm/ F2.8-3.5/ASPH

 

Na rozdiel od iných zrkadloviek, ktoré je možné kúpiť aj samostatne, L1 kúpite nový len          s objektívom (ak bude niekto L1 predávať,

tak sa pravdepodobne pokúsi si objektív nechať). Na rozdiel od iných setových objektívov nebudete cítiť potrebu vymeniť ho za kvalitnejší. Leica patrí medzi časom overené značky a vyrába optiku pre fotoaparáty už takmer 100 rokov (inú optiku takmer 150 rokov) a jednoznačne patrí do svetovej špičky medzi kvalitnými objektívmi.

 

 

 

Objektív - Parametre

 

Objektív má rozsah ohniskových vzdialeností 14-50mm, čo zodpovedá 28-100mm ekvivalentu kinofilmového políčka. Objektív je dostatočne svetelný, aj keď konštantná minimálna clona by iste potešila viac a rozšírila kreatívne možnosti. Minimálna clona je odstupňovaná veľmi plynule: 14mm:F2.8, 18mm:F3, 25mm:F3.2, 35mm:F3.3, 50mm: F3.5.

 

 

 

 

 

Objektív - Mechanika

 

Objektív je po mechanickej stránke veľmi dobre spracovaný a všetky ovládacie prvky majú plynulý chod bez najmenších náznakov nepresného opracovania. Jedinou chybičkou na kráse je premenlivá dĺžka objektívu. Objektív sa mierne predlžuje smerom k dlhším ohniskám, ale je to výrazne menej ako konkurenčné objektívy v tomto rozsahu. Motorček autofocusu je žiaľ klasický, ale relatívne tichý a rýchly. Manuálne doostrovanie je možné aj pri aktivovanom autofocuse. Prstenec manuálneho zaostrovania je prepojený elektronicky, takže pri vypnutom fotoaparáte obraz nezaostríte (pri vypnutí sa vždy posunie zaostrenie do nekonečna).

 

S hmotnosťou len 490 g patrí vo svojej kvalitatívnej triede k najľahším objektívom. Na objektíve je možné používať filtre s priemerom 72mm, a keďže sa predný člen neotáča pri zaostrovaní ani zmene ohniskovej  vzdialenosti, použitie  polarizačných  filtrov je bezproblémové. Na vonkajšiu obrubu objektívu sa pripája slnečná clona.
 

 

Objektív - Bižutéria

 

Súčasťou dodávky je aj vykrojená slnečná clona, ktorú je možné nasadiť na objektív obrátene pre kompaktnejšie rozmery. Aj keď je slnečná clona obrátená, objektív môžete plnohodnotne ovládať. Krytka objektívu sa chytá bez ťažkostí a nie je problém ju nasadiť, alebo zložiť aj s nasadenou slnečnou clonou  - aj vďaka stredovým uchopom.

 

 

 

Krytka na objektíve drží dostatočne pevne, nasadenie a zosadenie z objektívu je pohodlné a nikdy som nemal pochybnosti, či krytka dobre sadla.

 

 

Objektív - Optika

 

Nápis Leica na objektíve už napovedá, že nepôjde len  o nejaký bežný setový objektív.

 

Takmer žiadne chromatické chyby (pri 200% zväčšení som našiel na okrajoch vo veľmi kritických miestach  jemné náznaky). Výsledok sa mi zdal byť až príliš dobrý na to, aby to bola pravda a mal som podozrenie,

že môže ísť o úpravu snímok procesorom ako to robí Panasonic v kompaktných fotoaparátoch. Skúsil som teda spraviť prevod z RAW formátu pomocou nezávislého RAW konvertora (dcraw), ale výsledok bol rovnaký (takmer žiadne chromatické chyby).

 

Skvelá odolnosť na protisvetlo pri širokom aj tele rozsahu objektívu. Aj so slnkom v zábere nedochádza 

k odleskom, alebo strate kontrastu. Vyskúšal som fotiť aj bez slnečnej clony so slnkom dopadajúcim na objektív zboku, 

ale nespozoroval som zníženie kontrastu. Odlesk sa mi podaril len na jednom zábere, ale vzhľadom na silný vietor        a prehánky to mohla spôsobiť kvapka, ktorú vietor sfúkol zo stromu na objektív. 

 

 

 

 

 

Ukážka kontrastu, ostrosti a difrakcie

v závislosti od clony.

 

Makro ambície tento objektív nemá, minimálna zaostrovacia vzdialenosť je 12 cm od predného člena, čo pri tele rozsahu pokrýva plochu 8.5cm x 10.5cm. Kresba je výborná v celom rozsahu, takže nie je problém odfotiť kvetinku, alebo chrobáčika. Pre odfotenie detailu hlavy chrobáčika však už budete potrebovať makro objektív (prípadne predsádku, medzikrúžky a pod.).
 

 

 

 

 

Objektív - Stabilizátor

 

Optický stabilizátor Mega O.I.S. si svoje meno vybudoval najmä v kompaktných fotoaparátoch Panasonic, kde funguje naozaj výborne. Implementácia v odnímateľnom objektíve spolu s väčším snímačom funguje rovnako efektívne a s väčším senzorom dokážete odfotiť z ruky pekné zábery aj pri veľmi slabom osvetlení. V praxi mi pomohol udržať v ruke časy 15x dlhšie ako je odporúčané (a to sú moje ruky dosť roztrasené), čo zodpovedá takmer 4 expozičným krokom. Vďaka tomu som pri večerných záberoch mohol použiť ISO200 a vyhnúť sa tak zvýšenému šumu pri vyšších ISO.

 

Stabilizátor má 3 režimy:
mode 1: stabilizácia aj počas komponovania
mode 2: stabilizácia len počas záberu (efektívnejšie)
mode 3: panning

 

 

 

Interný blesk 

 

Interný blesk väčšinou nestojí za zvlášť odstavec, ale interný blesk v L1 je medzi internými bleskami unikátny. Unikátnym ho nerobí ani tak výkon, ktorý je so smerným číslom 13 lepší priemer,

ako mechanika, má totiž okrem klasických stavov zapnuté/vypnuté možnosť smerovať 75 stupňov hore a použiť tak odraz a rozptýlenie svetla od stropu (vzhľadom na slabší výkon interného blesku oproti externým bleskom by ten strop nemal byť veľmi vysoko). Pokiaľ nechcete nosiť zo sebou externý blesk, ktorý takmer zdvojnásobí veľkosť fotoaparátu a nemáte radi neprirodzené fotky

s priamym bleskom, ktorý sa nachádza v iných fotoaparátoch. Panasonic má s bleskom čo sa nachádza v L1 riešenie. Výkon interného blesku je na vyššie stropy nepostačujúci, ale v bežných miestnostiach bude skvelým pomocníkom a vyhnete sa problému červených očí.

 

 

 

Odraz svetla od veka pizza krabice - na interný blesk veľmi slušné osvetlenie.

Pizza vyzerá celkom chutne, aj keď už nebola úplne čerstvá:-)

 

 

Pri nasmerovaní blesku do stropu dochádzalo k podexponovaniu, čo nebol problém vykompenzovať pridaním sily blesku (keďže aj na túto funkciu je vyhradené tlačítko priamo na tele fotoaparátu, korekcia je veľmi rýchla). Ešte o trochu lepšie výsledky sa dajú dosiahnuť pripevnením kúsku papiera (napríklad vizitky) na blesk gumičkou, čo nasmeruje časť svetla smerom dopredu a lepšie prekreslí tiene. 

 

 

priamy blesk	blesk od stropu (mierne odexponované)

 

 

blesk do stropu s vizitkou prigumičkovanou k blesku pre presvetlenie tieňov (podexponovane)	blesk do stropu s vizitkou a silou blesku nastavenou na +1

 

 

 

Obrazová kvalita

 

Objektív som mal na test k dispozícii len jeden, aj keď kvalitný, bolo by však zaujímavé jeho výstup porovnať s fixným ohniskom. 4/3 systém má senzor o niečo menší 225mm2 (Canon APS-C: 329mm2, Nikon APS-C: 372mm2, FullFrame: 864mm2) a má teda pri podobnom rozlíšení menšie obrazové body a teda aj podiel šumu sa dá očakávať vyšší. Senzor používa technológiu LiveMOS a o spracovanie sa stará Venus Engine 3, neslávne známy z kompaktných fotoaparátov Panasonic, našťastie v tomto prípade redukcia šumu nie je až taká drastická (pri veľkom senzore v porovnaní

s kompaktnými fotoaparátmi to ani nie je nutné) a po spracovaní je ponechaný dostatok detailov.

 

 

 

Pri ISO 100 šum nie je viditeľný, pri 200 je šum veľmi mierny v tmavších a modrých farbách a viditeľný len pri zväčšení 1:1. Pri ISO 400 sa šum v modrom kanáli zosilnil a je mierne viditeľný aj bez približovania. Pri ISO 800 už nastupuje redukcia šumu, ktorá síce zabraňuje zviditeľneniu šumu a nárast intenzity šumu oproti ISO 400 je len veľmi mierny,

ale dochádza k rozmazaniu detailov a miernej strate farebnosti. Pri ISO 1600, je už šum viditeľný, ale na fotku bežnej veľkosti nebude predstavovať problém. K dispozícii je aj automatické ISO (100-400).

 

 

 

ISO 100	ISO 200	ISO 400
ISO 800	ISO 1600	Porovnanie šumu   pri vysokej citlivosti

 

  

Fotoaparát ponúka 7 prednastavených "filmových" módov (4 farebné a 3 čiernobiele) a 2 voliteľné režimy, ktoré je možné upraviť si pre svoje potreby. Jedná sa vlastne o špecifické nastavenia kontrastu, ostrosti, saturácie a redukcie šumu. Pre každé nastavenie je k dispozícii 5 stupňov.

 

 

Filmový mod: standard Contrast: 0 Sharpness: 0 Saturation: 0 Noise reduction: -2	Čiernobiely mód: standard Contrast: 0 Sharpness: 0 Noise reduction: -2

 

 

 

Filmový mod: dynamic Contrast: 1 Sharpness: 1 Saturation: 1 Noise reduction: -2	Čiernobiely mód: dynamic Contrast: 1 Sharpness: 1 Saturation: 0 Noise reduction: -2

 

 

 

Filmový mod: nature Contrast: 0 Sharpness: 0 Saturation: 0 Noise reduction: -2	Filmový mod: smooth Contrast: -1 Sharpness: -1 Saturation: -1 Noise reduction: -2	Čiernobiely mód: smooth Contrast: -1 Sharpness: -1 Noise reduction: -2

 

 

 

Záver

 

Veľmi zaujímavý a schopný fotoaparát, s ktorým je radosť fotografovať. Pozor, ovládanie je prudko návykové,

ale na držanie hranatého tela som si veľmi nezvykol. Nič nie je dokonalé a aj  L1 má svoje slabiny, ako malý a tmavý hľadáčik cez ktorý sa dlho pozerať nevydržíte a staršia generácia senzoru neposkytuje také kvalitné výstupy pri vyššom ISO ako ma novší model z nižšej triedy L10, alebo konkurenčné zrkadlovky s väčšími senzormi. Pre koho je L1 určený? Najviac fanúšikov nájde pravdepodobne v starej škole, medzi fotografmi, ktorý chcú rýchlo ovládať expozičné parametre a vyhnúť sa pri tom častému používaniu menu. Netradičný Leica image tiež osloví niektorých záujemcov. Veľkým magnetom je však skvelý objektív a interný blesk, ktorý umožňuje snímať  v interiéri veľmi dobre nasvetlené obrázky bez nutnosti použiť vysoké citlivosti. Na druhej strane by som neodporúčal  L1  športovým fotografom, ktorým by prekážal vyšší šum a menší buffer.

 

Zhrnutie

+ skvelý objektív
+ najlepší interný blesk
+ účinný opticky stabilizátor
+ live view
+ takmer všetko sa dá ovládať priamo v menu, ostalo len minimum menej potrebných funkcii
+ v ponuke jazykov je aj čeština
+ asistenčné svetlo pre autofocus
+ upgrade firmware z verzie 1.1 na 2.0 veľa nových funkcii (na rozdiel od prístupu Canon/Nikon)
+ dodržiavanie štandardov, konektory, SD karty, objektívy
+ možnosť viacnásobnej expozície priamo vo fotoaparáte
+ všetky tlačidlá majú svoj význam (žiadne zbytočné pre priamu tlač a pod) + dve sú programovateľné

 
- malý a tmavý hľadáčik
- na zrkadlovku vysoký šum
- absencia stavového displeja
- live view neupravuje zosilnenie signálu v slabšom svetle/náhľade hĺbky ostrosti
- chýba možnosť kontroly spracovania JPG, ostrosť, redukcia šumu
- podexponovanie pri použití bounce flash
- RAW nie je komprimovaný (15MB + veľkost JPG)
- TV výstup je aktívny len pri prehrávaní (nedá sa použiť s LiveView)

Malá bodka na záver - osobný/subjektívny názor autora recenzie:

- staromódny hranatý design
- pomer stran fotiek 4:3
- neergonomicky tvarované telo fotoaparátu
- optický hľadáčik značne vystupuje z tela fotoaparátu