Káblik k nabíjačke je kratší ako býva zvykom, to je to najmenej, občas na cestách je to i výhodou. Ale keď už sme pri nabíjačke, všetky moje doterajšie fotoaparáty pri nabíjaní blikali rozličnou frekvenciou počas fázy nabíjania a tak som vedel, v akom štádiu práve batéria je. Pri tomto kontrolka nabíjačky svieti a po nabití zhasne. Ani to však nepovažujem za tragédiu. Nabíjanie trvalo dve hodiny, takže o pol hodinu menej, ako uvádza výrobca, to je plus.
Chvíľu som si zvykal na to, že zoomovací prstenec má opačný chod než som bol doteraz zvyknutý. Hoci na ktorejsi stránke som sa dočítal, že telo je kovové, nie je to tak. Kovovo sa tvária len 3 ovládacie kolieska na vrchu fotoaparátu a tak trochu som ochotný pripustiť, že mozno kov je i prstenec pri uchytení objektívi k telu, ale veľmi o tom presvedčený nie som. Nebojte sa však, statívový závit a krúžky pre popruh sú našťastie z poctivého kovu. Fotoaparát však na moj vkus pôsobí dosť zraniteľne, teda aspoň v porovnaní so spomínaným Canonom G9, s ktorým by som si trúfol i orechy rozbíjať a následne fotiť. Našťastie k svojim zverencom sa správam úctivo a ani toto nepovažujem za prekážku, i keď je to škoda.
Myslím, že pri predchodcovi FZ-1000 sa uvádzalo, že statívový závit nemá v rovine objektívu, v tomto smere si v Panasonicu vstúpili do svedomia..
Dosť ma zarmútilo, že pribalená slnečná clona je nešťastne riešená a neumožňuje používať filtre väčšie s redukciou, dokonca i nasadenie 67 mm veľkosti je komplikované. Inak - filtrový závit sa mi tiež javí ako plast.
Ak si počas fotenie chcete prezrieť snímky, po cca štvrť minúte sa objektív zaparkuje do fotoaparátu. Netuším, či sa pri tom i vypne snímač, čo by bolo pre šetrenie batérie v poriadku, ale ak chcete znova rýchlo fotiť, musíte si počkať na vysunutie objektívu, našťastie je to pomerne rýchle. Otázka je, čo viac pri takomto častom kontrolovaní záberov viac šetrí/vybíja batériu, či uspatý snímač, alebo neustále zasúvanie a vysúvanie objektívu. Ako som však dodatočne zistil, táto funkcia zasúvania objektívu sa dá vypnúť.
Na stránke nemenovaného predajcu sa uvádza zoom 26-520, toto je však rozsah pri filmovaní, kde dochádza k orezu, pri fotení je to 24-480.
Čo ma však dorazilo, je príšerná nekvalita záberov, čím dlhšie ohnisko, tým horšie. Urobil som zopár porovnaní so zrkadlovkou, je mi jasné, že nie je možné úplne porovnávať, ale také priepastné rozdiely nemôžu byť, snímky sú doslova nepoužiteľné. Fotil som z masívneho statívu na samospúšť, clona 8, ISO 400, čiže bežné hodnoty. Skúšal som s vypnutým i zapnutým stabilizátorom, všetko s rovnakým výsledkom...
Moja druhá skúsenosť s Panasonic FZ-2000.
Tak som fotoaparát reklamoval (nemám také situácie rád), vyzdvihol som si druhý kus, ale má výrobné číslo o 2 vyššie, tak som dúfal, že to nie je nejaká vadná šarža. Inak zaostrovanie s tým predchádzajúcim na cca 2 metre bolo znesiteľné i pri najdlhšom ohnisku, ale keď som namieril na panelák vzdialený cca 80 metrov, tak to bola hrôza (clona 8).
Asi som rozmaznaný plnoformátovým snímačom zrkadlovky a L-kovými objektívmi, ale pravdou je, že prívlastok „vynikajúci“, ako som čítal v jednej recenzii, si objektív nezaslúži. Od ultrazoomu určite nemôžeme očakávať extra zázraky a nemá ich ani objektív na FZ2000. Nerobil som nejaké veľké pokusy, odfotil som hlavne maximálne ohnisko pri zaostrení na cca 80 metrov a 2 metre. Ak sa pohybujeme v bežných rozsahoch a clonách, kresba je dostatočná, ale zabudnite na nejaké fotografovanie zvieratiek v lese. Clona 4,5 pri plnom priblížení a zaostrení na väčšiu vzdialenosť je použiteľná len na poštové známky, najlepšia kresba je pri 8 clone. Zaostrenie na blízko je na tom podstatne lepšie, najlepšia je niekde medzi 5,6 a 8, potom už kvalita znova klesá. Clony 4,5 a 11 sú asi tak trochu marketingový ťah, určite ich používať nebudem.
Pri fotení s mojou zrkadlovkou so zabudovanou stabilizáciou v objektívoch som bol zvyknutý, že po stlačení spúšte do polovice sa obraz v hľadáčiku prestal chvieť. Pri Panasonicu namierim, obraz na displeji je relatívne stabilný a keď stlačím do polovice, začne „plávať“, následne sa o niekoľko sekúnd akoby ustáli, aj to nie vždy. Zrejme je to vlastnosť stabilizácie pohybom snímača, pretože to isté robí i dcérin kompakt, ale neviem si na to zvyknúť a dosť to zdržiava.
Ďalšia vec, ktorá je trochu zvláštna je, že pri nastavení merania na jeden bod prestanú šípky fungovať ako funkčné a slúžia na presúvanie bodu doprava/doľava, vpravo a vľavo. Nie je teda možné použiť ich napríklad na nastavenie ISO, macro a podobne, na čo sú taktiež určené.
Toto je však asi najhoršie, čo som na tomto fotoaparáte zažil. Všetko ostatné až na zopár maličkostí už je v úplne inom svetle. Vypovedá o tom i 345 stranový manuál na stiahnutie, funkcií a nastavení má tento prístroj naozaj neúrekom. Hlavne priaznivci videa si určite prídu na svoje. Mierne smutný zatiaľ som z formátu RAW, v prípade Panasonicu sa volá RW2, je tak trochu neštandardný. Nainštaloval som postupne 3 aplikácie, ktoré ho údajne mali rozoznať, až tá posledná z odkazu v manuále bola úspešná (program SILKYPIX). Pri porovnaní s Photoshopom však nasledovalo ďalšie moje sklamanie. Tam na RAWe vždy nastavujem len vyváženie farby (nedám dopustiť na kvapátko), odstránim chromatickú aberáciu a prípadne, ak je to nevyhnutné, aj poduškovité/súdkovité skreslenie, následne ukladám do 16 bitového TIF a všetky ostatné úpravy dolaďujem v Photoshope. Ak by som mohol, tak by som Panasonicu doporučil, aby sa držal vývoja a výroby elektroniky a softvér nechal na niekoho, kto tomu rozumie. Počas krátkeho skúšania sa mi napríklad nepodarilo prísť na to, ako sa dá uložiť spracovaný súbor v nejakom inom formáte, je možné len opätovné presunutie/prekopírovanie upraveného formátu RW2. Ak niekto vie, ako sa dá do Photoshopu stiahnuť plugin pre RW2, bol by som za informáciu vďačný. S mojim vysokým krvným tlakom si na prácu s SILKPIX netrúfam.
Od svojho fotoaparátu prednostne očakávam, aby bol spoľahlivý, mal dobrú kresbu a bol poruke vždy, keď potrebujem. Všetko ostatné beriem ako bonus, bez ktorého sa zaobídem. Dnešná doba si však žiada, aby fotoaparát obstál v konkurencii množstvom funkcií, ktoré bežný smrteľník asi nevyužije a vyskúša ich len pri kúpe. Panasonic FZ2000 nie je výnimkou,vyznať sa vo všetkom, čo poskytuje vyžaduje intenzívne štúdium. Ak si odmyslím úžasné možnosti videa, tak z množstva nastavení by som napríklad vyzdvihol možnosť spájať ostré časti z viacerých záberov do jedného, 30 obrázkov za sekundu (i keď Sony zvláda viac), aj keď obidve funkcie len v rozlíšení 8 megapixelov, prvé pre krajinkárov, druhé pre fotografov športu či svadieb. Na zahodenie nie je ani zabudovaný ND filter 4, 16 a 64x a auto, použiteľný pri fotografovaní i pri videu...