Hore

David LaChapelle: Skutočná Amerika

LaChapelleove fotografie sa vyznačujú ľahko rozpoznateľným rukopisom v ktorom prevláda dôraz na sýtu, oslňujúcu farebnosť, prekvapujúce kompozičné zápletky so silným dynamickým momentom a dômyselnú prácu s kontextom. Cieľom nie je malebnosť výjavov, ale ucelená umelecká výpoveď. LaChapelle vedome balansuje na hranici umenia a gýča keď vtipne spája banálne príbehy z krajných pólov spoločnosti, militantný patriotizmus, environmentálne a spirituálne témy. Ambíciou týchto diel je v prvom rade aktívne vstúpiť do verejného priestoru a pomenovať aktuálne témy spoločenského, politického a kultúrneho diskurzu. Trochu neprávom potom ostávajú nepovšimnuté otázky aké posolstvá a odkazy prinášajú jeho diela, akými metódami a prostriedkami transformuje svoju osobnú skúsenosť do silne štylizovaných obrazov.

Image title

David LaChapelle: Deluge, (Potopa, z cyklu Múzeum, 2009)


David LaChapelle sa narodil 11. 3. 1963 vo Farmingtone v štáte Connecticut na východnom pobreží USA. Od útleho detstva sa jeho záujem upínal k umeniu. Možno sa to zdá byť paradoxné, ale práve nudné, málo inšpiratívne malomestské prostredie viedlo mladého LaChapellea cez vnímanie vlastnej existenciálnej neukotviteľnosti k pocitu osobnej výlučnosti. Banalita všedného dňa ospalého amerického mestečka umožnila dospievajúcemu mladíkovi pohltenému umením unikať do sveta fantastických vízií a nútila ho intenzívne premýšľať o spôsobe a forme zhmotnenia svojich kvetnatých predstáv. Vedomý si svojho poslania, vydal sa do New Yorku na dobrodružnú cestu sebapoznania.

New York na prelome 70. – 80. rokov predstavoval dynamické a neustále sa meniace kultúrne centrum. Scénu postupne ovládla nová nastupujúca generácia autorov, výrazne meniaca nielen umeleckú mapu mesta, ale svojimi príspevkami významne ovplyvňujúca aj spoločenský a politický diskurz. Nejednoznačný charakter tohto mesta vyplýval z rodiaceho sa konfliktu medzi reaganovskou administratívou a doznievajúcim ohlasom liberálneho ducha predchádzajúcej dekády.

V newyorských galériách v tom čase vystavovali Robert Mapplethorpe, Cindy Sherman, Nan Goldin či Joel-Peter Witkin. Umenie súčasne vychádzalo z galérií do ulíc, vzniklo množstvo tvorivých zoskupení (AVANT street guerilla collective, Cinema of Transgression) prezentujúcich svoju tvorbu vo verejnom priestore. V tomto čase narastajúceho kultúrneho kvasu LaChapelle začal intenzívne budovať vzťahy s umeleckým podhubím nezávislej scény do ktorej natrvalo vrástol bezprostredne po skončení štúdia na North Carolina School of Arts. V živote Davida LaChapellea to bolo zároveň obdobie, keď citlivo vnímal nielen prepychový život v nočných kluboch, ale aj každodenné ľudské sklamania a osobné tragédie. LaChapelleovo umelecké vnímanie vzalo na seba podobu hlbokého sústredeného pohľadu za nablýskané žiarivé kulisy decentne skrývajúce drsnú tvár amerického sna.

LaChapelle začal vystavovať svoje fotografie v polovici 80. rokov v malých newyorských galériách. Na prvej výstave nazvanej Good News for Modern Man, (Dobrá správa pre moderného človeka, 1984) predstavil sériu čiernobielych fotografií, ktorým dominuje ľudské telo. V tom istom roku pripravil ešte jednu výstavu – Angels, Saints and Martyrs (Anjeli, svätí amučeníci). Hoci tieto výstavy nevyvolali veľký záujem verejnosti, LaChapelleovo meno sa začínalo dostávať do širšieho povedomia. Spoločným znakom týchto fotografických cyklov bola nezameniteľná nečasová atmosféra, vypäté extatické gestá a takmer baroková emocionalita. Motívy sú silne spirituálne, napriek tomu nie je možné jednoznačne identifikovať z akého ikonografického okruhu pochádzajú. Postavy na fotografiách sú konkrétni ľudia, avšak ich gestá sú transformované do univerzálnych symbolov. Tonalita fotografií z tohto obdobia je poznačená aj dopadom AIDS na dekadentné umelecké kruhy. LaChapelle otvorene priznáva, že v tom čase preňho farby neexistovali, všetko bolo temné a dusivé, pracoval a žil v očakávaní skorého a neodvratného konca. Avšak s poznaním, že koniec sa odkladá na neurčito, vstúpili do LaChapelleovej fotografie farby. Spojením výrazných, živých, kontrastných farieb so štruktúrovaným podkladom posilnil spirituálny obsah svojich fotografií.

Image title

David LaChapelle: Angel, Saints and Martyrs, (Anjeli, svätí a mučeníci, 1984)


Zlomovým okamihom v kariére Davida LaChapellea bolo stretnutie s ikonou amerického pop-artu Andym Warholom. LaChapelle začal pracovať ako fotograf pre časopis Interview. V tom čase to bol magazín s premyslenou a cieľavedomou dramaturgiou. Toto exkluzívne periodikum prinášalo seriózne pokusy ukázať, že aj v sfére pop kultúry vznikajú umelecké diela hlbokého a zásadného významu. V 90. rokoch došlo v tvorbe Davida LaChapellea k istému prirodzenému vývinovému posunu. Postupne sa začal stierať rozdiel medzi voľnou tvorbou a fotografiami pre časopisy a reklamné kampane. Súčasne sa jeho fotografie premiestnili zo stien galérií na stránky časopisov a plochy reklamných pútačov. Viacero kritikov v tom čase poukazovalo práve na tento rozmer LaChapelleovej tvorby, na jeho zapredanosť korporáciám, ktorá ho automaticky diskvalifikovala z umeleckého prostredia. LaChapelleov pohľad na zmysel fotografie bol však podstatne širší a otvorenejší. Nezaujímala ho len úzko vymedzená spoločnosť galérií a teoretikov umenia. Význam fotografie nachádzal predovšetkým vo verejnom priestore a vo verejnom diskurze. LaChapelleove fotografie totiž nie sú len príspevkom k formovaniu moderného vizuálneho jazyka, zahŕňajú tiež spoločenský rozmer, ktorým je bezprostredný prienik konkrétnej estetickej výpovede do každodenného života s cieľom ovplyvniť ho. Umenie je podľa LaChapellea niečo, čo je zrozumiteľné, čo ľudí oslovuje, čo ich núti premýšľať o veciach, ktoré ich zaujímajú a ktoré sú pre nich dôležité. Mení sa len forma, ale zmysel ostáva nedotknutý.

Image title

David LaChapelle: The Passion ofChrist, (Umučenie Krista, 2006)


LaChapelle sa za krátky čas stal rešpektovaným reklamným a komerčným fotografom. V portfóliu jeho klientov nájdeme také vplyvné spoločnosti ako Pepsi, Camel, Maybach-Motorenbau, Diesel Jeans, L´Oréal, Gaultier Perfume, Rémy Martin, Louis Vuitton a najprestížnejšie lifestylové časopisy Vanity Fair, Detour, Vogue, Rolling Stone, i-D, The Face a i. Vďaka týmto zákazkám si LaChapelle vytvoril osobitý výtvarný rukopis, ktorý zostal nezmený aj po radikálnom obmedzení svojho pôsobenia v reklame. Z tohto uhla pohľadu treba vnímať LaChapelleovu komerčnú fotografiu ako neoddeliteľnú a plnohodnotnú súčasť väčšieho celku štylizovanej umeleckej výpovede.

Image title

David LaChapelle: Berlin stories, (Berlínske historky, 2009)


Typickým znakom LaChapelleovej fotografie je žiarivá farebnosť, zdanlivá povrchnosť a vyumelkovaná prvoplánovosť. Pozornejší pohľad však takýto unáhlený posudok musí poopraviť. Richard Avedon svojho času vyzdvihol LaChapelleovu príbuznosť so surrealizmom a toto tvrdenie prežíva do súčasnosti. LaChapelleove inšpirácie sú oveľa pestrejšie a siahajú ďaleko za možnosti výrazových prostriedkov surrealizmu. LaChapelle výrazne čerpá z renesančnej a barokovej dynamiky a nemenej blízky vzťah má k symbolizmu a dekadencii z prelomu 19. a 20. storočia, pop-artu a konceptuálnemu umeniu. Z nich si prepožičiava silnú naratívnosť, prácu s kontrastom, snovosť, hru so zámenou identít a zasadenie prvkov fotografie do nezvyčajných, často šokujúcich súvislostí. Tým sa jeho fotografie ocitajú na hranici oddeľujúcej umenie a gýč, pričom samotná hranica nemá nijaké jasné vymedzenie a naviac sa mení aj v čase. LaChapelle umne využíva tvorivý potenciál tejto hraničnej neurčitosti a do fotografie vnáša príbeh s hlbším významom. V týchto príbehoch reálnym veciam ale aj konkrétnym ľuďom často odníma ich individualitu a vedome ich degraduje na objekty vyrábané vo veľkých sériách.

Image title

David LaChapelle: Luxury Item, (Luxusný kúsok, 1997)


Prehnanú estetizáciu obrazu v týchto súvislostiach treba vnímať ako ironický pohľad na hodnoty konzumnej spoločnosti. LaChapelleove fotografie teda nie sú len nejakou lacnou snahou o sezónnu senzáciu. Sú to dokumenty angažovaného postoja k aktuálnym aj všeobecným spoločenským témam vyjadrené v univerzálnej forme. Možno je to napokon práve osobný názor umelca, čo je pre časť divákov neprijateľné, rovnako ako to, čo diváka rozčuľuje nie je samotný výjav na fotografii, nech je už akokoľvek vyzývavý, ale práve samotná existencia priveľmi horúcej témy. LaChapelle svojimi fotografiami potvrdzuje domnienku, že umenie sa vyvíja viac v spoločensko-politických súvislostiach ako vo väzbe na nejaké teoretickoumelecké konštrukcie.

Image title

David LaChapelle: Diesel Jeans Victory Day 1945 (kampaň Diesel Jeans, 1994)


V druhej polovici 90. rokov získal LaChapelle status uznávaného a vysoko hodnoteného umeleckého fotografa. V týchto rokoch dospel k presvedčeniu, že istá fáza jeho tvorby sa uzavrela a je potrebné toto obdobie zosumarizovať v autorskej monografii. Vroku 1996 pripravil výstavu a knihu s názvom LaChapelle Land (LaChapelleova krajina). Silne štylizované ikony popkultúry aranžoval do neraz absurdných scén s úmyslom relativizovať povrchný pohľad bulvárnych médií a sproblematizovať hodnotu všeobecne prijímaných klišé. Fotografie z rokov 1997-1999 zahrnul do konceptuálne spracovanej knihy Hotel LaChapelle. Okrem vtedajších veľkých hviezd zábavného priemyslu sa vknihe objavili fotografie, ktoré predznamenali ďalšie smerovanie LaChapelleovej umeleckej tvorby. Ide predovšetkým o fotografie s výraznou symbolickou hodnotou, postapokalypticky znepokojujúce výjavy alebo spoločensky kritické momenty každodennej banálnej životnej skúsenosti.

Image title

David LaChapelle: Addicted to Diamonds, (Závislá na diamantoch, 1997)


S príchodom nového milénia sa LaChapelle rozhodol zásadne obmedziť komerčné zákazky a naplno sa venovať voľnej tvorbe. V zmysle témy to znamená návrat k svojim tvorivým počiatkom. Takto vznikol fotografický cyklus Jesus Is My Homeboy (Ježiš je chalan od nás, 2003), diptych Heaven To Hell (Z neba do pekla, 2006), ale aj jednotlivé fotografie The Last Supper (Posledná večera, 2003), The Passion Of Christ (Umučenie Krista, 2006), Decadence: The Insufficiency Of All Things Attainable (Dekadencia: Nedostatočnosť všetkých vecí dostupných, 2008), The Rape Of Africa (Únos Afriky, 2009) či voľný cyklus Museum (Múzeum, 2009).

Image title

David LaChapelle: The Rape of Africa (Únos Afriky, 2009)


Na týchto fotografiách je divák konfrontovaný s osobitým spracovaním sakrálnych tém zasadených do prostredia súčasného anonymného veľkomesta, s vizuálno-symbolickou reinterpretáciou klasických diel Caravaggia, Michelangela, Botticelliho a napokon so silným dôrazom na angažovanú umeleckú kritiku konzumu a nadspotreby. Zároveň je tu zreteľný posun             k podvratnému zásahu do tradičnej ikonografie, spojenie metaforického vyjadrovania s neraz až priveľmi čitateľnými a významovo priamočiarymi symbolmi. Avšak LaChapelle nás nabáda, aby sme za zdanlivým pesimistickým vyznením týchto fotografií nevideli len extatické očakávanie blízkeho konca v apokalyptickom virvare, ale predovšetkým nový začiatok.

LaChapelle takto nadväzuje na veľké naratívne celky rozprávajúce o bolestnej ale zároveň očisťujúcej civilizačnej skúsenosti. Tieto mýty majú spoločné hlboké existenciálne presvedčenie, že až v krajných situáciách si človek dokáže plne uvedomiť hodnotu života. LaChapelle k tomuto presvedčeniu pridáva svoju vlastnú vieru v estetický cit, ktorý zostáva poslednou kultúrnou konštantou vyčleňujúcou človeka ako bytosť obdarenú slobodnou vôľou z mnohotvárneho univerza. Zhodnocuje potenciál ľudského tela a pokúša sa dať mu vyššiu hodnotu ako je hodnota spotrebnej komodity. Treba však poznamenať, že tento pokus vyznieva trochu pateticky.


Zozam bibliografických odkazov:

Goodman, D.: The Way I See It: David LaChapelle. in: Shots, 2010/120.

Goodman, E.: David LaChapelle: Photographs That Reframe Religious Imagery. artsy.net 2018.

Che, C.: Welcome to Fantasy Eye-Land. David LaChapelle Celebrates Celebrity. in: Time Out New York,1998/122.

LaChapelle, D.: Burning Beauty. Stockholm : Fotografiska, 2013.

LaChapelle, D.: Good News. Part II. Koln : Taschen, 2017.

LaChapelle, D.: Heaven to Hell. Koln : Taschen, 2006.

LaChapelle, D.: Hotel LaChapelle. New York : Bulfinch Press, 1999.

LaChapelle, D.: LaChapelle Land. New York : Simon & Schuster, 1996.

LaChapelle, D.: Lost + Found. Part I. Koln : Taschen, 2017.

Spindler, A. M.: Making the Camera Lie Digitally and Often. In: The New York Times, 17. 6. 1997.

Urban, O. M.: Tak pravil LaChapelle/Thus Spoke LaChapelle. Praha : Arbor Vitae, 2011.

Wiggins, C., Pijbes, W.: The Rape of Africa. Amsterdam : Galerie Alex Daniels – Reflex, 2009.

www.lachapellestudio.com

Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok

Inzercia

ČLÁNKY - aktuálne diskutované